Legalizácia príjmov z trestnej činnosti
Zákon MS SR č.367/2000 Zb.zák. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní legalizácii príjmov z trestnej činnosti a pri jej odhaľovaní.
V ust. § 2 cit. zákona ods.1 legalizácia príjmov z trestnej činnosti je použitie alebo iné nakladanie s príjmami alebo s iným majetkom, ktorý pochádza alebo pri ktorom je dôvodné podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti spáchanej na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky.
Ods.2 Použitie príjmov alebo iného majetku uvedeného v odseku 1 je nadobudnutie vlastníckeho práva, držba alebo užívanie nehnuteľností, hnuteľných vecí, cenných papierov, peňazí a iných hodnôt oceniteľných v peniazoch.
Ods.3 Nakladanie s príjmami alebo iným majetkom uvedeným v odsekoch 1 a 2 je prevod vlastníckeho práva, držba alebo užívanie tohto majetku s cieľom zatajiť alebo zmariť možnosť zistenia pôvodu takéhoto majetku a jeho vlastníka.
Boj proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä
organizovaných foriem trestnej činnosti
Boj proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti bol zakotvený v zák. NR SR č.249/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Účelom tohto zákona je vytvoriť súbor osobitných právnych prostriedkov na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti. Tieto trestné činy presne vymenúva § 2 ods.2 písm.a/ cit. zákona.
§ 252 Tr.zák. Legalizácia príjmu z trestnej činnosti
Zákonom zákonodarca skutkovú podstatu trestného činu legalizácia príjmu z trestnej činnosti upravil v zák. č.160/1961 Zb. v znení neskorších neskorších zmien a doplnkov, a to zák. NR SR č.248/1994 Z.z. z 18. augusta 1994. Tento zákon nadobudol účinnosť 1.10.1994. Uvedená skutková podstata vrátane jej nadpisu bola vložená do deviatej hlavy Trestného zákona medzi trestné činy proti majetku. Táto skutková podstata bola upravená pôvodne v štyroch odsekoch.
Zákonom NR SR č.183/1999 Z.z., účinného dňom 1.9.1999 bol menený a doplnený Trestný zákon i ohľadom tejto skutkovej podstaty trestného činu „Legalizácia príjmu z trestnej činnosti“. Jeho nové znenie bolo upravené do piatich odsekov. Zároveň za upravené paragrafové znenie trestného činu bola doplnená táto skutková podstata trestného činu o znenie uvedené v § 252a Tr.zák., teda legalizácia príjmu z trestnej činnosti bola v trestnom zákone upravená podľa § 252 a 252a Tr.zák.
Takto upravená skutková podstata legalizácia príjmu z trestnej činnosti bola účinná v Trestnom zákone do 31. augusta 2003. Zákonom NR SR č.171/2003 Z.z., účinného od 1.9.2003 bol menený a doplnený zák.č.140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zmien a doplnkov i ohľadom tohto trestného činu, a to o zvýšené trestné sadzby uvedené v jednotlivých odsekoch. Toto znenie je doposiaľ platné.
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti nie je vo svete javom úplne novým. Slovenská republika, patriaca do skupiny krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa vymanili z totalitných režimov, je spolu s týmito krajinami z viacerých hľadísk pre rozvoj aktivít legalizácie príjmu z TČ veľmi atraktívnou. Tieto krajiny nemali s pôsobením tohto trestného činu dostatok skúseností a v dôsledku toho ani dostatok vhodných prostriedkov k jej predchádzaniu, odhaľovaniu a trestnému postihu, najmä s ohľadom na určité zvláštnosti a špecifiká oproti bežnej kriminalite.
Na celom svete prebiehajú reformy trestnoprocesného a policajného zákonodarstva, ktoré sa usilujú o hľadanie nových metód a nových prostriedkov, ako napr. inštitút agenta, inštitút korunného svedka...
V súvislosti s analýzou trestnoprocesných nástrojov vhodných pre boj s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti možno konštatovať, že tradičné prostriedky trestného procesu sa ukazujú v boji len ako málo účinné alebo vôbec neúčinné. Mimoriadna ekonomická sila zväčša organizovanej skupiny prameniaca z obrovských ziskov z obchodu s drogami, prostitúcie, vyberania výpalného, krádeži áut, starožitností a ďalších nezákonných aktivít, umožňuje vytvoriť také obranné mechanizmy, voči ktorým sú orgány činné v trestnom konaní (OČTK) značne ťažkopádne a neefektívne. Ide najmä o vysokú mobilnosť, najmodernejšiu technickú vybavenosť, kvalitné právne poradenstvo a podobne.
Kriminologicko-psychologický profil vodcov týchto skupín je špecifikovaný vo väčšine prípadov ako ľudia, ktorí sú mimoriadne schopní, na vysokej inteligenčnej úrovni, vzdelaní, s výbornými manažérskymi vlastnosťami, obklopení kvalifikovanými poradcami, ktorí dokážu zabezpečiť vysokú latenciu ich nezákonných aktivít.
Slovenská republika legislatívne reagovala prijatím zákona NR SR č.249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti, doplnením Trestného poriadku o inštitút agenta, zámeny obsahu zásielky, kontrolovanej dodávky, utajovania svedka v novelizácii zákonom č.247/1994 Z.z. Niektoré naznačené trestnoprocesné inštitúty by mali predstavovať výraznejší posun v úsilí oslabiť, resp. prelomiť ochranné mechanizmy legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zároveň priniesť dôkazy potrebné pre rýchly, spravodlivý a efektívny trestný proces.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie