Všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh
Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu a pri zodpovednosti za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi zavinenie. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevykonal. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z hospodárskeho rizika.
Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu z nedbalosti je povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť u jednotlivého zamestnanca sumu rovnajúcu sa 3 násobku jeho primeraného mesačného platu. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená v opilosti, ktorú si sám privodil. V odôvodnených prípadoch môže rozhodcovská komisia alebo súd určiť výšku škody nižšou sumou, ako je skutočná suma, prípadne ako je 3 násobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Nesmie byť menšia ako jedna tretina skutočnej škody alebo u škôd, ktoré prevyšujú 3 násobok priemerného mesačného zárobku nižšia ako 1 mesačný zárobok.
Ak zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu úmyselne je povinný ju nahradiť v plnej výške. Náhradu škody úmyselne možno znížiť. Pri určení výšky náhrady sa prizerá hlavne na pracovný pomer k práci a k vlastníctvu, na spoločenský význam škody, ako k nemu došlo a na osobné a hospodárske pomery.
Zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania
Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa pracovníkovi prihodil na ceste do zamestnania a späť. Za každý pracovný úraz zodpovedá organizácia, v ktorej bol postihnutý v pracovnom pomere v čase, keď vznikol pracovný úraz. Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla pred jej zaradení do zoznamu chorôb z povolania. (3 roky)
Organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov. Rozsah nárokov na náhradu škody je závislý na tom, či ide o postihnutého zamestnanca, alebo o pozostalých po zamestnancovi, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz.

Zodpovednosť za schodok na zverených veciach (hodnotách)
Zodpovednosť zamestnanca za hodnoty zverené na vyúčtovanie je upravené podstatne prísnejšie v porovnaní so všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca.
Podmienkou pre uplatnenie tejto zodpovednosti je prevzatie hmotnej zodpovednosti zamestnanca písomnou zmluvou. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak sa preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok je povinný nahradiť schodok v plnej výške.
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich hrubých zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v 2 násobnej výške.
Podiel náhrady škody nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho alebo zástupcu, presahovať sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku.
Ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinia niektorí zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia.

Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho na hroziacu škodu, ani nezakročil proti hroziacej škode. Môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na náhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, pokiaľ ju nemožno nahradiť inak. Výška náhrady škody nesmie však presiahnuť sumu rovnajúcu sa 3 násobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
Zamestnanec, ktorý pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi utrpel vecnú škodu, má voči nej nárok na jej náhradu aj nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevykonal a ak si počínal pri tom spôsobom primeraným okolnostiam. Tento nárok má zamestnanec, ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ.

Zodpovednosť za škodu na odložených veciach
Právnická osoba, u ktorej je zamestnanec v pracovnom pomere zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si v tejto pracovnej organizácii zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
Za veci, ktoré do práce zamestnancovi obvykle nenosia a ktoré pracovná organizácia neprevzala do osobitnej úschovy, zodpovedá pracovná organizácia len do sumy 2.000,- Sk. Ale ak sa zistí, že škodu spôsobil iný zamestnanec, alebo ak prevzala tieto veci pracovná organizácia do úschovy, uhradí pracovná organizácia škodu bez obmedzenia.
Podmienkou, aby zamestnanec mohol uplatniť voči PO svoj nárok na náhradu škody na odložených veciach je, aby zamestnanec uvedomil zamestnávateľa o škode najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel. Inak nárok na náhradu škody zanikne.