1 Manželstvo - jeho pôvod a charakteristika
Jednu z prvých formálnych definícií manželstva možno nájsť v Digestách 23, 2, 1, kde rímsky právnik Hortensius Modestinus vyslovil názor, podľa ktorého je „manželstvo zväzok muža a ženy a celoživotné spoločenstvo podľa božského a ľudského práva“. Od čias rímskych právnikov prešiel inštitút manželstva v teritóriu ich právnej kultúry mnohými zmenami, aby sa nakoniec vrátil k tomuto pôvodnému chápaniu jeho zmyslu a účelu – byť celoživotným zväzkom muža a ženy. Medzitým však prešlo manželstvo – a to spôsob jeho vzniku, ako aj chápanie jeho významu - viacerými zmenami, pričom bolo najviac ovplyvnené kresťanskou cirkvou, ktorá si dlhé stáročia privlastňovala manželstvo a výhradnú kompetenciu vo veciach úpravy manželskoprávnych pomerov, dôvodiac tým, že Boh uzákonil manželstvo: „Rastite a množte sa a naplňte zem...nie je dobré žiť človeku samému, urobme mu pomocnicu jemu podobnú...preto opustí muž otca i matku a pripojí sa ku svojej manželke a tí dvaja budú jedno telo.“ Je zaujímavé, že historické pramene dokumentujú ako najstaršiu formu uzavretia manželstva únos ženy.
No po kristianizácii manželskej inštitúcie cirkev proti tejto forme bojovala. Hoci sa aj naďalej manželstvo menilo, bolo to len v zmysle cirkevných predpisov. Zmluvný charakter bol vo všeobecnosti prijatý, no sobáš sa chápal skôr ako kúpa nevesty než manželská zmluva, pričom zmluvu uzatvárali hlavy oboch rodín. Predmetom kúpy bola nevesta a ženích bol nesamostatný. Kúpna cena bola skutočne vyplácaná.
Cirkevné zasahovanie do vecí manželských trvalo neobmedzene až do obdobia osvietenského absolutizmu. V tomto období boli vydané tereziánske nariadenia, ktoré významných spôsobom uviedli celú skupinu zásahov štátu do manželského a rodinného práva. Snahy vyvrcholili v období vlády Jozefa II., ktorý napríklad zakázal cirkvou výnimočne povoľované tajné manželstvá, ktoré sa uzatvárali bez ohlášok. Jeho tolerančný patent z roku 1781 pripustil dovtedy zakázané sobáše katolíkov a evanjelikov. Bola zrušená záväznosť zásnub, rozhodovanie manželských sporov bolo zverené štátnym súdom. Proti týmto reformám intervenoval vo Viedni sám pápež a hoci sa situácia ešte niekoľko krát menila, cirkev už pôvodnú absolútnu moc nad inštitútom manželstva nikdy nezískala.

Súčasnosť je charakterizovaná dvomi paralelnými právnymi úpravami manželského práva – cirkevnou a svetskou, ktorá má z titulu štátnej moci prioritné postavenie. Aj keď súčasný zákon o rodine neuvádza legálnu definíciu manželstva, nepriamo vyjadruje jeho zmysel a ciele jednak v článkoch I a II Základných zásad a jednak v ustanovení § 1 a § 2. Podľa týchto ustanovení: „Manželstvo v našej spoločnosti spočíva na pevných citových vzťahoch medzi mužom a ženou. Obidvaja sú si v ňom rovní. Hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo. Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav, aby mohli založiť manželstvo, ktoré splní svoj spoločenský účel. Rodina, založená manželstvom je základným článkom našej spoločnosti, ktorá všestranne chráni rodinné vzťahy.“

1.1 Vznik manželstva
Skôr z teoretického než z praktického hľadiska je ešte potrebné venovať pozornosť perfektnosti právneho úkonu sobáša. Konštitutívne účinky má tá právna skutočnosť, keď odznejú obidva súhlasné sobášne vyhlásenia snúbencov (v podstate druhé vyrieknuté áno, resp. dočítaný text manželského sľubu) za predpokladu, že ich sobášiaci svojimi zmyslami prijal (počul). Sobášiaci nemá právomoc rozhodovať o uzavretí alebo neuzavretí manželstva. Jeho následná akceptácia vyhlásení snúbencov vo forme „týmto považujem Vaše manželstvo za uzavreté“ je len deklaráciou bez právnych následkov.
Podobne vyhotovenie a podpísanie zápisnice manželmi, svedkami, sobášiacim, tlmočníkom ani vykonanie zápisu do knihy manželstiev matriky nemajú vplyv na uzavretie manželstva.

2 Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

2.1 Predmet, zdroje a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Predmetom vlastníckeho práva v dôsledku jeho vecnoprávneho charakteru môžu byť len veci. V ustanoveniach Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve nie je výslovne uvedené, ktoré veci sú a ktoré nie sú jeho predmetom. Platí, že to môžu byť všetky veci, ktoré môže vlastniť fyzická osoba. Teda nie veci, ktoré sú výlučným vlastníctvom Slovenskej republiky, ani veci, ktoré štát osobitným zákonom určil do vlastníctva štátu, obce alebo určených právnických osôb. Z predmetu bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné vylúčiť aj tzv. veci vyňaté z občiansko-právnej dispozície. Ide o veci, ktorých nadobúdanie a nakladanie s nimi upravujú osobitné predpisy, mimo rámca občianskeho práva, napr. drogy, omamné látky, výbušniny, jedy, horľaviny a pod.

Samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu môžu byť aj byty a nebytové priestory. Ich právny režim sa analogicky spravuje právnym režimom nehnuteľností.
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôžu byť práva, ani iné majetkové hodnoty a nepatria doň ani pasíva – dlhy a záväzky manželov voči veriteľom, resp. voči výlučnému majetku každého z nich. Ustanovenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na ne možno aplikovať len analogicky.

§ 143 Občianskeho zákonníka

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov je určenie podmienok, ktorých splnenie je potrebné na to, aby sa vec, inak spôsobilá byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ním skutočne aj stala . Určuje hranicu medzi spoločným majetkom manželov patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva a samostatným majetkom každého z nich.
Na vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné splnenie 3 podmienok:
1.existencia manželstva,
2.nevylúčenie tvorby bezpodielového spoluvlastníctva počas trvania manželstva,
3.nadobúdací úkon minimálne jedného z manželov.

Hoci sa podľa tejto definície môže zdať, že všetky predmety, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva fyzických osôb a sú nadobudnuté počas trvania manželstva, patria do bezpodielového spoluvlastníctva, nie je tomu tak. Popri ňom totiž súčasne existujú 2 masy výlučných majetkov každého z manželov.
1.je to majetok nadobudnutý pred vznikom manželstva,
2.majetok nadobudnutý počas manželstva zahrnutý do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Poznáme tri kritériá, na základe ktorých zahŕňame majetok do vlastníctva len jedného z manželov:
1.spôsob nadobudnutia,
2.čas nadobudnutia,
3.účel, ktorému vec slúži.

2.1. 1 Spôsob nadobudnutia

V zásade poznáme 4 spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva, a to zmluvou (kúpnou, darovacou, inou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo niektorou zo skutočností ustanovenou zákonom (napr. vydržanie, vytvorenie novej veci,...).
Z hľadiska charakteru nadobúdacieho úkonu sú v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka z bezpodielového spoluvlastníctva zo zákona vyňaté veci, ktoré boli získané dedením, darom (darovacou zmluvou), vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku.

