Trestno-procesné aspekty zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti

Legalizácia príjmov z trestnej činnosti

Zákon MS SR č.367/2000 Zb.zák. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní legalizácii príjmov z trestnej činnosti a pri jej odhaľovaní.
V ust. § 2 cit. zákona ods.1 legalizácia príjmov z trestnej činnosti je použitie alebo iné nakladanie s príjmami alebo s iným majetkom, ktorý pochádza alebo pri ktorom je dôvodné podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky.
Ods.2 Použitie príjmov alebo iného majetku uvedeného v odseku 1 je nadobudnutie vlastníckeho práva, držba alebo užívanie nehnuteľností, hnuteľných vecí, cenných papierov, peňazí a iných hodnôt oceniteľných v peniazoch.
Ods.3 Nakladanie s príjmami alebo iným majetkom uvedeným v odsekoch 1 a 2 je prevod vlastníckeho práva, držba alebo užívanie tohto majetku s cieľom zatajiť alebo zmariť možnosť zistenia pôvodu takéhoto majetku a jeho vlastníka.

Boj proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných foriem trestnej činnosti

Boj proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti bol zakotvený v zák. NR SR č.249/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona je vytvoriť súbor osobitných právnych prostriedkov na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. Tieto trestné činy presne vymenúva § 2 ods.2 písm.a/ cit. zákona.

§ 252 Tr.zák. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti

Zákonom zákonodarca skutkovú podstatu trestného činu legalizácia príjmu z trestnej činnosti upravil v zák. č.160/1961 Zb. v znení neskorších neskorších zmien a doplnkov, a to zák. NR SR č.248/1994 Z.z. z 18. augusta 1994. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.10.1994. Uvedená skutková podstata vrátane jej nadpisu bola vložená do deviatej hlavy Trestného zákona medzi trestné činy proti majetku. Táto skutková podstata bola upravená pôvodne v štyroch odsekoch.

Zákonom NR SR č.183/1999 Z.z., účinného dňom 1.9.1999 bol menený a doplnený Trestný zákon i ohľadom tejto skutkovej podstaty trestného činu „Legalizácia príjmu z trestnej činnosti“. Jeho nové znenie bolo upravené do piatich odsekov. Zároveň za upravené paragrafové znenie trestného činu bola doplnená táto skutková podstata trestného činu o znenie uvedené v § 252a Tr.zák., teda legalizácia príjmu z trestnej činnosti bola v trestnom zákone upravená podľa § 252 a 252a Tr.zák.

Takto upravená skutková podstata legalizácia príjmu z trestnej činnosti bola účinná v Trestnom zákone do 31. augusta 2003. Zákonom NR SR č.171/2003 Z.z., účinného od 1.9.2003 bol menený a doplnený zák.č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov i ohľadom tohto trestného činu, a to o zvýšené trestné sadzby uvedené v jednotlivých odsekoch. Toto znenie je doposiaľ platné.

Legalizácia príjmu z trestnej činnosti nie je vo svete javom úplne novým. Slovenská republika, patriaca do skupiny krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa vymanili z totalitných režimov, je spolu s týmito krajinami z viacerých hľadísk pre rozvoj aktivít legalizácie príjmu z TČ veľmi atraktívnou. Tieto krajiny nemali s pôsobením tohto trestného činu dostatok skúseností a v dôsledku toho ani dostatok vhodných prostriedkov k jej predchádzaniu, odhaľovaniu a trestnému postihu, najmä s ohľadom na určité zvláštnosti a špecifiká oproti bežnej kriminalite.
Na celom svete prebiehajú reformy trestnoprocesného a policajného zákonodarstva, ktoré sa usilujú o hľadanie nových metód a nových prostriedkov, ako napr. inštitút agenta, inštitút korunného svedka...

V súvislosti s analýzou trestnoprocesných nástrojov vhodných pre boj s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti možno konštatovať, že tradičné prostriedky trestného procesu sa ukazujú v boji len ako málo účinné alebo vôbec neúčinné. Mimoriadna ekonomická sila zväčša organizovanej skupiny prameniaca z obrovských ziskov z obchodu s drogami, prostitúcie, vyberania výpalného, krádeži áut, starožitností a ďalších nezákonných aktivít, umožňuje vytvoriť také obranné mechanizmy, voči ktorým sú orgány činné v trestnom konaní (OČTK) značne ťažkopádne a neefektívne. Ide najmä o vysokú mobilnosť, najmodernejšiu technickú vybavenosť, kvalitné právne poradenstvo a podobne.
Kriminologicko-psychologický profil vodcov týchto skupín je špecifikovaný vo väčšine prípadov ako ľudia, ktorí sú mimoriadne schopní, na vysokej inteligenčnej úrovni, vzdelaní, s výbornými manažérskymi vlastnosťami, obklopení kvalifikovanými poradcami, ktorí dokážu zabezpečiť vysokú latenciu ich nezákonných aktivít.
Slovenská republika legislatívne reagovala prijatím zákona NR SR č.249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, doplnením Trestného poriadku o inštitút agenta, zámeny obsahu zásielky, kontrolovanej dodávky, utajovania svedka v novelizácii zákonom č.247/1994 Z.z. Niektoré naznačené trestnoprocesné inštitúty by mali predstavovať výraznejší posun v úsilí oslabiť, resp. prelomiť ochranné mechanizmy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zároveň priniesť dôkazy potrebné pre rýchly, spravodlivý a efektívny trestný proces.
„Pranie špinavých peňazí“

Lapidárne pod praním peňazí rozumieme premenu ilegálne získaných peňazí na legálne majetkové hodnoty, ktoré sa potom vo sfére hospodárstva prejavujú ako majetok získaný zákonným spôsobom.
Oznámením MZV SR č.109/2002 Z.z. bol prijatý Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti, kde sa členské štáty Rady Európy a ostatné štáty, signatári tohto dohovoru, uzniesli na dosiahnutí väčšej jednoty medzi členmi. Dohodli sa, že každá strana prijme legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie konfiškácie nástrojov a ziskov alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá týmto ziskom; každá strana prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie identifikácie a sledovania vlastníctva podliehajúceho konfiškácii a na zabránenie akejkoľvek manipulácii, akéhokoľvek prevodu alebo disponovania s týmto vlastníctvom; strany si majú na požiadanie poskytnúť pomoc v čo najširšom rozsahu pri identifikácii a vyhľadávaní nástrojov, ziskov alebo iného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom konfiškácie. Táto pomoc zahŕňa akékoľvek opatrenia na zabezpečenie alebo zhabanie údajov, ktoré sa týkajú existencie, miesta alebo pohybu, povahy, právneho pôvodu alebo hodnoty uvedeného vlastníctva.
Dohovor nadobudol platnosť 1. septembra 1993 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2001.

Inštitút agenta

Jeden z najprogresívnejších je inštitút agenta (tiež tajný, resp. skrytý vyšetrovateľ). Je to policajt nasadzovaný do kriminálneho prostredia spravidla s krycou legendou a zastretý skutočným účelom jeho činnosti. Príkaz na jeho použitie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora.
Niet pochybností o tom, že po úspešnom infiltrovaní agenta do kriminálnej organizácie, kombinácia ním poskytovaných trestnoprávne relevantných informácií spravodajského charakteru počas pôsobenia v kriminálnom prostredí a bezprostredného podania dôkazu agentom v trestnom konaní, vytvára z tohto inštitútu mimoriadne efektívny prostriedok.
Konanie agenta musí byť v súlade so zákonom a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, to neplatí, ak ide o korupciu spáchanú verejným činiteľom alebo zahraničným verejným činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
Agent, ak sa nemá stať nápadným, ak nemá dôjsť k jeho prezradeniu a nemá byť ohrozený, je nútený správať sa tak, ako sa správajú ostatní členovia zločineckej skupiny.
Problém je poskytnutie dôkazu agentom na hlavnom pojednávaní, a to hlavne zachovanie ústavných zásad verejnosti, bezprostrednosti a ústnosti konania pred súdom, ako i práv obvineného vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe v zmysle čl.6 ods.3 písm.d/ Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tu sa objavuje konflikt so záujmom na utajení totožnosti agenta, ktorému by jej prezradenie prinieslo mimoriadne vysoké ohrozenie jeho života. Riešením je možnosť výsluchu agenta iba prostredníctvom predsedu senátu za použitia technického zariadenia dostatočne garantujúceho utajenie pravej totožnosti agenta.

