Právna náuka

Štát je to verejnoprávna korporácia, ktorej inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje vnútroštátne i medzinárodné právo. Štát je právna inštitúcia. V modernom štáte je spoločenskou zmluvou ústava a zákony, a v širšom zmysle právny systém štátu.
Štát sa vyznačuje personálnym, vecným substrátom a organizačno-normatívnym substrátom.
Personálny substrát: (ochraňovať) obyvateľstvo štátu, PO, FO, štátna správa.
Vecný substrát: podmienky spoločnosti a života v nej. Prírodné, spoločenské, politické, ekonomické,medzinárodné. Teritórium štátu je trojrozmerné,územie je vymedzené hranicami.
Organizačno-normatívny substrát: predstavuje usporiadanie štátnych inštitúcií, ich funkcie a vzťahy ako aj vzťahy k obyvateľstvu.
Štátny orgán – je inštitúcia verejnej štátnej moci. Orgány štátnej správy:1 komorový parlament, 150poslancov, predseda.
Členenie štátnych orgánov:

A PODĽA PRÁVOMOCI
1, Zákonodarné , Ústavodarné /prijímajú ústavu, zákony, menia ich, doplňujú.../
2, Výkonné /Prezident, Vláda, ministerstvá, ostatné ústredné a miestne orgány štátnej správy/
3, Súdne /okresné súdy, krajské súdy.../

B PODĽA POSOBNOSTI
1, Územná /Teritoriálna/ pôsobnosť
2, Časová /Temporálna/ pôsobnosť
3, Osobná /Personálna/ pôsobnosť
4, Vecná pôsobnosť
5, Funkčná pôsobnosť

C PODĽA ZLOŽENIA
-Monokratické – 1 predmet činnosti, úroveň- nadriadené a podriadené
-Kolegiátne – viac osôb, rovnocenná úroveň

D PODĽA USTANOVOVANIA
/volené- parlament, menované- ministri.../

E PODĽA VZÁJOMNÝCH VZŤAHOV
-zodpovedné a nezodpovedné
-podriadené a nadriadené
-kontrolné a kontrolované
-vyššej a nižšej inštancie

Národná rada SR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.Kto môže byť poslancom:
1.občan, ktorý má volebné právo
2.21 rokov
3.má trvalý pobyt na území SR
Závažné otázky sa riešia 3/5 väčšinou, t.j. je potrebných 90 hlasov poslancov.
Funkcie NRSR:
1, Zákonodárna funkcia
2, Kontrolná funkcia
3, Kreačná funkcia
4, Funkcie v oblasti zahraničných vzťahov
5, Iné funkcie

Voľby do NRSR- priame, osobné, s tajným hlasovaním, demokratické, rovné
Právo voliť: /tzv. aktívne volebné právo/
-občan SR, najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov
Právo byť zvolený za poslanca NRSR: /tzv. pasívne volebné právo/
-občan SR, najneskôr v deň volieb dovŕšil 21 rokov
Výsledky volieb- Ústredná volebná komisia zistí:
1, ktoré politické strany získali menej ako 5%
2, ktoré koalície 2 alebo 3 strán získali menej ako 7%
3, ktoré koalície 4 a viacerých strán získali menej ako 10%

Prezident SR- výkonný orgán
Hlavou SR je prezident, volia ho občania SR
Kto môže byť prezidentom: občan SR, voliteľný za poslanca do NRSR, 40 rokov
Funkcie prezidenta:
-zastupuje SR navonok
-dojednáva MZ
-podpisuje zákony
-udeľuje milosť alebo amnestiu
-vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR....
-ratifikuje zákony
-udeľuje štátne vyznamenania, rady, kríže
-vyhlasuje referendum
-je veliteľom ozbrojených síl
Vláda SR- výkonnodárny orgán
Skladá sa z predsedu /premiér/, podpredsedov a ministrov. Vládu vymenúva a odvoláva prezident SR
Funkcie vlády: /rozhoduje v zbore/ rokuje
-o návrhoch zákonov, ktoré predkladá- št. rozpočet
-o nariadeniach vlády
-o programe vlády
-o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR
-o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky...

Pojem ústava ústavu môžeme definovať ako základný zákon najvyššej právnej sily, ktorý upravuje základy organizácie štátu, jeho formu a štruktúru i zásady vzťahov medzi štátom a občanmi. Ústavu chápeme v materiálnom a formálnom zmysle.

Štruktúra ústavy SR
PREAMBULA /vyjadrenie identity slovenského národa/
Ústava má 9 hláv

1. Charakterizovať právny vzťah a jeho prvky

Právne vzťahy sú to spoločenské vzťahy upravené právnymi normami.
Každý právny vzťah má 3 prvky:

A, subjekt -Štát a jeho orgány, F.O,P.O. Právna subjektivita zahŕňa jednak spôsobilosť na práva a povinnosti /túto spôsobilosť má občan od narodenia až do smrti/, ďalej spôsobilosť na právne úkony /ide o spôsobilosť účastníka zakladať práva a povinnosti vlastným právnym konaním/, deliktuálnu spôsobilosť /je to spôsobilosť účastníka niesť právne následky za porušenie právnych povinností/, a napokon procesnú spôsobilosť /ide o spôsobilosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach a v jeho rámci robiť príslušné úkony/.

B, obsah -Sú to práva a povinnosti, ktorých sa dotýka právny štát

C, predmet /objekt/ To, k čomu smerujú práva a povinnosti, to kvôli čomu vstupujú subjekty do právnych vzťahov /veci, práva, služby..../

2 Charakterizovať právny úkon a delenie právnych úkonov

Právne skutočnosti
Sú to také skutočnosti, ktoré spôsobujú právne následky.
A, vôľové ľudské správanie /právne úkony a protiprávne úkony/
B, právne domnienky a fikcie /ich vznik, zmena a zánik nastupuje s inou pr.skut./
C, právne udalosti /vznikajú nezávisle od vôle ľudí, napr. živelné pohromy, plynutie času../
Právny úkon môže byť trestný čin (rozhoduje súd), majetkové odcudzenie – vyplývajú sankcie = správne konanie- obecný úrad, hygiena

3 Právna norma, pojem a druhy

Spoločenská norma : je určité pravidlo správania sa, etická norma
Právna norma: je norma, ktorej zachovávanie štát pokladá za nevyhnutné na zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti. Má dva znaky:
A, jej zachovávanie je vynútiteľné štátnou mocou
B, je vydaná v osobitnej, štátom uznávanej forme príslušným, na to oprávneným štátnym orgánom
Platnosť a účinnosť právnych noriem: je časová, miestna, vecná. Platnosť právnych noriem vzniká dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

Druhy právnych noriem /PN/:
Ak niečo predpisujú:
1, zaväzujúce
2, zakazujúce
3, oprávňujúce

Podľa stupňa záväznosti:
1, kogentné – dané /nemožno upraviť vzájomné práva a povinnosti odlišne/
2, dispozitívne /možno upraviť vzájomné práva a povinnosti odlišne/

Podľa toho kto ich vydal: druhy právnych aktov a noriem
1, zákony NRSR
2, nariadenia vlády
3, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
4, všeobecne záväzné nariadenia /vydávajú obce../

Pôsobnosť právnych noriem:
A, časová /odkedy, prípadne dokedy PN upravuje určité spoločenské vzťahy/
B, miestna /na území ktorého štátu, okresu PN platí/
C, vecná /na koho sa PN vzťahuje, okruh subjektov, či sú to občania, organizácie.../
Pramene práva
Najčastejšie rozlišujeme:
A, Materiálne pramene /v širšom zmysle/- ovplyvňujú tvorbu práva
B, Formálne pramene /v užšom zmysle/- formy v ktorých je právo obsiahnuté
-normatívne právne akty /zákony, nariadenia.../
-právne obyčaje /u nás nie, vysk.sa v Anglicku, ide v podstate o obyčajové nepísané právo/
-precedensy /u nás nie sú prameňom práva, ide o rozhodnutie štátneho orgánu
-normatívne zmluvy /kolektívna zmluva/
-iné formálne pramene

4 Pracovné právo, charakteristika, účastníci
Pojem a predmet pracovného práva
Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku SR. Predmet pracovného práva nesúvisí len so samou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti.
Predmetom úpravy pracovného práva sú:
-vzťahy výkonu závislej práce zamestnanca vykonávanej pre zamestnávateľa za odplatu na zmluvnom základe
-vzťahy vznikajúce medzi zamestnancami a odbormi
-vzťahy smerujúce k ochrane základných pracovnoprávnych vzťahov /zodpovednosť za škodu../
-vzťahy súvisiace s uskutočňovaním práva občanov na zamestnanie
-vzťahy určujúce všeobecné predpoklady vzniku pracovnoprávnych vzťahov, spôsobilosť k právam a spôsobilosť na právne úkony

Pramene pracovného práva
1.Normatívne právne akty
/Ústava SR, Zákonník práce 311/2001 Z.z. /posledná novela 244/2005 Z.z./.
2.Kolektívne zmluvy
3.Vnútropodnikové normatívne akty
4.Technické normy /na zaistenie BOZ pri práci/
5.Dobré mravy
6.Medzinárodné zmluvy

Subjekty pracovného práva
Zamestnávateľ právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu.
Zamestnanec je to fyzická osoba, dovŕšením15 roku veku. /avšak pracovný pomer nemôže vzniknúť skôr ako fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku/. Dohodu o hmotnej zodpovednosti môže uzavrieť až keď dovŕši 18 rokov veku.

Orgány odborových organizácií účastník pri uzavieraní podnikových kolektívnych zmlúv.
Odborové zväzy pri uzavieraní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Štát vystupuje ako subjekt prostredníctvom orgánov štátnej správy, najmä v oblasti zabezpečovania realizácie práva na prácu, pri kontrole nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov.

5 Pracovný pomer, pracovná zmluva – vznik, zmena, zánik

Vznik pracovného pomeru
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom /ZĽ/ a zamestnancom /ZC/.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti:
A, druh práce
B, miesto výkonu práce
C, deň nástupu do práce
D, mzdové podmienky
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Pracovný pomer možno dohodnúť na určitú dobu alebo neurčitý čas.
Zmena pracovného pomeru
Môže ísť o:
1. Zmenu druhu práce – t.j preradenie na inú prácu
1.Zmenu miesta výkonu práce
2.Krátkodobú zmenu miesta výkonu práce
Zamestnávateľ je povinný zmenu prac. zmluvy vyhotoviť písomne.
Zánik /skončenie/ pracovného pomeru
Pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu skončí uplynutím dohodnutej doby. Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

6 Skončenie pracovného pomeru – výpoveďou

Výpoveďou môže skončiť ZC aj ZĽ. Musí byť písomná a doručená.
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď 1) keď je PN
2) povolaní do služby v ozbrojených silách,
3) na mat. dovolenke, na rodičovskej dovolenke,
4) výkon verejnej funkcie,
5) keď je ZC pracujúci v noci uznaný dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.

Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov taxatívne /presne/ vymedzených v Zákonníku práce.
1. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje
2. ak sa zamestnanec stane nadbytočným
3. ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ju nemôže vykonávať pre chorobu z povolania alebo možnosť ohrozenia touto chorobou
4. ak zamestnanec nespĺňa predpoklady a požiadavky na prácu
5. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov
6. sú u zamestnanca dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo ide o menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, na ktoré, ako aj na možnosť výpovede, bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch písomne upozornený

7 Skončenie pracovného pomeru – dohodou, okamžité zrušenie

Dohodou - končí sa dohodnutým dňom, musí sa urobiť písomne.

Okamžité skončenie pracovného pomeru – písomne
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer ak:
-zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný TČ
-porušil závažne prac. disciplínu

Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer:
-ak nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a ZĽ ho do 15 dní nepreradil na inú prácu
-ZĽ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti
-Je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie
-Mladistvý aj keď nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky

8 Skončenie pracovného pomeru – v skúšobnej dobe, dobu určitú

Skončenie v skúšobnej dobe
ZC aj ZĽ môžu skončiť pracovný pomer aj v skúšobnej dobe, a to písomne, z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď sa musí doručiť druhému účastníkov aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

9 Odmeňovanie zamestnancov, dohody o prácach vykonávaných mimo prac. pomeru

Odmeňovanie zamestnancov
Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi odmena, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ. Pojem odmena za prácu je širší pojem napríklad podiely na zisku, odstupné....
Podľa zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty /naturálna mzda/ poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom /v súčasnosti je to 6900,-/
Naturálna mzda sa poskytuje len výnimočne, a aj to spravidla len popri peňažnom plnení, len so súhlasom ZC a za podmienok s ním dohodnutých. Mzda býva najčastejšie dohodnutá v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Druhy mzdy: - časová, - úkolová, - zmiešaná, - manažérska, - naturálna
Za prácu nadčas 25%
Za sviatok 50 % priemerného zárobku
Za nočnú 20 %.
Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. Medzi výplatnými termínmi môže ZĽ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. ZC môže na prijatie mzdy splnomocniť písomne aj inú osobu.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Dohoda o brigádnickej práci študentov - zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta /t.j. od 15 do 25 rokov a predloží potvrdenie o návšteve školy
Dohoda o vykonaní práce - Zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou ak rozsah práce nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku.

