Informácie o poskytovaných zdravotníckych službách a dostupnej liečbe sú verejné, aby ich mohol využívať každý na základe princípov uvedených v §1 a §2.
1. Pacient má právo byť plne informovaný o svojom zdravotnom stave vrátane lekárskych nálezov, diagnóze, prognóze a ďalšom vývoji ochorenia, navrhovanej liečbe spolu s jej výhodami a rizikami, o alternatívach liečenia vrátane neliečenia.
2. Pacient má právo byť informovaný o nákladoch poskytnutých zdravotníckych služieb ako aj o cene liekov a zdravotných pomôcok.
3. Pacient má právo byť informovaný spôsobom, ktorý je mu zrozumiteľný a na požiadanie aj písomnou formou. Obzvlášť v prípade maloletých pacientov je potrebné zvoliť vhodnú formu informácie.
4. Pacient dostane prípade potreby zadarmo k dispozícii tlmočnícke služby.
5. Pacient má právo nebyť informovaný v prípade, že o to požiada. Ak pacient oznámil, že nechce byť informovaný, nebudú mu informácie poskytnuté za predpokladu, že takéto neinformovanie nebude na úkor samotného pacienta alebo iných osôb.
6. Pacient má právo určiť osobu, ktorá bude o jeho zdravotnom stave informovaná namiesto neho.
7. Pacient má právo dostať informácie najmä o:
a.navrhovaných diagnostických a liečebných postupoch ešte pred ich uskutočnením (výnimky: akútne a život ohrozujúce stavy, situácie upravené inými zákonmi),
b.rizikách a výhodách navrhovaných diagnostických a liečebných postupov,
c.začiatku, priebehu trvaní a očakávanom výsledku liečby,
d.alternatívnych možnostiach a postupoch,
e.vhodnej zmene životného štýlu.
8. Pacient má právo prístupu k svojim zdravotným záznamom.
9. Pri prepustení zo zdravotníckeho zariadenia má pacient právo vyžiadať si písomnú správu o diagnóze, o priebehu ochorenia a liečbe svojho ochorenia.
10. V prípade úmrtia pacienta nemá nikto právo nahliadnuť do zdravotných záznamov a pitevného nálezu, iba ak je na to závažný právny dôvod (napr. vzhľadom na zistenie dedičných chorôb), ktorý posúdi lekár. V prípade sporu rozhodne súd.

Uplatňuje sa právo na informácie aj v praxi? ( Vlastné hodnotenie )
Myslím si, že vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku sa toto právo pacienta uplatňuje aj v praxi, aj keď nie vo všetkých bodoch, ktoré určuje zákon. Možno ešte stále u nás zostalo zakorenené z minulých čias, že pacient je len objekt, na ktorom vidíme jeho ochorenie a neberieme do úvahy jeho potreby, ktorou je aj potreba informovanosti o svojom zdravotnom stave a spôsobe liečby. Je to asi jedna z najväčších chýb, ktorú sa zdravotník na pacientovi, dnes už klientovi dopúšťa. Je dôležité mať na pamäti, že pacient je tiež len člověk, ktorý je však chorý a potrebuje pomoc od druhej osoby, v našom prípade od sestry a lekára. Mnohokrát som sa stretol s prípadmi, kedy pacienti nevedeli nič o svojom zdravotnom stave, aj keď sa u svojho ošetrujúceho lekára snažili získať informácie. Potom sa pýtali sestier, alebo nás študentov. My však niesme oprávnený podať informáciu bez súhlasu lekára, aj keď na to pacient právo má. Má to byť takto? Asi nie. Bez ohľadu na diagnózu by mal byť pacient informovaný aspoň čiastočne, aby si mohol sám vytvoriť obraz o svojom zdravotnom stave. Samozrejme informácie musí dostať zrozumiteľné, bez odborných výrazov, čiže z ohľadom na jeho vzdelanie a vek.

Prečo by len lekár mal podávať informácie, keď aj sestra s vysokou školou bude mať dostatočné vzdelanie na to aby mohla pacienta oboznamiť bez toho, aby mu nejako psychicky ublížila. Všade sa hovorí o tímovej spolupráci lekára a sestry. Avšak u nás sa o nej stále len hovorí a skutočnosť je iná. Problém je stále v myslení ľudí, preto dúfam, že s nástupom novej generácie sa niečo v tejto oblasti zmení.
Je pacient dostatočne informovaný pred diagnostickým, alebo liečebným výkonom? Aj v tejto oblasti sa nájde veľa problémov. Zdravotník často zabúda, že pacient ide na dané vyšetrenie prvýkrát a má čato veľký strach, najmä pred invazivným vyšetrením, avšak stretol som sa aj s úplnou neznalosťou pacientov o takých vyšetreniach ako je napr. RTG, alebo EKG. Je také ťažké oboznámiť pacienta s vyšetrením a tým ho aj ubezpečiť o profesionalite lekára a sestry ktorí sú tam prítomní? Odpoveď je určite jednoznačná pre každého. Tak kde je opäť problém? Asi len v zdravotníkoch.
Uplatňovanie tohoto práva je veľmi dôležité, pretože nik z nás nevie, či sa niekedy ocitne na mieste pacienta a potom by bolo pre nás veľmi nepríjemné čakať a doprosovať sa „kolegov“ o informáciách ktoré sa týkajú nášho osudu.