Využitie informačnotechnických prostriedkov

V našom Trestnom poriadku sa výslovne počíta s využitím informačno-technických prostriedkov, ktorými rozumieme najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické a iné technické prostriedky, iba v súvislosti s odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky a inštitútov kontrolovanej dodávky. Prostriedky operatívno-pátracej činnosti (sledovanie osôb a vecí, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika, využívanie osôb konajúcich v prospech polície) a informačnotechnické prostriedky môže využívať v zmysle ust. § 35 až § 41 zák.č.171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov iba Policajný zbor najmä s cieľom odhaľovania trestnej činnosti.
Novelizovaný trestný poriadok NR SR č.457/2003 Z.z. upravuje v deviatom oddiely nové trestnoprocesné opatrenie, a to predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí a vyhotovenie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja, alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Sledovaním osoby a veci sa v zmysle Trestného poriadku rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo o pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom. Taktiež v trestnom konaní sa využíva vyhotovenie obrazových, zvukových alebo iných záznamov pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Tr.zák. (zneužívanie právomoci verejného činiteľa) alebo pre iný úmyselný trestný čin, na konanie ktorého zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva.
Tieto trestnoprocesné opatrenia sa vydávajú písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu.

Inštitút korunného svedka

Za korunného svedka sa všeobecne považuje páchateľ, ktorý sa priznáva, čím sa súčasne stáva aj dôležitým informátorom. Korunným svedkom v pravom slova zmysle sa stáva tým, že za svoje informácie dostáva určitú odmenu vo forme úľav v rámci trestného konania. Tento inštitút sa využíva aj pri korunnom svedkovi osobitne vtedy, keď sa dohodnutý výsledok primárne vzťahuje na priťaženie tretej osobe. Nestíhať páchateľa, prípadne účastníka kriminálneho zoskúpenia alebo s ním súvisiaceho trestného činu vtedy, keď tento poskytne informácie orgánom činným v trestnom konaní. Musí však ísť o informácie takého charakteru, ktoré umožnia zamedziť páchaniu príslušného trestného činu, pomôžu objasniť trestnú činnosť alebo zaistiť ostatných páchateľov. V takomto prípade sa obvinený stáva svedkom a tak je aj na hlavnom pojednávaní vypočutý.
Korunný svedok sa stáva prostriedkom, ktorý je schopný prispieť k deštrukcii kriminálnych organizácií lebo sa ním získava dôkaz, ktorý inak nie je možné získať. Je inštitútom schopným nielen zneistiť a destabilizovať zločinecké organizácie, ale zároveň aj vytvoriť možnosť jednotlivcovi z takejto organizácie vystúpiť.

Ochrana svedka

NR SR zák.č.256/1998 Z.z. o ochrane svedka upravila podmienky a postup pri poskytovaní ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a ich blízkym osobám, ktorým v súvislosti so svedeckou výpoveďou alebo poskytnutím dôkazu môže vzniknúť nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia zo strany osôb páchajúcich najzávažnejšie, najmä organizované formy trestnej činnosti (boja proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti). V tomto zákone je podrobne upravený program na zaradenie do ochrany svedka, vykonávanie neodkladných opatrení na poskytnutie ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi...
Zákon vymedzuje pojmy ohrozeného svedka, ktorým sa považuje aj blízka osoba ohrozeného svedka uvedená v návrhu na ochranu alebo v návrhu na opatrenia.
Chráneným svedkom sa považuje aj blízka osoba chráneného svedka zaradená do programu ochrany.

Legislatívny zámer

Legislatívny zámer predpokladá rozsiahle koncepčné zmeny v slovenskom trestnom práve. Ohľadom Trestného poriadku je zámerom rekodifikácie uskutočniť také zmeny, aby bolo trestné konanie rýchlejšie, pružnejšie a efektívnejšie pri zachovaní práva na spravodlivý proces. Jedným z jej cieľov je aj zabezpečenie ochrany ľudských práv a slobôd jednotlivca a účinnú ochranu spoločnosti. K tomu majú byť prispôsobené aj formy dokazovania a spôsoby v rozhodovaní tak, aby bola naplnená jedna z najdôležitejších zásad trestného konania, a to právo na spravodlivý a včasný proces, na základe ktorej nikto nesmie byť stíhaný alebo zbavený osobnej slobody inak, než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Preto trestné stíhanie možno viesť len v súlade so zákonom, z čoho vyplýva, že aj postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorých cieľom a úlohou je náležité zistenie skutkového stavu veci, t.j. stavu veci bez dôvodných pochybností, musí byť vždy v súlade so zákonom a realizovaným včas, teda bez zbytočných prieťahov v prípravnom (predsúdnom) i v súdnom konaní. Vyjadruje aj právo, aby súd preskúmal oprávnenosť obvinenia z protiprávneho a trestom postihnuteľného činu. Trestné právo SR nepovažuje trest ako odplatu za spáchaný čin. Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť. To ale neznamená, že sa neuplatní tvrdá represia tam, kde bude spoločnosť najviac ohrozená.