Zmyslom takejto právnej úpravy bolo vyňať z bezpodielového spoluvlastníctva tie veci, u ktorých je takmer nemožné predpokladať, že sa o ne zaslúžili obaja manželia spoločne. Dedenie, darovanie a vydanie veci na základe reštitúcie charakterizuje ich bezodplatnosť. Ten, kto má z právnej skutočnosti prospech , zaň neposkytol žiadny ekvivalent. Preto sa možno domnievať, že tieto právne úkony smerujú výlučne k určitej konkrétnej osobe.
Dediť možno na základe zákona alebo závetu. Subjekt, ktorý je povolaný dediť zo zákona, sa ním stal preto, lebo osobne spĺňa podmienku príbuzenského alebo obdobného pomeru k poručiteľovi, ktorú stanovuje zákon. Testamentárne dedenie realizuje rozhodnutie poručiteľa zveriť svoj majetok pre prípad smrti osobe konkrétne určenej. Rovnako je to s darovaním. Darca určením druhej zmluvnej strany – obdarovaného realizuje vôľu obdarovať presne určenú osobu. V oboch prípadoch je teda pravdepodobné, že práve táto konkrétna osoba má na tom sama zásluhu. Nie je však vylúčené, aby poručiteľ alebo darca poukázal vec, resp. dedičstvo obom manželom spoločne. Takéto veci patria do podielového spoluvlastníctva manželov, pričom platí, že ak nebol právnym úkonom určený podiel z nich, sú podiely rovnaké.
Pokiaľ manželia alebo jeden z nich, získal vec na základe odplatného právneho úkonu, je potrebné rozlíšiť, z akých prostriedkov bola odplata poskytnutá.
Čo sa týka plodov a úžitkov z vecí, ktoré patria do samostatného majetku jedného z manželov, zaujali súdy stanovisko1 podľa, podľa ktorého výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve alevo vo vlastníctve len jedného z manželov.“

2. 1. 2 Čas nadobudnutia

V náväznosti na dané predpoklady vzniku bezpodielového vlastníctva logicky vyvodzujeme, že z tohto vlastníctva treba vylúčiť veci, ktoré nespĺňajú prvý, základný predpoklad a to, že do bezpodielového vlastníctva spadajú veci, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva. Ak vec nadobudli spoločne snúbenci pred uzavretím manželstva, patrí do ich podielového spoluvlastníctva manželov. Na základe tohto charakteristického znaku možno hovoriť o forme spoločenstva nadobudnutého majetku (nadobudnutého po vzniku manželstva), v porovnaní napríklad so spoločenstvom všetkého majetku.
Dôsledným uplatňovaním časového kritéria by teda mali patriť všetky hnuteľné veci, s už vymenovanými výnimkami, nadobudnuté počas trvania manželstva aspoň jedným z manželov a nehnuteľnosti, pri ktorých bol uskutočnený vklad do katastra nehnuteľností po vzniku manželstva, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Nie je tomu tak. Ak jeden z manželov kúpi vec z prostriedkov, patriacich do jeho výlučného vlastníctva, nevznikne k veci bezpodielové spoluvlastníctvo. Toto stanovisko má za svoj základ tzv. surrogačnú zásadu (vec nastupuje namiesto ceny, cena namiesto veci). Aj najvyšší súd zastáva toto stanovisko a vyjadril ho v zásadách svojho svojho prezídia
k otázkam bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Surrogačná zásada platí aj pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného majetku manžela.

Ak však manželia nadobudnú vec „pomocou prostriedkov, ktoré boli vzaté jednak z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jednak z osobného majetku niektorého z nich, stávajú sa veci takto nadobudnuté predmetom bezpodielového vlastníctva, bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva.“2 Ten z manželov, ktorý vynaložil na vec prostriedky zo svojho samostatného majetku má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov právo žiadať vrátenie toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Nadobúdanie vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov končí dňom zániku manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Ak by manželia spoločne nadobudli vec po vykonaní tohto úkonu, táto vec by spadala do podielového spoluvlastníctva, podobne ako je to v prípade spoločného nadobudnutia veci pred manželstvom.

2. 1. 3 Účel, ktorému vec slúži

Občiansky zákonník z bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylučuje aj veci, ktoré podľa svojho charakteru slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov. Do skupiny týchto vecí zaraďujeme napr. odevy, obuv, zdravotnícke potreby a hygienické potreby (zubná kefka,...). Vecami, ktoré slúžia výkonu povolania môžu byť napr. počítač, ak je jeden z manželov programátor, zbierky zákonov, ak sú potrebné na vykonávanie povolania jedného z manželov, alebo taký hudobný nástroj, ak je jeden z nich hudobník. No ak by určitú vec potrebovali na výkon svojho povolania obaja manželia, táto potom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Podobne je to aj v prípade, ak by vec okrem výkonu povolania pre jedného z nich slúžila aj na uspokojovanie osobných potrieb druhého manžela alebo rodiny ako celku. Pri nadobudnutí týchto vecí nie je právne podstatné z akých zdrojov sa vec slúžiaca osobnej potrebe alebo výkonu povolania obstaráva. Dokonca aj v prípade, že bola vec obstarávaná z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí výlučne tomu manželovi, ktorému vec slúži na jeden z vymenovaných účelov.

V skupine vecí slúžiacich na výkon povolania len jedného z manželov majú osobitné postavenie veci slúžiace na výkon podnikateľskej činnosti. V zásade platí, že manželia môžu pri začatí (aj v priebehu) podnikania toho druhého z nich požiadať súd o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o absolútny dôvod zrušenia, ktorého zmyslom je chrániť majetok rodiny pred eventuálnymi nepriaznivými vplyvmi podnikania. V žiadnom inom prípade výkonu povolania zákon manželom takúto možnosť neposkytuje. Ak sa teda rozhodnú ju nevyužiť, potom by malo platiť, že znášajú spoločne nielen riziká podnikateľskej činnosti, ale aj jej výhody.

2. 2 Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvoria práva a povinnosti manželov vo vzťahu k ich spoločnému majetku.
Pri vymedzení práv a povinností manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádzalo z obsahu vlastníckeho práva všeobecne. Manželia majú totiž tie isté práva ako jediný vlastník veci, s tým rozdielom, že vec patrí obom spoločne, bez určenia výšky podielov. Občiansky zákonník hovorí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a nakladať s ním. Pri výkone spoločných práv je potrebné rozlíšiť dve skupiny vzťahov:
1. právne vzťahy vznikajúce medzi manželmi na jednej strane a tretími osobami na strane druhej,
2. právne vzťahy medzi manželmi navzájom.
2. 2. 1 Práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov voči tretím osobám

§ 145 Občianskeho zákonníka hovorí
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Pri disponovaní spoločným majetkom je prvoradá dohoda manželov, keďže zákonodarca riešil len prípad, že sa manželia pri dispozícii s majetkom nedohodnú a tak ustanovil možnosť, aby na návrh jedného z manželov rozhodol súd.
Hoci z charakteru spoluvlastníckeho vzťahu vyplýva, že oprávnenie disponovať s vecou patrí obom manželom súčasne, v praxi by bolo veľmi nepraktické neustále vyžadovať súhlas oboch manželov, zákon preto rozčlenil dispozíciou s majetkom na bežné dispozičné úkony a ostatné dispozičné úkony, pričom sám neurčuje, ktoré úkony treba považovať za aké. Aj keď tieto úkony nie sú presne vymedzené, súdy za bežné záležitosti, resp. ich obstaranie považujú záležitosti, ktoré slúžia na uspokojovanie každodenných potrieb rodiny, o ktorú ide, k jej životnej úrovni, danej zárobkovými a majetkovými možnosťami oboch manželov.

Bežné veci týkajúce sa spoločného majetku je oprávnený vybavovať každý z manželov samostatne. Takého rozhodnutie nemôže druhý manžel napadnúť. V ostatných veciach je potrebnú súhlas oboch manželov, inak je právny úkon relatívne neplatný. „Relatívne neplatný“ znamená, že dotknutý manžel sa musí neplatnosti dovolať vo všeobecnej premlčacej lehote. Ak toto právo neuplatní, po jej uplynutí má právny úkon definitívne účinky platného právneho úkonu. Ak dotknutý manžel dodatočne úkon schváli, dochádza tým k jeho ratihabícii. Formu udelenia súhlasu zákon nepredpisuje. Nevyžaduje sa pritom spoločný právny úkon, len súhlas. Platí, že ho možno dať aj mlčky napr. keď sa manžel zúčastní pri uzatváraní zmluvy a nič proti nej nenamieta.
Je potrebné riešiť otázku, aká bude sankcia za nesplnenie povinnosti požiadať o súhlas na použitie spoločných vecí druhého manžela. Ponúkajú sa dve riešenia:

1. právny úkon, smerujúci k použitiu majetku z bezpodielového spoluvlastníctva, urobený pri začatí podnikania bez súhlasu druhého manžela bude absolútne neplatný.
2. ten istý právny úkon bude sankcionovaný len relatívnou neplatnosťou. Zástancovia tohto názoru argumentujú tým, že dôvodom neplatnosti nie je rozpor so zákonom podľa Občianskeho zákonníka, ale len nedostatok súhlasu, čo okrem iného znamená, že sa právny úkon považuje za platný, kým sa ten, kto ním je dotknutý, neplatnosti nedovolá.
Rozšírenie predmetu bezpodielového spoluvlastníctva o iné majetkové práva a hodnoty sa musí odraziť aj pri úprave obsahu práv a povinností manželov vo vzťahu k spoločnému majetku. V súčasnosti totiž právna teória zastáva názor, že pokiaľ ešte nedošlo k nadobudn1utiu veci do vlastníctva, nejde o spoločnú záležitosť manželov a je z nej oprávnený alebo povinný ten manžel, ktorý sám právny úkon urobil. V praxi to znamená, že ak uzavrel kúpnu zmluvu, ale k prevodu vlastníckeho práva ešte nedošlo, je z nej zaviazaný sám. Až nadobudnutím veci do vlastníctva sa z právnych úkonov k nej stanú manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

2. 2. 2 Práva a povinnosti manželov ako spoluvlastníkov navzájom

§ 144 Občianskeho zákonníka
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Toto ustanovenie dáva každému z manželov právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločne s druhým manželom. Ani jeden z nich si môže vyhradiť, že bude určitú vec, patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva, užívať výlučne sám. Každý z manželov musí rešpektovať rovnaké užívacie práva druhého manžela.
V prípade nezhôd o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto vlastníctva, má na návrh niektorého z nich rozhodnúť súd.
Ak sa z určitých dôvod, ktorými môžu byť fyzické a psychické násilie, stane jednému z manželov spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh tohto manžela druhému manželovi obmedziť užívacie právo k domu, bytu, alebo ho z jeho využívania úplne vylúčiť.

2.3 Modifikovanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zmluvou

Slovenský Občiansky zákonník upravuje problematiku zmluvných modifikácií zákonného majetkového režimu manželov (BSM) v jedinom ustanovení. Dôvodová správa k tomuto zákonu uvádza, že zákonodarca pristúpil k takému zásadnému zásahu do predchádzajúcej koncepcie bezpodielového spoluvlastníctva s cieľom umožniť voľbu jednotlivých spôsobov úpravy vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi hlavne v prípade, že jeden manželov podniká.
2.4 Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva (relatívny zánik)

Pokiaľ je členiacim kritériom moment, kedy došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo väzbe na trvanie a existenciu manželstva, potom je nutné rozlíšiť absolútny a relatívny zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Absolútnym zánikom rozumieme právnu skutočnosť, ktorá nastala v dôsledku zániku manželstva, ktoré má vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu monopolné postavenie. Ide o definitívne skončenie existencie manželstva i existencie bezpodielového spoluvlastníctva, bez možnosti obnovy. Naproti tomu relatívny zánik je skončenie trvania majetkového spoločenstva medzi manželmi. Vznikne v prípade ustanovenom zákonom, na základe súdneho rozhodnutia vydaného v príslušnom konaní. Keď pominú dôvody jeho existencie, môže súd na návrh jedného z manželov rozhodnúť o obnove zaniknutého majetkového spoločenstva.