10,11 Dovolenka charakteristika, druhy, výmera, čerpanie dovolenky, krátenie dovolenky, prerušenie dovolenky

Dovolenka
Rozlišujeme tri druhy dovoleniek:
1.dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť
2.dovolenku za odpracované dni
3.dodatkovú dovolenka
Podmienkou je odpracovanie 60 dní v kalendárnom roku
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Najmenej 5 týždňov má nárok každý zamestnanec, ktorý dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18 roku veku.

Krátenie dovolenky
Za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň môže ZĽ skrátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

12 Bezpečnosť a ochrana zdravia

Ochrana práce -právo na ochranu a bezpečnosť zdravia pri práci vyplýva už zo samotnej Ústavy SR.
Pojem- je to určitý objektívny stav pracovných podmienok, vylučujúci alebo minimalizujúci pôsobenie negatívnych činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Upravená Zákonník práce, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci /ďalej len BOZ/, Zákon o ochrane zdravia ľudí, Zákon o ochrane nefajčiarov.....
Povinnosti Zamestnávateľa: /podľa zákonníka práce/.
-sústavne zaisťovať BOZ
-vykonávať potrebné opatrenia
-zlepšovať úroveň ochrany práce
Ďalšie povinnosti ZĽ:
-zaraďovať ZC na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti, zdravotný stav a oprávnenia
-dávať pokyny na zaistenie BOZ
-nenariaďovať práce nadčas pri prácach v zdraviu škodlivom prostredí
-vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu /môžu napr. vydať aj generálny zákaz fajčenia, bez ohľadu na charakter pracoviska /
-zisťovať a odstraňovať príčiny vzniku pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia zamestnancov
-evidenčná povinnosť pri rizikových prácach
-uvoľňovať ZC na lekárske preventívne prehliadky, vyšetrenia, očkovania
-určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie
-kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok, či dodržiava zákaz fajčenie

Práva a povinnosť Zamestnanca /podľa Zákonníka práce a iných právnych predpisov/:
-právo na zaistenie BOZ
-právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z prac. pomeru
Ďalšie povinnosti zamestnancov:
-povinnosť dodržiavať právne predpisy na zaistenie BOZ
-používať primeraným spôsobom ochranné prostriedky a starať sa o ne
-oznamovať nedostatky, ktoré by mohli ohroziť BOZ
-podrobiť sa vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu al. omamných alebo psychotropných látok
-nepožívať alkohol ani iné omamné látky, psychotropné látky
-zúčastňovať sa na školeniach BOZ....

Kontrola odborovým orgánom
-odborová organizácia, -odborový orgán, - zamestnanecká rada, - Inšpekcia práce
Inšpekcia práce /upravuje ju osobitný zákon/
Orgánmi sú:
-Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
-Národný inšpektorát práce
-Inšpektoráty práce

Rodinné právo
Rodinné právo upravuje osobné a s tým súvisiace majetkové vzťahy medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, opatrovníkmi, pestúnmi a osvojiteľmi.
Medzi pramene rodinného práva patrí najmä Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z., Občiansky zákonník, Zákon o pestúnskej starostlivosti, Zákona o sociálnom zabezpečení a pod.
Manželstvo- pojem, vznik a zánik
Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Vzniká medzi nimi tzv. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov /BSM/. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Snúbenci sú povinní pred uzavretím manželstva predložiť zákonom ustanovené doklady a zároveň vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Ďalej sú povinný urobiť vyhlásenie týkajúce sa používania priezviska.
Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku alebo pred orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.
Manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.
K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Rodičovské práva a povinnosti- súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
A, sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa
B, zastupovanie maloletého dieťaťa
C, správa majetku maloletého dieťaťa

Druhy vyživovacích povinností
1, Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
2, Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
3, Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
4, Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
5, Príspevok na výživu rozvedeného manžela
6, Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke

Náhradné rodinnoprávne vzťahy
1 osvojenie
2 opatrovníctvo
3 pestúnska starostlivosť

Meno a priezvisko – osobné údaje
V rodnom liste sa môžu určiť 1, 2 až 3 mená. V úradnom styku možno však používať len to, ktoré je na prvom mieste.
Nemožno určiť meno:
-výstredné
-hanlivé
-smiešne
-neosobné
-zdrobnené
- domácku podobu mena
-meno totožné s menom žijúceho súrodenca
-žene mužské meno a naopak