Systém štátnych orgánov a inštitúcií môžeme definovať ako „množinu orgánov, inštitúcii a úradníkov (byrokracie), metódy a formy ich činností, ich vzájomné vzťahy, vzťahy k spoločenskému systému a tento systém je schopný aj za pomoci použitia donútenia alebo násilia zabezpečiť efektívne uskutočňovanie úloh štátu voči spoločnosti.“
Štátne orgány sú tie spoločenské inštitúcie, ktoré majú právomoc, kompetenciu, to znamená, že môžu uskutočňovať politickú moc v spoločnosti.
Členenie:
A) Orgány štátnej moci – tvoria rozhodujúcu zložku systému štátnych orgánov, sú bezprostrednými nositeľmi štátnej moci a vznikajú voľbou. Majú právomoc vydávať normatívne právne akty najvyššej právnej sily – ústavu, zákony. Patrí sem parlament, orgány samosprávy.
B) Výkonné orgány – sú druhou rozhodujúcou zložkou systému štátnych orgánov. Vznikajú na základe právnych noriem, majú právomoc vydávať odvodené normatívne právne akty – nariadenia, vyhlášky.
C) Súdne orgány – majú právomoc rozhodovať spory medzi F.O. a P.O. a štátnymi orgánmi a trestať porušovanie zákonov.
D) Orgány kontroly – právomoc kontrolovať činnosť ostat. štátnych orgánov
E) Orgány dozoru a dohľadu – prokurátura, dozor nad dodržiavaním zákonov.
F) Orgán kontroly ústavnosti – Ústavný súd SR
G) Ostatné zložky systému štátnych orgánov a inštitúcii – armáda, polícia, colnice, daňové orgány
FORMA ŠTÁTU
Je spôsob organizácie štátnej moci, jej vzťah k obyvateľstvu a spôsoby jej inštitucionalizácie. Vnútorná forma štátu vyjadruje, aký je systém tvorby štátnej vôle z hľadiska spoločnosti a štátu, aká je miera demokratickosti štátu. Vonkajšiu formu štátu predstavuje inštitucionalizácia štátnej moci do sústavy št. orgánov spolu s metódami uskutočňovania štátnej moci.
Formu štátu určuje : - miera účasti obyvateľstva na št. moci,
- sústava najvyšších štát. orgánov a ich vzájomné vzťahy
- vzťah medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami
- vzťah medzi štátnymi orgánmi a to s celoštátnou posobnosťou a miestnou pôsobnosťou
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie