2. 2. 1 Práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov voči tretím osobám

§ 145 Občianskeho zákonníka hovorí
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Pri disponovaní spoločným majetkom je prvoradá dohoda manželov, keďže zákonodarca riešil len prípad, že sa manželia pri dispozícii s majetkom nedohodnú a tak ustanovil možnosť, aby na návrh jedného z manželov rozhodol súd.
Hoci z charakteru spoluvlastníckeho vzťahu vyplýva, že oprávnenie disponovať s vecou patrí obom manželom súčasne, v praxi by bolo veľmi nepraktické neustále vyžadovať súhlas oboch manželov, zákon preto rozčlenil dispozíciou s majetkom na bežné dispozičné úkony a ostatné dispozičné úkony, pričom sám neurčuje, ktoré úkony treba považovať za aké. Aj keď tieto úkony nie sú presne vymedzené, súdy za bežné záležitosti, resp. ich obstaranie považujú záležitosti, ktoré slúžia na uspokojovanie každodenných potrieb rodiny, o ktorú ide, k jej životnej úrovni, danej zárobkovými a majetkovými možnosťami oboch manželov.

Bežné veci týkajúce sa spoločného majetku je oprávnený vybavovať každý z manželov samostatne. Takého rozhodnutie nemôže druhý manžel napadnúť. V ostatných veciach je potrebnú súhlas oboch manželov, inak je právny úkon relatívne neplatný. „Relatívne neplatný“ znamená, že dotknutý manžel sa musí neplatnosti dovolať vo všeobecnej premlčacej lehote. Ak toto právo neuplatní, po jej uplynutí má právny úkon definitívne účinky platného právneho úkonu. Ak dotknutý manžel dodatočne úkon schváli, dochádza tým k jeho ratihabícii. Formu udelenia súhlasu zákon nepredpisuje. Nevyžaduje sa pritom spoločný právny úkon, len súhlas. Platí, že ho možno dať aj mlčky napr. keď sa manžel zúčastní pri uzatváraní zmluvy a nič proti nej nenamieta.
Je potrebné riešiť otázku, aká bude sankcia za nesplnenie povinnosti požiadať o súhlas na použitie spoločných vecí druhého manžela. Ponúkajú sa dve riešenia:

1. právny úkon, smerujúci k použitiu majetku z bezpodielového spoluvlastníctva, urobený pri začatí podnikania bez súhlasu druhého manžela bude absolútne neplatný.
2. ten istý právny úkon bude sankcionovaný len relatívnou neplatnosťou. Zástancovia tohto názoru argumentujú tým, že dôvodom neplatnosti nie je rozpor so zákonom podľa Občianskeho zákonníka, ale len nedostatok súhlasu, čo okrem iného znamená, že sa právny úkon považuje za platný, kým sa ten, kto ním je dotknutý, neplatnosti nedovolá.
Rozšírenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva o iné majetkové práva a hodnoty sa musí odraziť aj pri úprave obsahu práv a povinností manželov vo vzťahu k spoločnému majetku. V súčasnosti totiž právna teória zastáva názor, že pokiaľ ešte nedošlo k nadobudn1utiu veci do vlastníctva, nejde o spoločnú záležitosť manželov a je z nej oprávnený alebo povinný ten manžel, ktorý sám právny úkon urobil. V praxi to znamená, že ak uzavrel kúpnu zmluvu, ale k prevodu vlastníckeho práva ešte nedošlo, je z nej zaviazaný sám. Až nadobudnutím veci do vlastníctva sa z právnych úkonov k nej stanú manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

2. 2. 2 Práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov navzájom

§ 144 Občianskeho zákonníka
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Toto ustanovenie dáva každému z manželov právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločne s druhým manželom. Ani jeden z nich si môže vyhradiť, že bude určitú vec, patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva, užívať výlučne sám. Každý z manželov musí rešpektovať rovnaké užívacie práva druhého manžela.
V prípade nezhôd o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto vlastníctva, má na návrh niektorého z nich rozhodnúť súd.
Ak sa z určitých dôvod, ktorými môžu byť fyzické a psychické násilie, stane jednému z manželov spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh tohto manžela druhému manželovi obmedziť užívacie právo k domu, bytu, alebo ho z jeho využívania úplne vylúčiť.

2.3 Modifikovanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvou

Slovenský Občiansky zákonník upravuje problematiku zmluvných modifikácií zákonného majetkového režimu manželov (BSM) v jedinom ustanovení. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že zákonodarca pristúpil k takému zásadnému zásahu do predchádzajúcej koncepcie bezpodielového spoluvlastníctva s cieľom umožniť voľbu jednotlivých spôsobov úpravy vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi hlavne v prípade, že jeden manželov podniká.