Štruktúra systému štátnych orgánov a inštitúcií

Systém štátnych orgánov a inštitúcií môžeme definovať ako „množinu orgánov, inštitúcii a úradníkov (byrokracie), metódy a formy ich činností, ich vzájomné vzťahy, vzťahy k spoločenskému systému a tento systém je schopný aj za pomoci použitia donútenia alebo násilia zabezpečiť efektívne uskutočňovanie úloh štátu voči spoločnosti.“

Štátne orgány sú tie spoločenské inštitúcie, ktoré majú právomoc, kompetenciu, to znamená, že môžu uskutočňovať politickú moc v spoločnosti.

Členenie:

A) Orgány štátnej moci – tvoria rozhodujúcu zložku systému štátnych orgánov, sú bezprostrednými nositeľmi štátnej moci a vznikajú voľbou. Majú právomoc vydávať normatívne právne akty najvyššej právnej sily – ústavu, zákony. Patrí sem parlament, orgány samosprávy.
B) Výkonné orgány – sú druhou rozhodujúcou zložkou systému štátnych orgánov. Vznikajú na základe právnych noriem, majú právomoc vydávať odvodené normatívne právne akty – nariadenia, vyhlášky.
C) Súdne orgány – majú právomoc rozhodovať spory medzi F.O. a P.O. a štátnymi orgánmi a trestať porušovanie zákonov.
D) Orgány kontroly – právomoc kontrolovať činnosť ostat. štátnych orgánov
E) Orgány dozoru a dohľadu – prokurátura, dozor nad dodržiavaním zákonov.
F) Orgán kontroly ústavnosti – Ústavný súd SR
G) Ostatné zložky systému štátnych orgánov a inštitúcii – armáda, polícia, colnice, daňové orgány

FORMA ŠTÁTU
Je spôsob organizácie štátnej moci, jej vzťah k obyvateľstvu a spôsoby jej inštitucionalizácie. Vnútorná forma štátu vyjadruje, aký je systém tvorby štátnej vôle z hľadiska spoločnosti a štátu, aká je miera demokratickosti štátu. Vonkajšiu formu štátu predstavuje inštitucionalizácia štátnej moci do sústavy št. orgánov spolu s metódami uskutočňovania štátnej moci.

Formu štátu určuje : - miera účasti obyvateľstva na št. moci,
- sústava najvyšších štát. orgánov a ich vzájomné vzťahy
- vzťah medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami
- vzťah medzi štátnymi orgánmi a to s celoštátnou posobnosťou a miestnou pôsobnosťou
Formu štátu určujú aj formy realizácie funkcii štátu, metódy ich uskutočňovania štátom, ktoré označujeme ako štátny režim.

V moderných štátoch nachádza forma štátu právnu podobu v ústavnom práve, t.j. v ústave, ústavnych zákonoch a zákonoch.
V priebehu historického vývoja sa vytvorilo mnoho foriem štátu – monarchie, republiky, federácie, únie, unitárne a zložené štáty

Forma štátu závisí predovšetkým od týchto faktorov:
- od politic. štruktúry spoločnosti a foriem politického súperenia
- od kultúrneho systému spoločnosti, jej hôdnôt, tradícii
- od medzinárodnej situácie a geopolitických podmienok
- od prírod. prostredia, hustoty osídlenia

FORMA VLÁDY
Závisí od vzťahu obyvateľstva a štátnej moci, od usporiadania najvyšších orgánov štátu, od ich postavenia a ich vzáj. vzťahov.
Podľa tohto vzťahu môže byť forma vlády - demokratická
- nedemokratická

Základným zdrojom štátnej moci sú občania, spoločnosť. Preto medzi občana a štát vstupujú pol. strany a hnutia – predstavitelia polit. záujmov v ich inštitucionalizovanej podobe.

Dôležitým kritériom demokracie je, že každý jednotlivý občan má možnosť vybrať si vo voľbách určitú pol. Koncepciu z predkladaných koncepcií polit. stranami. Pritom hlas každého občana má rovnakú váhu, čo sa prejavuje vo všeobecnom a rovnom volebnom práve. Spôsob hlasovania vo voľbách zaručuje bez nátlaku vyjadriť svoj názor (tajné hlasovacie právo).

Podľa spôsobu účasti obyvateľstva na štátnej moci môžeme rozdeliť formy vlády na - demokraciu priamu
- demokraciu nepriamu
1. priama demokracia
Chápe sa ňou právna účasť občanov na tvorbe zákonov prostredníctvom referenda alebo ľudovej iniciatívy.
Priame zákonodarstvo je prijímanie alebo zamietanie zákonov voličmi hlasovaním v referendách. Referendum možno zakotviť v ústave alebo zákone. Rozoznávame referendum:
- obligátorne, ak ústava zakotvuje povinnosť jeho uskutočnenia
- fakultatívne, t.j. také, kt. príslušný štát. orgán može ale nemusí vyhlásiť
- ratifikačné, je hlasovanie voličov prepísané ústavou na potvrdenia zákona, kt. už predtým prijal zákonodár. zbor
- vládne, iniciatíva hlavy štátu, parlamentu či vlády
- ľudové, na ktoré dávajú podnet občania

Plebiscit – je podobne ako referendum forma priamej demokracie, občania ním rozhodujú o určitej štátnopolitickej otázke.

2. nepriama demokracia – zastupiteľská, reprezentatívna d.
Je forma vlády, v ktorej sa občania sprostredkovane zúčastňujú na mocenskom rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov. Zdrojom moci sú občania, jej nositeľmi sú zvolení reprezentanti.

Volebné právo občana zahŕňa právo voliť (aktívne vol. právo) a právo byť volený (pasívne vol. právo).

3. nedemokratické formy vlády
Sú tie, v ktorých existuje výlučne jediná politická alternatíva – sú to totalitné formy vlády. Autokratická monokracia je forma vlády, v kt. má neobmedzenú moc jednotlivec. Aristokracia je vláda úzkej skupiny a plutokracia je vláda, v ktorej majú moc najbohatší.

4. forma vlády z hľadiska systému najvyšších štát. orgánov
Sústavu najvyšších štátnych orgánov tvoria:
A) najvyšší zákonodárny orgán – parlament, snemovňa
B) najvyšší výkonný orgán – môže byť kolegiálny(vláda, kabinet ministrov) alebo funkciu šéfa exekutívy vykonáva hlava štátu
C) hlava štátu – podľa nej delíme formy na monarchiu, republiku, demokraciu
monarchia – panovník, funkciu hlavy štátu nadobúda spravidla na základe dedič. práva a získava osobitné privilégia, nie je politicky zodpovedný, nemá skutočnú moc
republika – hlavou štátu je volený orgán na určité čas. obdobie, môže byť kolegiátny (prezídium) al monokratický (prezident)
parlamentná republika – má rozhodujúce postavenie zákonodárny orgán – parlament, kt. volí prezidenta, kt. vykonáva funkcie hlavy štátu
prezidentská republika – hlavou štátu a hlavou výkonnej moci je prezident, výkonná a zákonodárna moc ne nezávislá od parlamentu
diktátorske formy vlády – ak sa hlava obsadí nelegitímne, vojenským prevratom
D) najvyššie súdne orgány