2. 4. 1 Právny dôvod zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva

K relatívnemu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza súdnym rozhodnutím, ktoré buď účelovo alebo nepriamo, sledovaním iného cieľa spôsobuje tento právny následok:
Rozoznávame teda:
1. zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom v občiansko-súdnom konaní na návrh niektorého z manželov podľa účinnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
2. relatívny zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, pretože bolo súdom vydané také rozhodnutie, pre ktoré príslušný zákon ustanovuje ako právny následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva. Takýmto zákonom je buď:
- Trestný zákon,
- zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

2. 5 Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov so zánikom manželstva

Pokiaľ zanikne manželstvo, zanikne základná podmienka existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto zánik nie je potrebné deklarovať rozhodnutím súdu.

Manželstvo zaniká na základe týchto právnych skutočností (ustanovenie § 22, § 23 zákona o rodine):
1. smrťou jedného z manželov,
2. vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho,
3. rozvodom manželstva,
4. vyhlásením manželstva za neplatné.

2. 5. 1 Smrťou jedného z manželov

Bezprostredným právnym následkom smrti jedného z manželov je zánik manželstva a tým aj bezpodielového spoluvlastníctva. Všetko, čo v okamihu smrti tvorilo jeho predmet, musí byť v rámci konania o dedičstve vyporiadané. Ustanovenie § 175 1 Občianskeho zákonníka počíta s tým, že účastníci dedičského konania sa dohodnú. Ak tak nie je, vyporiada toto konanie súd.
Subjektami vyporiadania budú na jednej strane pozostalý manžel a na strane druhej tí, s ktorými bude súd konať ako s dedičmi. Cieľom je určiť rozsah majetku poručiteľa, rozsah jeho dlhov, údaje o cene majetku a určenie masy majetku, ktorá bude patriť do dedičstva a majetku, ktorý patrí pozostalému manželovi.

2. 5. 2 Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho

Rovnaké právne následky ako smrť fyzickej osoby má jej vyhlásenie za mŕtvu. Toto je prípustné v dvoch prípadoch:
- smrť fyzickej osoby nastala, ale nemožno ju predpísaným spôsobom preukázať (nie je možné vykonať prehliadku tela),
- ide o nezvestnú osobu, o ktorej so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

2. 5. 3 Rozvodom manželstva

Tretím spôsobom súčasného zániku manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva je rozvod manželstva. Zánik manželstva je viazaný na deň, keď rozhodnutie súdu o rozvode nadobudne právoplatnosť.
Rovnaké právne následky ako rozhodnutie o rozvode má v majetkovej sfére manželov aj rozhodnutie súdu o vyhlásení manželstva za neplatné.

2. 5. 4 Vyhlásením manželstva za neplatné

Dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým súd vyhlásil manželstvo za neplatné, zanikne zo zákona spätne ku dňu vzniku jednak manželstvo a jednak bezpodielové spoluvlastníctvo. Majetok, ktorý manželia spoločne nadobudli počas trvania neplatného manželstva, si vyporiadaj jedným zo spôsobov v zmysle zásad ustanovení Občianskeho zákonníka.

2. 5. 5 Právne následky absolútneho zániku

Podobne ako s relatívnym zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak aj s absolútnym zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú spojené tieto základné právne následky:
1.nadobúdanie do majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa zastavuje ku dňu jeho zániku,
2. vzniká povinnosť toto spoluvlastníctvo vyporiadať.

2. 6 Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Jedným z právnych následkov oboch druhov zániku bezpodielového spoluvlastníctva je vznik povinnosti vykonať vyporiadanie existujúcej masy bezpodielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanoveniach Občianskeho zákonníka.
Kto je subjektom vysporiadania závisí od druhu právnej skutočnosti, v dôsledku ktorej bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo. Rovnako od nej závisí aj forma vyporiadania, resp. prípustnosť jej formy. V nie všetkých prípadoch, keď zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, majú oprávnené subjekty zvoliť si formu, ktorou jeho masu vyporiadajú.
Vyporiadanie môže nastať dohodou účastníkov, rozhodnutím súdu (uznesením a rozsudkom).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk