Poznáme tri kritériá, na základe ktorých zahŕňame majetok do vlastníctva len jedného z manželov:
1.spôsob nadobudnutia,
2.čas nadobudnutia,
3.účel, ktorému vec slúži.

2.1. 1 Spôsob nadobudnutia

V zásade poznáme 4 spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, a to zmluvou (kúpnou, darovacou, inou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo niektorou zo skutočností ustanovenou zákonom (napr. vydržanie, vytvorenie novej veci,...).
Z hľadiska charakteru nadobúdacieho úkonu sú v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka z bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona vyňaté veci, ktoré boli získané dedením, darom (darovacou zmluvou), vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku.

Zmyslom takejto právnej úpravy bolo vyňať z bezpodielového spoluvlastníctva tie veci, u ktorých je takmer nemožné predpokladať, že sa o ne zaslúžili obaja manželia spoločne. Dedenie, darovanie a vydanie veci na základe reštitúcie charakterizuje ich bezodplatnosť. Ten, kto má z právnej skutočnosti prospech , zaň neposkytol žiadny ekvivalent. Preto sa možno domnievať, že tieto právne úkony smerujú výlučne k určitej konkrétnej osobe.
Dediť možno na základe zákona alebo závetu. Subjekt, ktorý je povolaný dediť zo zákona, sa ním stal preto, lebo osobne spĺňa podmienku príbuzenského alebo obdobného pomeru k poručiteľovi, ktorú stanovuje zákon. Testamentárne dedenie realizuje rozhodnutie poručiteľa zveriť svoj majetok pre prípad smrti osobe konkrétne určenej. Rovnako je to s darovaním. Darca určením druhej zmluvnej strany – obdarovaného realizuje vôľu obdarovať presne určenú osobu. V oboch prípadoch je teda pravdepodobné, že práve táto konkrétna osoba má na tom sama zásluhu. Nie je však vylúčené, aby poručiteľ alebo darca poukázal vec, resp. dedičstvo obom manželom spoločne. Takéto veci patria do podielového spoluvlastníctva manželov, pričom platí, že ak nebol právnym úkonom určený podiel z nich, sú podiely rovnaké.
Pokiaľ manželia alebo jeden z nich, získal vec na základe odplatného právneho úkonu, je potrebné rozlíšiť, z akých prostriedkov bola odplata poskytnutá.
Čo sa týka plodov a úžitkov z vecí, ktoré patria do samostatného majetku jedného z manželov, zaujali súdy stanovisko1 podľa, podľa ktorého výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve alevo vo vlastníctve len jedného z manželov.“

2. 1. 2 Čas nadobudnutia

V náväznosti na dané predpoklady vzniku bezpodielového vlastníctva logicky vyvodzujeme, že z tohto vlastníctva treba vylúčiť veci, ktoré nespĺňajú prvý, základný predpoklad a to, že do bezpodielového vlastníctva spadajú veci, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva. Ak vec nadobudli spoločne snúbenci pred uzavretím manželstva, patrí do ich podielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tohto charakteristického znaku možno hovoriť o forme spoločenstva nadobudnutého majetku (nadobudnutého po vzniku manželstva), v porovnaní napríklad so spoločenstvom všetkého majetku.
Dôsledným uplatňovaním časového kritéria by teda mali patriť všetky hnuteľné veci, s už vymenovanými výnimkami, nadobudnuté počas trvania manželstva aspoň jedným z manželov a nehnuteľnosti, pri ktorých bol uskutočnený vklad do katastra nehnuteľností po vzniku manželstva, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Nie je tomu tak. Ak jeden z manželov kúpi vec z prostriedkov, patriacich do jeho výlučného vlastníctva, nevznikne k veci bezpodielové spoluvlastníctvo. Toto stanovisko má za svoj základ tzv. surrogačnú zásadu (vec nastupuje namiesto ceny, cena namiesto veci). Aj najvyšší súd zastáva toto stanovisko a vyjadril ho v zásadách svojho svojho prezídia
k otázkam bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Surrogačná zásada platí aj pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného majetku manžela.

Ak však manželia nadobudnú vec „pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jednak z osobného majetku niektorého z nich, stávajú sa veci takto nadobudnuté predmetom bezpodielového vlastníctva, bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva.“2 Ten z manželov, ktorý vynaložil na vec prostriedky zo svojho samostatného majetku má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov právo žiadať vrátenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Nadobúdanie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov končí dňom zániku manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Ak by manželia spoločne nadobudli vec po vykonaní tohto úkonu, táto vec by spadala do podielového spoluvlastníctva, podobne ako je to v prípade spoločného nadobudnutia veci pred manželstvom.

2. 1. 3 Účel, ktorému vec slúži

Občiansky zákonník z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylučuje aj veci, ktoré podľa svojho charakteru slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov. Do skupiny týchto vecí zaraďujeme napr. odevy, obuv, zdravotnícke potreby a hygienické potreby (zubná kefka,...). Vecami, ktoré slúžia výkonu povolania môžu byť napr. počítač, ak je jeden z manželov programátor, zbierky zákonov, ak sú potrebné na vykonávanie povolania jedného z manželov, alebo taký hudobný nástroj, ak je jeden z nich hudobník. No ak by určitú vec potrebovali na výkon svojho povolania obaja manželia, táto potom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Podobne je to aj v prípade, ak by vec okrem výkonu povolania pre jedného z nich slúžila aj na uspokojovanie osobných potrieb druhého manžela alebo rodiny ako celku. Pri nadobudnutí týchto vecí nie je právne podstatné z akých zdrojov sa vec slúžiaca osobnej potrebe alebo výkonu povolania obstaráva. Dokonca aj v prípade, že bola vec obstarávaná z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí výlučne tomu manželovi, ktorému vec slúži na jeden z vymenovaných účelov.

V skupine vecí slúžiacich na výkon povolania len jedného z manželov majú osobitné postavenie veci slúžiace na výkon podnikateľskej činnosti. V zásade platí, že manželia môžu pri začatí (aj v priebehu) podnikania toho druhého z nich požiadať súd o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o absolútny dôvod zrušenia, ktorého zmyslom je chrániť majetok rodiny pred eventuálnymi nepriaznivými vplyvmi podnikania. V žiadnom inom prípade výkonu povolania zákon manželom takúto možnosť neposkytuje. Ak sa teda rozhodnú ju nevyužiť, potom by malo platiť, že znášajú spoločne nielen riziká podnikateľskej činnosti, ale aj jej výhody.

2. 2 Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria práva a povinnosti manželov vo vzťahu k ich spoločnému majetku.
Pri vymedzení práv a povinností manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádzalo z obsahu vlastníckeho práva všeobecne. Manželia majú totiž tie isté práva ako jediný vlastník veci, s tým rozdielom, že vec patrí obom spoločne, bez určenia výšky podielov. Občiansky zákonník hovorí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním. Pri výkone spoločných práv je potrebné rozlíšiť dve skupiny vzťahov:
1. právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi na jednej strane a tretími osobami na strane druhej,
2. právne vzťahy medzi manželmi navzájom.