XII. kapitola – O zákonodarnej, výkonnej a federatívnej moci štátu
„Zákonodarná moc je tá, ktorá má právo riadiť, ako sa má používať sila štátu pre zachovanie spoločenstva a jeho členov...V dobre usporiadaných štátoch je zákonodarná moc vložená do rúk rôznych osôb, ktoré keď sa náležite zhromaždili, majú sami o sebe alebo v spoločnosti s inými moc dávať zákony. Keď tak učinia, opäť sa rozídu a stávajú sa poddanými zákonov, ktoré sami vydali.“

XIII. kapitola – O podriadení štátnych mocí
„Môže byť len jedna najvyššia moc, to je legislatíva, ktorej všetky ostatné sú a musia byť podriadené, ale keďže legislatíva je iba zverenou mocou, aby jednala za určitými účelmi, zostáva stále u ľudu najvyššia moc odstrániť alebo zmeniť legislatívu, keď si myslí, že legislatíva jedna proti dôvere v nej vloženej.

XIV. kapitola - O prerogatíve
„Prerogatíva je moc v rukách kniežaťa starať sa o verejné dobro v takých prípadoch, v ktorých záleží na nepredvídaných udalostiach a ktoré určité a nemenné zákony nemohli bezpečne riadiť. Čokoľvek bude učinené pre dobro ľudu a zriadenie vlády na ich pravých základoch, je a vždy bude spravodlivá prerogatíva.“

XV. kapitola - O otcovskej, politickej a despotickej moci – uvažované pohromade
1. Otcovská alebo rodičovská moc je iba tá moc, ktorú majú rodičia nad svojimi deťmi, aby ich viedli k ich dobru, kým nedospejú.
2. Politická moc je tá moc, ktorú každý mal v stave prirodzenom a odovzdal ju do rúk spoločnosti a tým vládcom, ktorých spoločnosť nad sebou ustanovila v dôvere, že sa bude užívať pre jeho dobro a pre zachovanie jeho vlastníctva.
3. Despotická moc je neobmedzená, ľubovoľná moc, ktorú má jeden človek nad druhým a môže ho zbaviť života, kedykoľvek sa mu páči.

XVI. kapitola - O výboji
V tejto kapitole Locke obhajuje právo ľudu vzbúriť sa proti nespravodlivej vláde, keď tvrdí: „Žiadna vláda nemôže mať právo na poslušnosť od ľudu, ktorý s ňou slobodne nesúhlasil.“
Bezprávie a zločin sú rovnaké, či už ich spácha nositeľ koruny alebo niektorí bezvýznamný zloduch.