Vyšehradská 4 - V4
Vyšehradská štvorka
Politická dohoda Maďarska, Rakúska a ČSFR (pôvodne Vyšehradská trojka, od rozdelenia Česko-Slovenska štvorka) bola podpísaná vo februári 1991 vo Vyšehrade v Maďarsku. Na prvom stretnutí sa zúčastnili prezidenti ČSFR - Václav Havel, Maďarska - József Antall a Polska - Lech Walesa. Táto dohoda bola zameraná na vzájomnú spoluprácu signatárskych krajín v integračných procesoch a transformácií ekonomík. Mala odrážať spoločenské zmeny vo všetkých krajinách V4 a bola zameraná na spoločné postupy pri formovaní stredoeurópskeho regiónu v podmienkach parlamentnej demokracie. Neskôr 11. 2. 1993 po rozdelení Česka a Slovenska bola na zasadnutí v Olomouci Višegrádska trojka premenovaná na Vyšegrádsku štvorku. V4 nemá stabilné orgány, alebo sekretariát. Spolupráca v rámci V4 prebieha na úrovni medzinárodných stretnutí, alebo konferencií. Týchto stretnutí sa zúčastňujú zástupcovia orgánov štátnej správy podľa témy stretnutia.
Mechanizmus spolupráce
• Vládna spolupráca:
o Jednoročné rotujúce predsedníctvo, ktoré pripraví vlastný program V4 na rok svojho predsedania,
o Stretnutie premiérov raz ročne pri konci predsedníctva,
o Koordinácia postupu premiérov a ministrov zahraničia pred dôležitými zahraničnými otázkami,
o Stretnutie štátnych tajomníkov ministerstva zahraničia pred stretnutím premiérov V4,
o stretnutia ďalších ministrov V4,
o Spoločné postupy v kľúčových medzinárodných otázkach,
o Spolupráca stálych reprezentantov V4 pri EU a NATO (OBSE, OSN)
o Medzinárodný vyšegrádsky fond a jeho štruktúr,
• Stretnutie prezidentov V4,
• Spolupráca národných parlamentov V4.

Neskôr na stretnutí V4 v Olomouci 12. 5. 2004 sa kooperácia rozšírila na tieto oblasti:

V rámci V4
• Kultúra,
• Vzdelávanie, cezhraničné výmeny mládeže a podpora vedy
• Podpora civilného sektora v krajinách V4 a kontinuita programov podporovaných Višegradskym fondom.
• Cezhraničná spolupráca,
• Infraštruktúra,
• Životné prostredie,
• Boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a nelegálnej migrácii,
• Schengenská spolupráca,
• Krízový management,
• Výmena informácií a skúseností v oblasti sociálnej politiky ,
• Výmena informácií a skúseností v oblasti zahraničnej politiky,
• Obrana a zbrojenie.

Spolupráca V4 ako celku z EU
• Konzultácie a spolupráca v spoločných záujmoch na stranu EU,
• Spolupráca v oblasti prijímania nových členov do EU s prioritou na západný Balkán
• Spolupráca v oblasti Shengenu a spoločnej výzvovej politiky,
• Vytváranie nových možností ekonomickej spolupráce v rámci EU,
• Konzultácie ohľadne prípravy vstupu do EMU,

Spolupráca s ďalšími partnermi
• EU a NATO,
• Spolupráca s kandidátmi do EU and NATO,
Vyšehradský fond
V prvej polovici júna 2000 bola na pražskom stretnutí premiérov Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky podpísaná dohoda o zriadení Medzinárodného vyšehradského fondu (Fond V4). Cieľom fondu je podporovať rozvoj spolupráce medzi týmito krajinami. Sídlom sekretariátu fondu sa stala Bratislava a do funkcie výkonného riaditeľa fondu bol na nasledujúce tri roky vymenovaný Urban Rusnák. V súčasnosti je predseda fondu Andrzej Jagodziński z Poľska. Zakladajúcimi inštitúciami boli ministerstvá zahraničia V4. Na začiatku bola idea fondu, ktorý by podporoval kultúrnu spoluprácu medzi krajinami V4. V dnešnej dobe fond podporuje spoluprácu medzi krajinami V4 v týchto oblastiach:
a. Spoločné kultúrne akcie
b. veda
c. vzdelávanie
d. mládežnícke výmeny a ich cezhraničná spolupráca

Vyšehradská spolupráca nemá inštitucionálne väzby. Funguje na dobrej vôli vlád, prezidentov a úradníkov. Okrem fondu neexistuje žiaden iný orgán. Jeho zriadenie i miesto sídla fondu sú politickým krokom. Fond má za cieľ aj rozširovanie informácií o V4, podporovanie projektov, ktoré oživujú stredoeurópske povedomie.
Myšlienka zriadiť fond, ktorý by podporoval spoluprácu krajín V4 a zároveň by šíril pocit spolupatričnosti v stredoeurópskom priestore, vznikla počas stretnutia premiérov V4 v Bratislave v roku 1999. Myšlienka fondu nadobudla presné kontúry na neformálnom stretnutí premiérov v Javorine na jeseň toho istého roku. Dohodlo sa, že fond bude zriadený v priebehu roka 2000 a sídlo fondu bude v Bratislave. 9. júna 2000 na stretnutí premiérov v Prahe bola podpísaná dohoda o zriadení vyšehradského fondu a následne zasadal najvyšší orgán fondu, ktorým je konferencia ministrov zahraničných vecí. Na tomto stretnutí bol vymenovaný výkonný riaditeľ fondu a tak fond mohol začať fungovať.
Inštitucionálne bol fond pripravený v priebehu pol roka, od stretnutia premiérov na jeseň až po pražský summit, a to skupinou expertov vyšehradských krajín. Do prípravy boli zapojení národní koordinátori vyšehradskej spolupráce z Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska na ministerstvách zahraničných vecí.
Dňom vzniku boli všetky základné dokumenty pripravené – štatút fondu, vnútorné pravidlá fondu, pravidlá rozdeľovania prostriedkov a postavenie všetkých orgánov fondu.

Najvyšším orgánom fondu je Konferencia ministrov zahraničných vecí, ktorá zasadá raz do roka. Ďalším riadiacim orgánom fondu je Rada veľvyslancov, ktorá sa stretáva minimálne dvakrát ročne, a to v predsedníckom štáte V4. Od leta 2000 na jeden rok je predsedníckou krajinou Poľsko. Rada rozhoduje o prideľovaní financií, o podpore projektov. Keďže prvé grantové kolo má uzávierku v polovici septembra, Rada veľvyslancov je tvorená veľvyslancami krajín V4 vo Varšave a predsedom rady je národný koordinátor z Poľska. Výkonný riaditeľ fondu sa tiež zúčastňuje na zasadaniach Rady veľvyslancov a má poradný hlas.
Na čele sekretariátu fondu je výkonný riaditeľ, ktorý je zároveň i jeho štatutárnym orgánom. Úlohou sekretariátu je podávať informácie, prijímať žiadosti a vyhodnocovať ich z formálneho hľadiska. To znamená, či žiadosti zodpovedajú podmienkam, či sú v súlade z duchom vyšehradskej spolupráce.
V súvislosti s pôsobením fondu v SR bola podpísaná osobitná zmluva medzi SR a fondom. Tá mu dáva štatút medzinárodnej organizácie.

Slovensko má určitú výhodu v tom, že sídlo sekretariátu je na jeho území. Fond je medzinárodnou organizáciou, takže táto „teritoriálna renta“ nemôže byť zneužívaná. Žiadatelia zo všetkých štyroch krajín sú rovnocenní. Fond je tvorený z príspevkov všetkých štyroch štátov, každý rok po 250-tisíc eur. ročne sa bude rozdeľovať zhruba 40 mil. Sk.
Na začiatku sa uvažovalo o kultúrnom fonde, postupne sa k tomu pribaľovali ďalšie veci. Dnes to už zďaleka nie je len kultúrny fond. Je to fond, z ktorého sa dá financovať prakticky všetko – všetky štandardné oblasti, v ktorých sa pohybujú mimovládne organizácie (MVO).
Pri tvorbe kritérií podpory a stanovovania oblastí sa vychádzalo z toho, čo tieto krajiny spája. Okrem kultúrnych, školských a vedeckých stykov je to aj otázka cezhraničnej spolupráce. Tým, že fond financuje projekty len do 50 % plánovaného rozpočtu projektov, sú mimovládne organizácie nútené k väčšej aktivite pri získavaní iných zdrojov. To pomáha, aby sa ľudia lepšie spoznali, hľadali a nadväzovali kontakty a vytvorila sa určitá kritická úroveň vzájomnej previazanosti medzi krajinami V4.
Expertná skupina, ktorá pripravovala podmienky, brala do úvahy skúsenosti v rámci vyšehradských krajín. Inšpirovala sa aj podobným medzinárodným fondom, ktorý bol zriadený medzi Českou republikou a Nemeckom.
CEFTA – Central european free trade association

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode medzi Českou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou a Slovenskou republiku bola podpísaná 21.decembra 1992.
V roku 1996 sa začlenila medzi krajiny CEFTA aj Slovinská republika a 1.júla 1997 aj Rumunsko. Cieľom dohody je postupne vytvoriť oblasť voľného obchodu, odstrániť prekážky vzájomného obchodu v „prechodnom období. Táto spolupráca prebiehala formou udeľovania koncesií na niektoré hospodárske produkty. V súčasnosti CEFTA už neexistuje vzhľadom na to, že po vstupe členských krajín okrem Rumunska do EU stratila svoje opodstatnenie.
Koncesie priemyselných výrobkov boli rozdelené na tri skupiny:

- „najmenej citlivé“ = drevo a pod.
- „stredne citlivé“ = nábytok a pod.
- „veľmi citlivé“ = hutnícky materiál, obuv a textilné výrobky

Koncesie v poľnohospodárskej oblasti boli prerokované na základe príkladu - koncesiu na export za koncesiu na import.

Základné informácie o CEFTA:
Vznik organizácie: - 21.december 1992
Členské krajiny CEFTA: - Česká republika
- Slovenská republika
- Poľská republika
- Maďarská republika
- Slovinská republika
- Rumunská republika
Úradný jazyk: - anglický
Hlavné orgány: - Spoločný výbor CEFTA
- Predsedníctvo spoločného výboru CEFTA
Hlavný cieľ organizácie: - vytvoriť oblasť voľného obchodu
Prístupové podmienky: - podpis dohody o voľnom obchode so
všetkými krajinami CEFTA
- členstvo vo WTO
- asociačné členstvo v EÚ

Stredoeurópska iniciatíva -SEI
Stredoeurópska iniciatíva je najstaršia regionálna kooperatívna organizácia v strednej Európe po páde komunizmu. Bola založená v novembri 1989 v Budapešti. Najskôr to bola Iniciatíva „4“ - Quadragonála. Členskými krajinami boli: Rakúsko, Maďarsko, Taliansko a SFRJ.
V máji 1990 sa pripojila ČSFR a vznikla tzv. Pentagonála.
V júli 1991 pripojením sa Poľska vznikla tzv. Hexagonála. Po rozpade SFRJ sa júli 1992 pripojili Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina. Došlo k premenovaniu zoskupenia na Stredoeurópsku iniciatívu. V marci 1993 boli za členov prijaté nástupnícke štáty ČSFR – Česká republika a Slovenská republika (bez prerušenia kontinuity, t.j. od 1.1.1993).
V júli 1993 bolo za člena prijaté Macedónsko.
V máji 1996 boli za členov prijatí Albánsko, Bielorusko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina.
V novembri 1996 bolo za člena prijaté Moldavsko.

Základné ciele:
- prehĺbenie a rozšírenie spolupráce medzi členskými štátmi
- posilnenie účasti členských štátov na integrácii do EÚ
- posilnenie procesu ekonomickej transformácie členských štátov
- zmenšovanie dopadu rozdielov a disproporcií medzi členskými štátmi
- orientácia budúcich aktivít na pomoc najmenej rozvinutým členským štátom.

Orgány:
SEI nie je medzinárodnou organizáciou, ale je len jednou z foriem regionálnej spolupráce. Ako taká nemá ani štruktúru, ani riadiace orgány ani ostatné atribúty medzinárodnej organizácie. Najvyššou úrovňou SEI sú summity predsedov vlád členských štátov za účasti ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konajú jedenkrát ročne. Okrem toho sa dvakrát do roka konajú schôdzky ministrov zahraničných vecí. Aktivity SEI sa opierajú predovšetkým o prácu stálych pracovných skupín. SR aktívne pôsobí v pracovnej skupina pre boj proti organizovanému zločinu a pracovnej skupine pre kultúru.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Stredoeurópske medzivládne organizácie