Protokolárne uzatváranie zmlúv
Uzatváranie medzinárodných zmlúv, ktoré je prejavom prijímať medzinárodné zväzky je jedným z atribútov suverenity štátu. Táto spôsobilosť môže byť obmedzená iba osobitnou normou medzinárodného práva. Za federatívne štáty má spôsobilosť uzatvárať medzinárodne dohody ústredný štát, alebo aj jednotlivé členské štáty, pokiaľ to pripúšťa federatívna ústava. Pri konfederatívnych štátoch zostáva táto spôsobilosť členským štátom a konfederácia ako celok môže uzatvárať medzinárodné zmluvy, ak ho na to splnomocnia členské štáty.
Dohody môžeme deliť z hľadiska počtu pristupujúcich štátov na:
1. Otvorené, ku ktorým môže pristúpiť ktorýkoľvek štát
2. Polootvorené, kde sa k pristúpeniu viažu ďalšie podmienky, ako je napríklad potreba súhlasu oboch strán, alebo potvrdenie účasti inými orgánmi.
3. Zatvorené, ku ktorým s pravidla nemôžu pristúpiť ďalšie štáty.

Ďalej podľa formy:
1. Písomné
2. Ústne
Štáty sú nepriamo nútene uzatvárať zmluvy v písomnej podobe k čomu ich zaväzuje ustanovenie charty OSN, článok 102 o povinnosti registrovať tieto dohody. Registrácia dohovorov v písomnej forme predchádza neskorším možným sporom o ich obsahu. Tieto zmluvy uzatvárané ústne sa nazývajú tzv. Guatemalské dohovory.

Medzinárodné zmluvy uzatvárajú štátne orgány splnomocnené na tento úkon ústavou. Podľa toho ich delíme na 1. prezidentské
2. vládne
3. rezortné
Signatári zmluvy sú zväčša ustanovení podľa obsahu a závažnosti zmluvy. Prezidentské zmluvy sa týkajú najzávažnejších politických otázok. Najme otázok bezpečnosti štátu. Vládne sa týkajú iných dôležitých otázok napríklad zahraničnej politiky a rezortné sa týkajú odborných úsekov štátnej správy.
Súčasné právo podľa viedenského dohovoru ponecháva na vôli signatárskych štátov v akom jazyku vypracujú bilaterálnu zmluvu. Zväčša sú vypracované v oboch národných jazykoch s autentickým textom. Mnohostranné medzinárodné zmluvy sa spisujú v dvoch, alebo viacerých úradných jazykoch OSN. Medzinárodné zmluvy sa skladajú z troch častí. Preambuly, vlastného textu zmluvy a zo záverečnej časti. Všetky ustanovenia zmluvy sú záväzné.
Preambula obsahuje výpočet signatárskych strán, čo viedlo k uzavretiu zmluvy a jej ciele. Vlastný text obsahuje jadro zmluvy, práva a povinnosti pristupujúcich strán. Záverečná časť obsahuje protokolárne články o aplikovaní zmluvy, doby trvania, možnosti predlženia zmluvy, potreba ratifikácie, alebo možnosti jej vypovedania. Na konci je spravidla dátum a miesto uzavretia zmluvy a podpisy. Dvojstranná zmluva sa vyhotovuje v dvoch exemplároch a každá strana dostane jeden exemplár na ktorom sa podpisuje ako prvá. Mnohostranné zmluvy sa podpisujú podľa abecedného poradia názvov štátov, ktoré k zmluve pristupujú, alebo podľa dohody.