„Pranie špinavých peňazí“

Lapidárne pod praním peňazí rozumieme premenu ilegálne získaných peňazí na legálne majetkové hodnoty, ktoré sa potom vo sfére hospodárstva prejavujú ako majetok získaný zákonným spôsobom.
Oznámením MZV SR č.109/2002 Z.z. bol prijatý Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, kde sa členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, signatári tohto dohovoru, uzniesli na dosiahnutí väčšej jednoty medzi členmi. Dohodli sa, že každá strana prijme legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie konfiškácie nástrojov a ziskov alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto ziskom; každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie identifikácie a sledovania vlastníctva podliehajúceho konfiškácii a na zabránenie akejkoľvek manipulácii, akéhokoľvek prevodu alebo disponovania s týmto vlastníctvom; strany si majú na požiadanie poskytnúť pomoc v čo najširšom rozsahu pri identifikácii a vyhľadávaní nástrojov, ziskov alebo iného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom konfiškácie. Táto pomoc zahŕňa akékoľvek opatrenia na zabezpečenie alebo zhabanie údajov, ktoré sa týkajú existencie, miesta alebo pohybu, povahy, právneho pôvodu alebo hodnoty uvedeného vlastníctva.
Dohovor nadobudol platnosť 1. septembra 1993 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2001.

Inštitút agenta

Jeden z najprogresívnejších je inštitút agenta (tiež tajný, resp. skrytý vyšetrovateľ). Je to policajt nasadzovaný do kriminálneho prostredia spravidla s krycou legendou a zastretý skutočným účelom jeho činnosti. Príkaz na jeho použitie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora.
Niet pochybností o tom, že po úspešnom infiltrovaní agenta do kriminálnej organizácie, kombinácia ním poskytovaných trestnoprávne relevantných informácií spravodajského charakteru počas pôsobenia v kriminálnom prostredí a bezprostredného podania dôkazu agentom v trestnom konaní, vytvára z tohto inštitútu mimoriadne efektívny prostriedok.
Konanie agenta musí byť v súlade so zákonom a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, to neplatí, ak ide o korupciu spáchanú verejným činiteľom alebo zahraničným verejným činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
Agent, ak sa nemá stať nápadným, ak nemá dôjsť k jeho prezradeniu a nemá byť ohrozený, je nútený správať sa tak, ako sa správajú ostatní členovia zločineckej skupiny.
Problém je poskytnutie dôkazu agentom na hlavnom pojednávaní, a to hlavne zachovanie ústavných zásad verejnosti, bezprostrednosti a ústnosti konania pred súdom, ako i práv obvineného vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe v zmysle čl.6 ods.3 písm.d/ Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tu sa objavuje konflikt so záujmom na utajení totožnosti agenta, ktorému by jej prezradenie prinieslo mimoriadne vysoké ohrozenie jeho života. Riešením je možnosť výsluchu agenta iba prostredníctvom predsedu senátu za použitia technického zariadenia dostatočne garantujúceho utajenie pravej totožnosti agenta.

Využitie informačnotechnických prostriedkov

V našom Trestnom poriadku sa výslovne počíta s využitím informačno-technických prostriedkov, ktorými rozumieme najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky, iba v súvislosti s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky a inštitútov kontrolovanej dodávky. Prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie osôb a vecí, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika, využívanie osôb konajúcich v prospech polície) a informačnotechnické prostriedky môže využívať v zmysle ust. § 35 až § 41 zák.č.171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov iba Policajný zbor najmä s cieľom odhaľovania trestnej činnosti.