Je všeobecne známe, že študenti a občania nepoznajú svoje práva, a ak áno, tak len v malej miere. Nie všetci vedia kam sa obrátiť v prípade ich porušovania. Preto by sme sa chceli v tomto projekte zamerať na oboznámenie sa s právami dieťaťa, ale aj s právami dospelých ľudí.

História
Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Ríma v 1. storočí sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev. Vznik ľudských práv súvisí s vyzdvihovaním slobody ľudského srdca a svedomia, ktoré hlásali cirkevní otcovia, hlavne Aurelius Augustinus.

Ľudské práva v súčasnosti
Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov. Sú také podstatné pre dôstojnosť a autentickosť ľudskej bytosti, že by ich mala rešpektovať každá politická moc.“

Ľudské práva sa vo všeobecnosti delia na:
1. občianske a politické;
2. ekonomické, sociálne a kultúrne.
Každý demokratický štát by mal chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Tento štandard určujú práva obsiahnuté v univerzálnych medzinárodných dokumentoch, príp. v medzinárodných dokumentoch regionálneho charakteru. Potreba uznania ľudských práv sa prejavila až po 2. svetovej vojne, po holokauste, po norimberskom procese, a bola uskutočnená prijatím Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945. Odvtedy bolo prijatých niekoľko dokumentov, či už Organizáciou spojených národov, Radou Európy alebo na rôznych konferenciách.

Ústava Slovenskej republiky
U nás boli ľudské práva zakotvené v Listine základných práv a slobôd – ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorá sa neskôr začlenila a tvorí Druhú hlavu Ústavy Slovenskej republiky. Ľudské práva sú teda u nás chránené zákonom. V Ústave sa okrem iného uvádza: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“ (1 – 2 hlava, 1. odd., čl. 12, ods. 1). „Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú na území SR všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 12, ods. 2). Prihliadanie na ľudské práva nie je len otázkou morálky, ale aj rešpektovania zákona: „Povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných ľudských práv a slobôd.“ (1 – 2 hl., 1. odd., čl. 13, ods. 1).

Ľudské práva delíme podľa Ústavy na:
1. základné ľudské práva a slobody (právo na život, osobnú slobodu)
2. politické práva
3. práva národnostných menšín a etnických skupín
4. hospodárske, sociálne a kultúrne práva
5. právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
6. právo na súdnu a inú právnu ochranu.
Práva národnostných menšín a etnických skupín tvoria 4. oddiel Ústavy. Podľa nej: „Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.“ (čl. 33). Príslušníci menšín majú právo na všestranný rozvoj, právo rozvíjať svoju kultúru, rozširovať a prijímať informácie v materinskom jazyku, združovať sa, zakladať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka majú právo na vzdelanie v ich jazyku, na používanie svojho jazyka v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín alebo etnických skupín. Ale „výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám zaručených v tejto Ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ (čl. 34). Práva žien, detí a mladistvých sú zakotvené v 5. oddieli: „Ženy, deti a mladiství majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.“ (čl. 38, ods. 1). „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ (čl. 41, ods. 1). „Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.“ (ods. 2).

„Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“ (ods. 3). „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú ochranu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ (ods. 4). „Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.“ (ods. 5). Práva a povinnosti na seba nadväzujú. Práva a povinnosti rodičov a detí sú vzájomné. Dieťa má právo na výchovu. Rodič má právo vychovávať svoje dieťa a povinnosťou dieťaťa je podrobiť sa výchove. Zákon o rodine deťom ukladá povinnosť pomáhať rodičom podľa svojich možností a schopností, prispievať na úhradu spoločných potrieb rodiny, vyživovacia povinnosť. Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd OSN, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dokument Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Ak zmluvy ratifikované a vyhlásené v SR majú väčší rozsah práv a slobôd ako vnútroštátne zákony, majú pred týmito zákonmi prednosť. Zákonodarný orgán nemôže prijať právny predpis, ktorá by obmedzoval alebo porušoval ľudské práva garantované medzinárodnými dokumentmi.