referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Akcia s názvom reslovakizácia na južnom Slovensku v rokoch 1944 - 1945
Dátum pridania: 01.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pierre1984
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 717
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 26m 20s
Pomalé čítanie: 39m 30s
 
Začiatkom roka 1947 sa s reslovakizáciou zaoberal len II. Odbor Osídľovacieho úradu pre Slovensko, ale akcia sa aj tak rozbehla na plné obrátky. Zbor povereníkov na svojom zasadaní dňa 25. januára 1947 prijal uznesenie v ktorom uviedol: občania ktorí sa v roku 1930 hlásili k slovenskej národnosti, i keď počas maďarskej okupácie boli štatisticky evidovaní ako Maďari a teraz sa hlásia k reslovakizácií, nemajú sa pokladať za reslovakizantov ale má sa im automaticky priznať česko-slovenské občianstvo. Naďalej pretrvávali problémy s celkovým chápaním reslovakizácie a určením kritérií.

Reslovakizačná komisia, ako orgán pražského Ministerstva vnútra, bola vymenovaná na základe vládneho uznesenia zo dňa 4. apríla 1947 a jej úlohou bolo uskutočniť reslovakizáciu na základe smerníc vydaných Ministerstvom vnútra a pracovala až do 31. decembra 1948. Výkon reslovakizácie uskutočňovali pracovníci Osídľovacieho úradu pre Slovensko. Rozpočtové krytie sa zabezpečovalo z rozpočtu Osídľovacieho úradu pre Slovensko. Zoženie komisie: J. Šebestík – predseda, j. Šimovič – podpredseda. Členovia: J. Boča, P. Horváth, J. Lietavec a J. Svetoň. Komisia si na základe sčítania ľudu v Č-SR rozdelila jednotlivé okresy na Slovensku do troch základných skupín:

1.Okresy, ktoré Reslovakizačná komisia vylúčila z predbežného preverovania národnosti na základe sčítania ľudu z roku 1930, boli to tieto okresy:
a)čisto slovenské: Nová Baňa, Banská Bystrica, Giraltovce, Hlohovec, Humenné, Ilava, Dolný Kubín, Malacky, Turčiansky Svätý Martin, Kysucké Nové Mesto, Myjava, Námestovo, Piešťany, Prievidza, Púchov, Ružomberok, Sabinov, Senica, Skalica, Snina, Banská Štiavnica, Topoľčany, Trenčín, Vranov, Zvolen a Žilina.
b)S početnou maďarskou menšinou: Jesenské, Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Komárno, Moldava n./B., Dunajská Streda, Šamorín, Šafárikovo a Nové Zámky.
2.Okresy prevažne slovenské a národnostne zmiešané: Bratislava - vidiek, Hurbanovo, Galanta, Modrý Kameň, Košice - vidiek, Krupina – Šahy, Levice, Zlaté Moravce, Revúca, Šaľa, Rožňava, Trebišov, Rimavská Sobota, Vráble.
3.Okresy, v ktorých sa malo vykonať osobitné preverovanie žiadostí, pretože pôsobili ako silné maďarizačné strediská: Gelnica, Kežmarok, Levoča, Modra, Poprad, Prešov, Trnava a Spišská Nová Ves.

V lete 1947 sa už na reslovakizáciu definitívne pozeralo ako na metódu riešenia maďarskej otázky. Dospelo sa k názoru, že sa negatívne rozhodnutia nebudú doručovať, nakoľko sa počítalo s „reslovakizáciou“ aj tu týchto osôb ale v neskoršom období. Na predbežné prešetrenie žiadostí bolo zostavených 5 pracovných skupín, ktoré pozostávali z 20 – 25 učiteľov pod vedením zodpovedného referenta. Tým bol z pravidla riaditeľ meštianskej alebo ľudovej školy. Následne sa uskutočnilo rozdelenie 30 tzv. reslovakizačných okresov na slovenskom juhu medzi pracovné skupiny. Celkový počet preverovaných osôb dosiahol počet 390 000 – 400 000.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.