Horizontálne rozdelenie štátnej moci je najdôležitejší znak demokratického štátu, pretože má zabraňovať zneužitiu moci, presne definovať kompetencie a zaručiť efektívny vývoj štátu. Každá zložka má svoje kompetencie a rozdelené právomoci. John Locke ako prvý rodelil horizontálne štátnu moc na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, ktoré sa vzájomne kontrolujú.

1) Zákonodarná (legislatívna) moc:
Jej cieľom je určiť normy platné na území štátu. Má ju v rukách parlament NRSR. Určuje pravidlá správania štátu, kontroluje a odvoláva súdnu moc. Má dve komory: hornú a dolnú a je volený v demokratických voľbách. Dvojkomorový parlament vznikol, aby záujmy občanov prenikli čo najhlbšie do zákonodarného zboru. Jednu ( dolnú ) volia priamo voliči a má úplnú zákonodarnú moc, druhá slúži na kontrolu prvej, volia ju orgány štátnej moci alebo občania a nemá zákonodarnú moc. Funkčné obdobie parlamentu je 3-5 rokov. V parlamente platí názor nadpolovičnej, dvojtretinovej, alebo trojpätinovej väčšiny. Poslaním parlamentu je prijímať ústavu, schvaľovať štátny rozpočet, medzištátne dohody, program vlády, menovať sudcov a niekedy voliť prezidenta ( Taliansko, Nemecko ).

2) Výkonná (exekutívna) moc:
Jej najvyšším orgánom je vláda, ktorá realizuje rozhodnutia parlamentu, harmonizuje vývoj spoločnosti, realizuje dodržiavanie práv a slobôd, stará sa o bezpečnosť v štáte. Vláda je nadradený orgán ostatným orgánom na nižšej úrovni, na ktoré prenáša časť výkonnej moci, čo sú orgány miestnej samosprávy. Vláda sa skladá z predsedu a ministerstiev, ktorých počet určuje parlament. Vzniká ako výsledok všeobecných volieb, alebo ju v štátoch so silným prezidentským systémom zostaví prezident a jej fungovanie neovplyvňuje parlament. V prvom prípade vládu zostavuje víťazná pilotická strana. Výnimka nastáva v prípade, ak je jasné, že niektoré politické strany spolu nie sú schopné vytvárať vládu. Poznáme aj tzv. úradnícku vládu, ktorá je zložená z odborníkov na daný obor a vyhlasuje sa, keď klasická vláda stratí podporu parlamentu. Úradnícka vláda potom vládne až do nových volieb.

Úlohou vlády je uvádzať do života rozhodnutia parlamentu, prijímať nariadenia, v čase svojho nástupu predkladať programové vyhlásenie, pripravovať návrhy zákonov, ktoré musia byť v súlade s programovým vyhlásením, navrhovať štátny rozpočet a na konci roka predkladať záverečný účet, reprezentuje štát v zahraničí, vytvára vhodné medzinárodné prostredie pre podnikanie a zahraničné investície, stará sa o bezpečnosť občanov, vytvára organizačné podmienky na uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd. Jej najdôležitejšími postavami sú premiér, ministri a prezident.

Prezident je reprezentant a má právo vetovať zákony ( veto absolútne, alebo obmezené ), udeľovať amnestie, zastupuje štát navonok, dojednáva medzinárodné zmluvy, menuje najvyšších štátnych úradníkov a zároveň je najvyšším veliteľom OSSR, má teda právo vypovedať vojnu, dojednávať mier a právo vyhlasovať výnimočný stav.

Prezidenta volíme priamo, alebo nepriamo (prostredníctvom parlamentu, Taliansko) alebo voliteľmi (USA). Funkčné obdobie sa v jednotlivých krajinách líši, u nás trvá 5 rokov. V demokratických štátoch môže byť prezident vo funkcii 2 volebné obdobia.