Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Trestný zákon a priestupok

Súčasný Trestný zákon platí od roku 1961. Každoročne prechádza mnohými zmenami. 1.1. 2006 by mal nadobudnúť platnosť nový rekodifikovaný Trestný zákon.
Účelom Trestného zákona je v medziach ústavy a v medziach ratifikovaných medzinárodných zmlúv o ľudských právach a slobodách chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky.
Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Trestný čin je prečin a zločin.
Prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Zločin, za ktorý trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
Podľa Trestného zákona sa trestá aj príprava na zločin a pokus trestného činu. Trestnosť prípravy na zločin a pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu alebo konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, alebo urobil o príprave na zločin alebo o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo mohlo byť ešte odstránené. Týmto ustanovením však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už spáchal.
Trestný čin môže byť spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Trestný čin je spáchaný úmyselne ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem a práva fyzických a právnických osôb, spoločnosti a ústavné zriadenie SR chránené týmto zákonom.
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem a práva fyzických a právnych osôb, spoločnosti a ústavné zriadenie SR chránené týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Pri trestnom čine sa môže prihliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky, ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona, najmä proti učiteľovi alebo vychovávateľovi, spáchal trestný čin verejne, zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná, spáchal trestný čin ako organizátor, bol už za trestný čin odsúdený, zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej výhody, spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti.

Taktiež sa môže prihliadnuť na poľahčujúce okolnosti. Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti, pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, sám oznámil trestný čin príslušným orgánom, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny.
Trestný čin môže spáchať jedna osoba samostatne, ale taktiež môže byť spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. V takomto prípade hovoríme o spolupáchateľoch, ktorí však zodpovedajú ako by trestný čin spáchali sami.

Na spáchaní trestného činu sa môže podieľať aj účastník trestného činu. Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je organizátor, návodca a pomocník. Organizátorom je osoba, ktorá zosnovala alebo riadila spáchanie trestného činu. Návodcom je osoba, ktorá naviedla iného na spáchanie trestného činu. Pomocníkom je osoba, ktorá poskytla inému pomoc na spáchanie trestného činu najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom čine.

Trestný zákon zahŕňa aj okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Sú to: vek, nepríčetnosť, nutná obrana, krajná núdza, oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práv a povinností, súhlas poškodeného a plnenie úlohy agenta.
Vek: kto v čase spáchania činu, inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný a pre trestný čin sexuálneho zneužívania nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
Nepríčetnosť: kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak to Trestný zákon neustanovuje inak.

Nutná obrana: čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok nie je trestným činom. Nejde však o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku.
Krajná núdza: čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestný zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
Oprávnené použitie zbrane: použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom. Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.
Dovolené riziko: čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom.
Výkon práva a povinnosti: čin ináč trestný nie je trestným činom ak ide o výkon práva a povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci alebo z plnenia pracovných či iných úloh. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na trestné činy proti mieru, ľudskosti a vojnové trestné činy.
Súhlas poškodeného: čin ináč trestný nie je trestným činom ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu.
Plnenie úlohy agenta: čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa poruší zákon len preto, že bol k tomu donútený zločineckou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí alebo ak ho spácha v dôvodnej obave o život alebo zdravie svojej alebo blízkej osoby. Toto ustanovenie neplatí, ak spácha či n vlastizrady, teroru, sabotáže a pod.

Právnym následkom spáchaného trestného činu sú sankcie a to trest a ochranné opatrenie. Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi tieto tresty: trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest vyhostenia.
Uvedené tresty možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Popri sebe nemožno uložiť trest odňatia slobody a domáceho väzenia, odňatia slobody a povinnej práce, peňažný a prepadnutia majetku, prepadnutia veci a prepadnutia majetku, zákazu pobytu a vyhostenia.
Ochranné opatrenia sú: ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný dohľad, detencia, zhabanie veci.

Trestnosť trestných činov zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je tridsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, dvadsať rokov, ak ide o zločin, za ktorý zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, desať rokov, ak ide o ostatné zločiny, päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý zákon dovoľuje uložiť trest s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky, tri roky pri ostatných prečinoch.

V Trestnom zákone z roku 1961 trestne zodpovedný je osoba, ktorá dovŕšila 15 rok svojho veku. V rekodifikovanom v Trestnom zákone je to štrnásty rok. Táto zmena sa môže pripísať aj štatistikám, ktoré nám predkladajú nelichotivé čísla o stúpajúcom počte páchateľov vo veku pod pätnásť rokov. Problém nespočíva len v tom, že väčšinou ide o žiakov základnej školy, ale v zistení, že ak takýto mladý človek trestný skutok zopakuje do dovŕšenia dospelosti, stane sa z neho dospelý recidivista.
Rýchly nárast trestných činov detí a mládeže nastal po roku 1989 a v roku 1993 99% trestných činov spáchali mladiství. V Londýne tretinu automobilov vykrádajú mladiství. Viac ako 30% vlámaní majú na svedomí deti od 10 do 16 rokov. Až 40% prepadnutí na ulici ide taktiež na ich vrub.

Orgány štátnej správy SR a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov. Preto sa zaviedol pojem priestupok. Priestupok nie je trestným činom. Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v Priestupkovom alebo inom zákone. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pri zisťovaní, či bol priestupok spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti platia tie isté zákony ako pri trestnom čine. Taktiež platia tie isté okolnosti vylučujúce priestupkovú zodpovednosť. Priestupky prejednávajú obvodné úrady alebo orgány Policajného zboru.
Za priestupok možno uložiť sankcie a to pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veci. Sankcie možno uložiť samostatne alebo s inou sankciu. Iba pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti priestupkového zákona a na čas v ňom ustanovený.
Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva SR.
Taktiež sa za priestupok môžu uložiť ochranné opatrenia a to obmedzujúce opatrenie a zhabanie veci.
Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, priestupku proti verejnému poriadku a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Ak nebolo uložené prepadnutie veci, tak sa môže rozhodnúť, že takáto vec sa zhabe, ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem. Vlastníkom zhabanej veci sa stáva SR.
Niektoré druhy priestupku: neoprávnená reprodukcia, úmyselné neoprávnené užívanie vedeckej alebo umeleckej hodnosti alebo titulu absolventa vysokej školy, úmyselné podanie nepravdivej alebo neúplnej svedeckej výpovede, úmyselné nedodržanie obmedzujúceho opatrenia uloženého v priestupkovom konaní, neoprávnené vykonávanie obchodnej, výrobnej alebo zárobkovej činnosti, úmyselné protiprávne získanie, obsadenie alebo užívanie bytu alebo nebytového priestoru, neoprávnené sprostredkúvanie pracovnej činnosti, ohrozenie výchovy a vzdelávania maloletého tým, že neprihlási dieťa na povinnú školskú dochádzku, ublíženie na cti urážkou alebo vydaním na posmech, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením veci, ak škoda neprevyšuje 6400sk. Nad 6400sk už ide o trestný čin.

ratifikácia – schválenie zmluvy s konečnou platnosťou
sankcia – donucovacie opatrenie
recidivista – ten, kto opakovane spáchal ten istý trestný čin

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk