Prijatie cudzieho dieťaťa do vlastnej starostlivosti sa nazýva adopcia, čiže osvojenie. Osoba, ktorá si dieťa adoptuje, automaticky získava všetky práva a povinnosti rodiča. O adopcii rozhoduje súd a nezaniká ani po dovŕšení 18 roku dieťaťa, čiže plnoletosti.
V prípade ak nie je stanovená vhodná ústavná výchova, je nariadená tzv. pestúnska starostlivosť. Dieťa je zverené osobe, ktorá si voči dieťaťu dobrovoľne plní zverené povinnosti. Tejto osobe sa hovorí - pestún. Opäť tu platí pravidlo, že i zverené dieťa, ktoré žije v spoločnej domácnosti s pestúnom, musí podľa svojich schopností rodine pomáhať. Ak má dieťa už vlastný príjem, je povinné pravidelne prispievať na úhrady potrieb rodiny. Pestúnsku náhradnú výchovu riadi, podporuje a kontroluje štát.

Výživné, vyživovacia povinnosť
Existujú dva typy vyživovacej povinnosti:
-vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi
-vyživovacia povinnosť medzi manželmi navzájom

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi rodičmi a deťmi.
Nastáva narodením dieťaťa. Rodič je povinný starať sa o svoje dieťa, zabezpečiť mu základne podmienky pre život a pravidelne prispievať na študijné / ak je dieťa už plnoleté, musí podať žiadosť, aby mu bolo na štúdium prispievané /. Môže však nastať i opačná situácia a to v prípade, ak je samotný rodič odkázaný na výživné.

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Manželia majú nárok žiť na rovnakej životnej úrovni. A preto ak je potrebné prispieť manželovi / manželke/, druhý člen je povinný tieto príspevky uhrádzať. Táto zásada vyplýva aj z povinností, ktoré vznikajú vstupom dvoch osôb do manželstva – manželia si musia navzájom pomáhať a podporovať sa /morálna pomoc, materiálna pomoc, finančná pomoc /.

Právo na výživné je nepremlčateľné. To znamená, že nemôže / nemala by / nastať situácia, v ktorej by toto právo stratilo svoju platnosť.