5. PRÍLOHY
Nedávno sme na Slovensku mali možnosť zachytiť osvetovú kampaň, ktorú realizovala BSA. Jej hlavným cieľom bolo zmeniť zmýšľanie ľudí a ukázať im, že počítačová kriminalita je trestný čin. Pri tejto kampani však vzniklo niekoľko otázok, ktoré boli položené Mgr. Adriane Tomanovej, právnej zástupkyni BSA SR.

Aké má právomoci BSA SR?
V prvom rade treba uviesť, že BSA nie je softvérová polícia. Čiže nemáme oprávnenie vstúpiť niekomu do prevádzky, domov alebo do internetovej kaviarne a začať tam zabavovať počítače. Toto je parketa kriminálnej polície. Teraz sa však zlepší situácia – polícia totiž zakladá nové pracovisko, ktoré bude špecializované na počítačovú kriminalitu. Oddelenie síce doteraz existovalo, robili tam však iba traja ľudia, ktorí mali navyše v náplni práce iba vypracúvať metodiku pri vyšetrovaní počítačovej kriminality. Touto metodikou usmerňovali všetky aktivity na území Slovenska. Hlavnou pracovnou náplňou BSA je preverovanie kvality všetkých udaní.

Aké udania akceptuje BSA?
Máme viacero prípadov. Ľudia napíšu svoje udania napríklad prostredníctvom webu. Prevádzkujeme však aj bezplatné telefónne číslo, kde zavoláte a môžete udať nejakú firmu, že používa nelegálny softvér.

Toto telefónne číslo sa využíva iba na podávanie udaní?
Nie, na našu infolinku môžu zavolať napríklad aj ľudia, ktorí majú obavu, aby svojím konaním neprekročili rámec zákona. Doteraz to veľa ľudí nerobilo, podnikatelia však začínajú meniť svoje zmýšľanie, a tak pri zakladaní napríklad internetovej kaviarne popri vybavovaní požiarnych a iných povolení sa začínajú pýtať aj na poplatky za nainštalovaný softvér.

Kto najčastejšie a najpravdivejšie udáva softvérových pirátov?
Po mojich skúsenostiach môžem povedať, že najvďačnejšie a najpravdivejšie údaje máme od bývalých zamestnancov firiem, ktorí sa s bývalým zamestnávateľom nerozídu v dobrom. Práve takíto ľudia majú veľmi dobrý prehľad o počte počítačov a nainštalovanom softvéri, ktorý sa na nich nachádza. Na druhom mieste v počte udaní stoja konkurenčné firmy, napríklad spomenuté internetové kaviarne.

Ako overujete pravdivosť udaní?
Keď sa nám niečo nezdá, požiadame externých spolupracovníkov, aby išli napríklad do internetovej kaviarne a preverili situáciu. Anonymný záujemca pritom zaplatí poplatok za použitie internetovej kaviarne a pripojí sa. Takto vyskúša, aký softvér sa v kaviarni používa, aké sú tam hry, a vypracuje o tom správu. Čiže prevádzkovateľ ani nevie, že jeho kaviareň bola práve podrobená našej kontrole.

Čo robíte, ak zistíte, že udanie bolo pravdivé?
Tie „jemnejšie“ prípady, v ktorých nie je situácia až taká jednoznačná, upozorňujeme priamo adresovaným upozorňujúcim listom. V tomto liste sa nachádza upozornenie, že vieme o ich nekalej činnosti a snažíme sa túto situáciu riešiť. V prípade, že vieme o firme, ktorá vykonáva túto trestnú činnosť vo väčšej miere (napr. predáva nelegálny softvér), obraciame sa na políciu a požiadame ju o spoluprácu, prípadne podáme trestné oznámenie. Treba však povedať, že slovenská polícia v boji proti softvérovým pirátom vyvíja aktivitu aj bez nášho pričinenia. Musím povedať, že veľa firiem sa skutočne poučí a chýbajúce licencie dokúpi. Niektoré firmy sú dokonca aj upozorňujúcim listom prekvapené – prevádzkovatelia internetových kaviarní napríklad nevedia, že potrebujú povolenie na prenájom softvéru od majiteľov autorských práv.

Akou formou posielate upozornenia? Elektronickou alebo klasickou poštou?
E-maily posielame iba „napaľovačom“, teda ľuďom, ktorí predávajú nelegálny softvér cez internet. Všetky ostatné upozornenia sa odosielajú klasickou poštou.

Reagujú firmy na takéto listy?
Firmy reagujú približne na 85 percent upozorňujúcich listov – zavolajú alebo napíšu. Raz volal istý pán, ktorý mal na nás jedinú otázku – či ho budeme dodatočne stíhať, ak si okamžite dokúpi licencie k nainštalovanému nelegálnemu softvéru. Odpoveď znela jednoznačne – nie. Našou snahou je legalizácia softvéru.

Už sa stalo, že by polícia na váš podnet vykonala raziu a v kontrolovanej firme nenašla nelegálny softvér?
Nie, naše informácie si vždy dôkladne overujeme.

Ako napríklad?
Spôsobov je veľa, uvediem jeden príklad – spolupracujeme s daňovými úradmi. Niekoľko mesiacov pred raziou sa vykoná daňová kontrola, ktorá je zameraná na niečo úplne iné. Skontroluje však aj účtovný stav hmotného a nehmotného investičného majetku. Výsledok je jednoznačný – zrejme nie je niečo v poriadku, ak firma vlastní dvesto počítačov a iba dve licencie na operačný systém, pričom to nie je spoločnosť, ktorá používa voľne šíriteľné programy (reklamné agentúry, účtovnícke firmy).