referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Vojnový štát a SNR 1939-45
Dátum pridania: 09.12.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: z.zuzana19
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 510
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
2. Zákonodarná činnosť Slovenskej národnej rady v roku 1945
Legislatívna a nariaďovacia činnosť Slovenskej národnej rady bola obnovená 21. februára 1945 v Košiciach. Od 21. februára 1945 do 11. apríla 1945 reprezentovalo Slovenskú národnú radu jej predsedníctvo, ktorého normotvorné, ale i vládne a výkonné právomoci sa odvodzovali od nariadenia č. 40/1944 Sb. n. SNR. Predsedníctvo SNR vydalo a publikovalo v tomto období 28 nariadení.

Od 11. apríla 1945 do 23. augusta 1945 pôsobilo revolučne ustanovené plénum Slovenskej národnej rady, až do konania zjazdu národných výborov v Banskej Bystrici, ktorý zvolil 28. augusta 1945 novú Slovenskú národnú radu a slovenských poslancov do Dočasného národného zhromaždenia.
Celkove bolo v období pôsobenia Slovenskej národnej rady v roku 1945, ktoré zahŕňa činnosť Delegácie SNR, Predsedníctva SNR, pléna SNR v Košiciach a v Bratislave, prijatých a publikovaných 109 nariadení z rôznych oblastí (ústavnoprávna, resp. štátoprávna, trestnoprávna, majetkoprávna, pracovnoprávna, finančná, administratívnoprávna, súdno-bezpečnostná, obchodnoprávna).

• Ústavnoprávnym nariadením č. 22/1945 Sb. n. SNR o úprave právneho poriadku a revízii právnych aktov na území Slovenska dočasne okupovanom maďarským štátom sa slovakizoval právny poriadok a právne akty vydané na území okupovanom maďarským štátom. Ďalším ústavnoprávnym nariadením č. 29/1944 Sb. n. SNR o pominutí platnosti nariadenia SNR č. 40/1944 Sb. n. SNR sa ukončilo dočasné splnomocnenie Predsedníctva SNR a výkon právomocí sa univerzálne vrátil SNR. Ústavnoprávne nariadenie č. 30/1945 Sb. n. SNR z 21. apríla 1945 o zákonodarnej moci na Slovensku prvýkrát upravovalo aj otázku vecí celoštátnej povahy. Celoštátny zákonodarný orgán ČSR sa od 21. apríla 1945 skladal z dvoch orgánov: prezidenta republiky a SNR. Ak dekrét prezidenta nebol vydaný po dohode so SNR, platil len pre české krajiny. Prezident ČSR sám osebe mal postavenie len zákonodarcu pre české krajiny. SNR sama osebe mala postavenie zákonodarcu len pre Slovensko. Spoločne tvorili zákonodarný orgán pre celú ČSR. Nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 30/1945 Sb. n. SNR prestal platiť § 1 nariadenia č. 1/1944 Sb. n. SNR. Právomoc SNR neprestávala byť pôvodnou, ale prestala byť výlučnou a neobmedzenou.

• Štátoprávnym bolo nariadenie č. 1/1945 Sb. n. SNR zmenené nariadením č. 27/1945 Sb. n. SNR o zriadení ústredných úradov. Dňa 21. februára 1945 sa ustanovilo dvanásť povereníctiev, na čele s povereníkmi určenými Predsedníctvom SNR s tým, že toto predsedníctvo mohlo každému povereníkovi určiť jeho zástupcu. Inštitucionalizoval sa „Sbor povereníkov“, na ktorý sa v neskoršom období začala prenášať vládna a výkonná moc.

Na základe nariadenia č. 26/1945 Sb. n. SNR o národných výboroch boli ustanovené nové všeobecné orgány miestnej štátnej správy – národné výbory. Bola im postúpená právomoc, ktorú dovtedy malo obecné zastupiteľstvo, obecná rada, starosta obce, obecný úrad alebo notársky úrad a obecný alebo obvodný notár. Podľa uvedeného nariadenia bolo možné úradníkov dovtedajších úradov prevziať do služieb úradu národného výboru, ak boli politicky a národne spoľahliví.
• Známym je nariadenie č. 33/1945 Sb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. (Predtým prezident ČSR v Londýne podpísal 20. februára 1945 dekrét č. 16/1945 Sb. o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych súdoch.)
V roku 1945 Slovenská národná rada a orgány ňou zmocnené vydali aj ďalšie nariadenia, ktorými sa zabezpečoval hospodársky život a povojnové usporiadanie pomerov na Slovensku vrátane jeho postavenia v Československej republike.

VI. Záver
Uvedené skutočnosti preukazujú, že Slovenská národná rada bola skutočnou zákonodarnou, vládnou a výkonnou mocou na povstaleckom území, neskôr na celom území Slovenska. Bola nezávislou od vlády v Bratislave i v Londýne. Zabezpečila, že povstalecké územie fungovalo ako samostatná hospodárska jednotka s účinným režimom sociálneho zabezpečenia, systémom legitímneho zásobovania ozbrojených síl i obyvateľstva. Slovenská národná rada okrem otázok odboja zabezpečovala aj bežné potreby obyvateľstva. Vybudovala novú štruktúru slovenských národných orgánov v rámci Československa a základy nového politického systému s výraznými demokratickými prvkami. Vývoj, ktorý v ďalších rokoch nasledoval, by nemal zatieniť jej činnosti v protifašistickom odboji a pri usporiadavaní štátnych, hospodárskych a sociálnych pomerov na oslobodenom území.
 
späť späť   2  |  3  |   4   
 
Zdroje: Beňa, J. : Vývoj slovenského právneho poriadku. UMB, Pr F Banská Bystrica 2001, Beňa, J.: Legalita a legitimita dekrétov prezidenta ČSR a nariadení Slovenskej národnej rady z rokov 1940-1945. Právny obzor, 87, 2004, č. 2, s. 85-103, Zavacká, K.: K tradícii nariaďovacej právomoci na Slovensku (II. časť). Právny obzor, 86, 2003, č. 1, s. 38-64, Barnovský, M.: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Národné literárne centrum, Bratislava 1998
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.