Trestný zákon (zákon č. 140/1961 Zb.)
Autor: Národné zhromaždenie ČSSR, platný od 8.12.1961
Prvá časť – Všeobecná časť sa skladá z 8 hláv:
Prvá hlava – Účel zákona
•Druhá hlava – Základy trestnej zodpovednosti
•Tretia hlava – Pôsobnosť trestných zákonov
•Štvrtá hlava – Tresty
oPrvý oddiel – Spoločné ustanovenia o trestoch
§ 27
Druhy trestov
Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:
a)odňatie slobody,
b)stratu čestných titulov a vyznamenaní,
c)stratu vojenskej hodnosti,
d)zákaz činnosti,
e)prepadnutie majetku,
f)peňažný trest,
g)prepadnutie veci,
h)vyhostenie,
i) zákaz pobytu.
oDruhý oddiel – Všeobecné zásady pre ukladanie trestov
oTretí oddiel – Ukladanie a výkon jednotlivých trestov
oŠtvrtý oddiel – Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie a upustenie od výkonu zvyšku niektorých trestov
•Piata hlava – Zánik trestnosti a trestu
•Šiesta hlava – Ochranné opatrenia
•Siedma hlava – osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých
•Ôsma hlava – Spoločné ustanovenia
Druhá časť – Osobitná časť sa skladá z 12 hláv
•Prvá hlava – Trestné činy proti republike
oPrvý oddiel – Trestné činy proti základom republiky
oDruhý oddiel – Trestné činy proti bezpečnosti republiky
oTretí oddiel – Trestné činy proti obrane vlasti
•Druhá hlava – Trestné činy hospodárske
oPrvý oddiel – Trestné činy proti hospodárskej sústave
oDruhý oddiel – Trestné činy proti hospodárskej disciplíne
oTretí oddiel – Trestné činy proti mene a trestné činy daňové
oŠtvrtý oddiel – Trestné činy proti predpisom o hospodárskej súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch a vynálezoch a proti autorskému právu
•Tretia hlava – Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach
oPrvý oddiel – Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a verejného činiteľa
oDruhý oddiel – Trestné činy verejných činiteľov
oTretí oddiel – Korupcia
oŠtvrtý oddiel – Niektoré formy trestnej súčinnosti
oPiaty oddiel – Niektoré formy trestnej súčinnosti
•Štvrtá hlava – Trestné činy všeobecne nebezpečné
•Piata hlava – Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie
•Šiesta hlava – Trestné činy proti rodine a mládeži
•Siedma hlava – Trestné činy proti životu a zdraviu
•Ôsma hlava – Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti
oPrvý oddiel – Trestné činy proti slobode
oDruhý oddiel – Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti
•Deviata hlava – Trestné činy proti majetku
•Desiata hlava – Trestné činy proti ľudskosti
•Jedenásta hlava – trestné činy proti brannosti a civilnej službe
oPrvý oddiel – Trestné činy proti brannosti
oDruhý oddiel – Trestné činy proti civilnej službe
•Dvanásta hlava – trestné činy vojenské
oPrvý oddiel – Trestné činy proti vojenskej podriadenosti a vojenskej cti
oDruhý oddiel – Trestné činy proti povinnosti konať vojenskú službu
oTretí oddiel – Trestné činy proti povinnostiam strážnej a dozornej služby
oŠtvrtý oddiel – Trestné činy ohrozujúce bojaschopnosť
oPiaty oddiel – Spoločné ustanovenia
Tretia časť – Prechodné a záverečné ustanovenia
U nás, v Slovenskej republike, je trest smrti síce jasne zakázaný Ústavou SR:
Zákon č. 460/1992 v čl. 15 ↓
1. Každý má právo na život. Ľudský život je nutný ochraňovať už pred narodením.
2. Nikto nesmie byt pozbavený života.
3. Trest smrti sa nepripúšťa.
4. Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné. (bol zrušený v roku 1990 ešte v Československu), ale veľa ľudí sa aj dnes pozastavuje na tým, prečo bol vypustený z nášho trestného zákona. Je mi jasné, že naša republika sa snaží držať krok so západom, ale to neznamená, že ich musíme vo všetkom napodobňovať! Vo svete je ešte stále veľa štátov, v ktorých je tento najvyšší trest prípustný a často bežne používaný. V roku 1998 bolo na svete 59 krajín, ktoré celkom zrušili trest smrti. Zaujímavé je, že medzi poslednými, ktoré tak spravili, boli aj také krajiny ako Taliansko, Španielsko, Švajčiarsko či Belgicko. Ďalej je tu aj skupina štátov, ktoré zrušili tento trest len v čase mieru, ale aj také, ktorých právne systémy tento trest poznajú, ale napriek tomu ich už nevykonávajú (teraz sa o tom dosť hovorí napr. vo Veľkej Británii). V Európe je posledným mohykánom Bielorusko, ktoré odoláva tlakom zo strany OSN aj Amnesty International.
Ja som odjakživa venoval tomuto problému pozornosť a sú mi známe aj veci ako napríklad, že na blízkom východe poznajú aj tresty smrti v podobe ukameňovania, zhodenia z útesu, či useknutie hlavy. Tí, čo to vymysleli, sú síce kreatívni, ale pripúšťam, že je to asi trochu neľudské. Som zástanca tohto trestu (nieže by som chcel byť popravený), ale predsa len trochu umiernenejší, než tí na východe. Určite nechcem, aby sa tu dialo niečo podobné ako v Číne, kde každoročne popravia tisícky ľudí, alebo Sovietskom zväze, kde popravovali nevinných ľudí, alebo v Iráne. Skrátka si myslím, že tento trest by veľmi dobre poslúžil ako odstrašujúci prostriedok a často je jeho prevedenie aj lacnejšie, ako sa starať o niekoho 40 rokov vo väzení... Vedel by som si predstaviť jeho vykonávanie len v istých otázkach, a to: vlastizrada, vražda prezidenta, diplomata alebo inej hlavu štátu, mučenie a viacnásobný či nepopierateľný terorizmus. Čo sa týka vraždy... určite nesúhlasím s vetou „oko za oko“, ale viacnásobná vražda, či brutálna a zároveň nepopierateľná (dosť kontroverzné slovo) by mala byť takto určite „odmenená“!!! Akým spôsobom? Neviem si predstaviť, kde by sme ľudí zhadzovali z útesov, alebo ako by sme ich zahadzovali štrkopieskami, náboje sú tiež drahé, plynové komory už vymreli, takže mi ostávajú 2 spôsoby – asi najhumánnejšie – usmrtenie elektrickým kreslom a injekciou. Asi najväčšou nevýhodou tohto trestu je nemožnosť reparovať vykonaný trest v prípade justičného omylu a proti znie aj jeho nepotrebnosť, lebo nebola dokázaná jeho účinnosť. Má samozrejme aj svoje „pre“, ktoré si väčšinou človek uvedomí, až keď ľutuje, že je zakázaný – brutálny zločin musí byť potrestaný adekvátnym spôsobom; nie je to čudné, keď sa štát stará viac o vraha ako o pozostalú rodinu?; máme tu aj piate prikázanie (nezabiješ, či ako to bolo); pôsobí ako naozaj dobrá výstraha a keď sa niekto nebojí, tak mu to asi nevadí, že zomrie; a ešte jedna známa fráza „falošná humánnosť demoralizuje“!
Určite by sa našli ku trestnému zákonu, ktorý je dosť zastaraný a máme ho už dobrých 40 rokov, aj iné výhrady, ale veď nebudem predsa taký kritický...
Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.)
Autor: Národné zhromaždenie ČSSR, platný od 5.3.64
Prvá časť: Všeobecné ustanovenia
•Prvá hlava – Občianskoprávne vzťahy a ich ochrana
•Druhá hlava – Účastníci občianskoprávnych vzťahov
o Prvý oddiel – Fyzické osoby
o Druhý oddiel – Právnické osoby
•Tretia hlava – Zastúpenie
•Štvrtá hlava – Právne úkony
•Piata hlava – Spotrebiteľské zmluvy
•Šiesta a siedma hlava sú zrušené (§66-90)
•Ôsma hlava – Premlčanie
•Deviata hlava – Vymedzenie niektorých pojmov
Druhá časť: Vecné práva
•Prvá hlava – Vlastnícke právo
•Druhá hlava – Spoluvlastníctvo
•Tretia hlava – Práva k cudzím veciam
Tretia, Štvrtá a Piata časť sú zrušené (§152-414)
Šiesta časť: Zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie
•Prvá hlava – Predchádzanie hroziacim škodám
•Druhá hlava – Zodpovednosť za škodu
o Prvý oddiel – Všeobecná zodpovednosť
o Druhý oddiel – Prípady osobitnej zodpovednosti
o Tretí oddiel – Spoločné ustanovenia o náhrade škody
•Tretia hlava – Bezdôvodné obohatenie
Siedma časť: Dedenie
•Prvá hlava – Nadobúdanie dedičstva
•Druhá hlava – Dedenie zo zákona
§ 473
(1)V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2)Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1)Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Je tu jedna vec, možno dve, čo ma napadli, ale vlastne vychádzam aj z vlastnej skúsenosti. Nech máme jedného človeka, ktorý žije. Žije sám. Žije, chudák, sám bez rodiny už od detstva. Žije si povedzme celkom dobre v domčeku a má ako taký majetok. Samozrejme, že má potenciálnych dedičov druhej a tretej skupiny. Predpokladajme, že o ňom ani nevedia, že žije, a tak ani nemajú poňatie, že sú dedičmi... Tento človek, volajme ho pán X, sa jedného dňa stretne s iným pánom Z. Síce sa nepoznajú, ale veľmi dobre si rozumejú, a tak sa pán Z rozhodne k pánovi X nasťahovať. Pán X je o trošku starší, ale na tom nezáleží (chcem upozorniť, že nereagujem na problém homosexuality), a tak spolu nažívajú po dobu pár mesiacov (menej ako rok), pričom sa pán Z o pána X stará, ako mu len sily stačia. Náhle sa však pánovi X zhorší zdravotný stav a rozhodne sa po svojej smrti všetok svoj majetok venovať pánovi Z. Nanešťastie v dohľadnej dobe nie je schopný prísť ani jeden človek, ktorý by mohol robiť svedka pri čítaní závetu, a tak sa obaja spoločne rozhodnú nahrať závet na pásku a podpíšu sa len oni dvaja, obaja si vedomí, že dedič nemôže byť svedkom. Po istom čase pán X zomiera, a tak si pán Z robí nárok na dedičstvo, ale súd podľa zákona ustanovuje dedičmi sestru a bratov pána X namiesto pána Z. Týmto pádom sa tento pán aj napriek tomu, že mal oveľa bližší vzťah ku zosnulému, poručiteľovi a napriek tomu, že súrodenci sa s pánom X vôbec nevídali od detstva, dedičom nestal! Toto sa mi zdá dosť proti logike. Je mi jasné, že zákon musí riešiť aj túto situáciu, ale nemal by určovať, že pokiaľ tento človek s poručiteľom nežije aspoň rok, tak nemá nárok na dedičstvo alebo aspoň podiel...
•Tretia hlava – Dedenie zo závetu
•Štvrtá hlava – Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov
•Piata hlava – Ochrana oprávneného dediča
Ôsma časť: Záväzkové právo
•Prvá hlava – Všeobecné ustanovenia
o Prvý oddiel
o Druhý oddiel – Spoločné záväzky a spoločné práva
o Tretí oddiel – Zmeny v obsahu záväzkov
o Štvrtí oddiel – Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
o Piati oddiel – Zabezpečenie záväzkov
o Šiesty oddiel – Zánik záväzkov
•Druhá hlava – Kúpna a zámenná zmluva
o Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
o Druhý oddiel – Vedľajšie dojednanie o kúpnej zmluve
o Tretí oddiel – Zámenná zmluva
o Štvrtí oddiel – Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (Spotrebiteľské kúpne zmluvy)
•Tretia hlava – Darovacia zmluva
•Štvrtá hlava – Zmluva o dielo
o Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia
o Druhý oddiel – Osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku
o Tretí oddiel – Osobitné ustanovenia o zmluve o oprave a úprave veci
•Piata hlava – Zmluva o pôžičke
•Šiesta hlava – Zmluva o vypôžičke
•Siedma hlava – Nájomná zmluva
o Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia
o Druhý oddiel – Nájomné
o Tretí oddiel – Skončenie nájmu
o Štvrtý oddiel – Osobitné ustanovenia o nájme bytu
o Piati oddiel – Nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie
o Šiesty oddiel – Podnájom bytu (časti bytu)
o Siedmy oddiel – Nájom a podnájom nebytových priestorov
o Ôsmy oddiel – Osobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
•Ôsma hlava – Príkazná zmluva
o Prvý oddiel – Všeobecné ustanovenia
o Druhý oddiel – Zmluva o obstaraní veci
o Tretí oddiel – Zmluva o obstaraní predaja veci
o Štvrtí oddiel – Zmluva o obstaraní zájazdu
•Deviata hlava – Konanie bez príkazu
•Desiata hlava – Zmluva o úschove
•Jedenásta hlava – Zmluva o ubytovaní
•Dvanásta hlava – Zmluvy o preprave
o Prvý oddiel – Zmluva o preprave osôb
o Druhí oddiel – Zmluva o preprave nákladu
o Tretí oddiel – Spoločné ustanovenia k zmluvám o preprave
•Trinásta hlava – Sprostredkovateľská zmluva
•Štrnásta hlava – Vklady
•Pätnásta hlava – Poistné zmluvy
o Prvý oddiel – Poistná zmluva
o Druhí oddiel – Uzavretie poistnej zmluvy
o Tretí oddiel – Práva a povinnosti z poistenia
o Štvrtí oddiel – Zánik poistenia
o Piati oddiel – Zmena poistenia
o Šiesty oddiel – Poistenie majetku
o Siedmy oddiel – Poistenie osôb
o Ôsmy oddiel – Poistenie zodpovednosti za škody
o Deviaty oddiel – Poistenie právnej ochrany
•Šestnásta hlava – Zmluva o združení
•Sedemnásta hlava – Zmluva o dôchodku
•Osemnásta hlava – Stávka a hra
•Devätnásta hlava – Verejná súťaž
•Dvadsiata hlava – Verejný prísľub
Deviata časť: Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
•Prvá hlava – Všeobecné ustanovenia
•Druhá hlava – Prechodné a zrušovacie ustanovenia k úpravám účinným od 1.apríla 1964
•Tretia až Jedenásta hlava – Prechodné ustanovenia k úpravám...od 1983 do 2004
Zákonník práce (zákon č.311/2001 Zb.)
Autor: Národná rada SR
Prvá časť – Všeobecné ustanovenia
•Pôsobnosť Zákonníka práce
•Zamestnávateľ
•Zamestnanec
•Zákaz diskriminácie
§ 13
(1) Zamestnancom patria práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov bez akýchkoľvek obmedzení a priamej diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to ustanovuje zákon alebo ak je na výkon prác vecný dôvod, ktorý spočíva v predpokladoch alebo požiadavkách a v povahe práce, ktorú má zamestnanec vykonávať.
No tak tá posledná veta ma trošku prekvapuje, keď sa človek trochu zamyslí, koľko porušení tohto paragrafu si ani nevšímame. Napríklad taký fast-food, ako je istá spoločnosť s maskotom šaša. Veľmi by ma zaujímalo, prečo nemôže na Slovensku pracovať v tomto podniku občan, ktorý dovŕšil vek 40 rokov a spĺňa všetky podmienky, alebo prečo nemohol v materskej škôlke pracovať muž ako učiteľ? Sú to bežné veci, ktoré nám už neprichádzajú ani trochu ako zarážajúce, veď ide o jasný príklad diskriminácie. Dnes sa veľa hovorí o rasových, etnických či náboženských typoch diskriminácie a takúto prehliadame. Takáto téma síce už asi nepatrí ku právu a zákonníku práce, ale veď samotné právo diskrimináciu zakazuje a samo základné princípy diskriminácie podporuje formou rôznych cenzusov, podmienok atď. Niečo podobné ako Veľká Francúzska revolúcia – Bratstvo, sloboda... a všetci vieme, ako to bolo.
•Právne úkony
•Zmluva
•Platobná neschopnosť zamestnávateľa, uspokojovanie nárokov zamestnancov z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa
•Informačná povinnosť
•Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
•Dohoda o sporných nárokoch
•Výklad niektorých pojmov
Druhá časť – Pracovný pomer
•Predzmluvné vzťahy
•Pracovná zmluva
•Pracovný pomer na kratší pracovný čas
•Preradenie na inú prácu
•Skončenie pracovného pomeru
•Zákaz výpovede
•Okamžité skončenie pracovného pomeru
•Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru
Tretia časť – Pracovný čas a čas odpočinku
•Pružný pracovný čas
•Nočná práca
•Dovolenka za kalendárny rok
•Dodatková dovolenka
•Spoločné ustanovenia o dovolenke
Štvrtá časť – Mzda, priemerný zárobok, náhrada mzdy a náhrada výdavkov
•Mzda
•Zrážky zo mzdy a poradie zrážok
•Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
Piata časť – Prekážky v práci
Šiesta časť – Ochrana práce
Siedma časť – Starostlivosť o zamestnancov
•Vzdelávanie zamestnancov
•Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti, v starobe a zamestnávanie po návrate do práce
•Zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou
•Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti
•Úprava pracovného času
•Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
•Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov
Ôsma časť – Náhrada škody
•Predchádzanie škodám
•Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu
•Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať
•Rozsah a spôsob náhrady škody
•Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
•Náhrada za stratu na zárobku v niektorých osobitných prípadoch
•Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch
•Spoločné ustanovenia o zodpovednosti zamestnávateľa
•Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
Deviata časť – Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
•Dohoda o brigádnickej práci študentov
Desiata časť – Kolektívne pracovnoprávne vzťahy
•Odborová organizácia
•Voľba členov zamestnaneckej rady, voľba zamestnaneckého dôverníka a volebné obdobie
•Právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie
•Európska zamestnanecká rada zriadená na základe zákona
Jedenásta časť - Prechodné a záverečné ustanovenia
Zákon o rodine (zákon 36/2005 Zb.)
Zákon je účinný od 11.2.2005
Základné zásady: 4 články
Prvá časť: Manželstvo
•Prvá hlava – Vznik manželstva
•Druhá hlava – Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva
9§
(1)Manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom alebo s vydatou ženou; v takom prípade súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
(2)Súd nerozhodne o neplatnosti manželstva a manželstvo sa stane platným, ak skoršie manželstvo zaniklo, alebo ak súd rozhodol o tom, že skoršie manželstvo je neplatné.
•Tretia hlava – Vzťahy medzi manželmi
•Štvrtá hlava – Zánik manželstva smrťou alebo vyhlásením jedného manžela za mŕtveho
•Piata hlava – Rozvod manželstva
Druhá časť: Vzťahy medzi rodičmi, deťmi a ostatnými príbuznými
•Prvá hlava – Rodičovské práva a povinnosti
•Druhá hlava – Ďalšie práva a povinnosti rodičov a detí a vzťahy v rodine
•Tretia hlava – Náhradná starostlivosť
•Štvrtá hlava – Poručníctvo a opatrovníctvo
Tretia časť: Výživné
•Prvá hlava – Druhy vyživovacích povinností a rozsah výživného
o Prvý oddiel – Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
o Druhý oddiel – Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
o Tretí oddiel – Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými
o Štvrtý oddiel – Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
o Piati oddiel – Príspevok na výživu rozvedeného manžela
o Šiesty oddiel – Príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke
•Druhá hlava – Spoločné ustanovenia
Štvrtá časť – Určenie rodičovstva a osvojenie
•Prvá hlava – Určenie rodičovstva
o Prvý oddiel – Určenie materstva
o Druhý oddiel – Určenie a zapretie otcovstva
•Druhá hlava – Osvojenie
Piata časť – Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
Pri tomto zákone mi nedalo moc práce, aby som si trošku zašpekuloval. Marí sa mi, že v poslednom období niekto spomínal istú zaujímavú skutočnosť o manželstvách na Malte... za predpokladu, že malťanské manželstvo sa nedá zrušiť, resp. manželia sa nemôžu rozviesť – skúsim sa vžiť do polohy muža, ktorý sa rozhodne si zobrať Malťanku na Malte bez manželskej zmluvy a vzápätí sa aj rozvedú, tu na Slovensku. Tento muž si nájde opäť priateľku a, kto by to bol čakal, opäť Malťanku, samozrejme tiež slobodnú, ale tu na Slovensku. Rozhodne sa ísť na svadobnú cestu do rodnej zeme svojej manželky – na Maltu! Nachádza sa tu jeho prvá manželka, ktorá je podľa malťanského práva stále vydatá za tohto muža. Lenže za neho je vydatá už aj jeho druhá malťanská žena – tým pádom prichádza ako človek, ktorý má bigamný vzťah s dvoma ženami (teoreticky by týmto spôsobom mohol mať takýto vzťah aj s desiatimi alebo 14, ak je to jeho šťastné číslo). No, ale zaujímavejšia situácia by vznikla, keby sa obe tieto Malťanky rozhodli zmeniť svoje občianstvo na slovenské, teda veľmi do toho nevidím, ale ak som to správne pochopil, tak by sa tento bigamný/polygamný vzťah preniesol na Slovensko. Alebo minimálne vzniká otázka, ktorý stav je nadradený teda, ktorý stav im ostane po zmene občianstva – budú obe vydaté za toho istého muža, alebo sa jednoduchým zmenením občianstva stanú rozvedenými, a tým pádom vznikne pre tú prvú druhýkrát ten istý spor o majetok? Pokiaľ nastane prvý prípad, tak tu vzniká množstvo otázok a problémov od dedenia až po rodinný vzťah týchto dvoch žien. Ak by nastal ten druhý stav, ktorý nie je o nič menej zaujímavý, tak potom sa bude rozhodovať, o akom majetku? Tiež by ma zaujímalo, čo uvedú ako dôvod. Neplánujem nič podobného, ani nie som fanúšik polygamných vzťahov, ale myslím, že by sme sa takýmto problémom vyhli, keby sme bigamiu/polygamiu povolili – takýmto spôsobom by sme takéto problémy narobili iným štátom... Pokojne sa mohlo stať, že som to všetko zle pochopil, ale snaha sa hádam cení.
Obchodný zákonník (zákon č.513/1991 Zb.)
Autor: Federálne zhromaždenie ČSFR
Prvá časť – Všeobecné ustanovenia
•Prvá hlava – Základné ustanovenia
oPrvý diel - Úvodné ustanovenia
oDruhý diel - Podnik a obchodné imanie
oTretí diel - Obchodné meno
oŠtvrtý diel - Konanie podnikateľa
oPiaty diel - Obchodné tajomstvo
•Druhá hlava – Podnikanie zahraničných osôb
oPrvý diel - Základné ustanovenia
oDruhý diel - Majetková účasť zahraničných osôb v česko-slovenských právnických osobách
oTretí diel - Ochrana majetkových záujmov zahraničných osôb pri podnikaní v Českej a Slovenskej Federatívnej Rep.
oŠtvrtý diel - Premiestnenie sídla zahraničnej právnickej osoby do tuzemska
•Tretia hlava – Obchodný register
•Štvrtá hlava – Účtovníctvo podnikateľov
•Piata hlava – Hospodárska súťaž
oPrvý diel - Účasť na hospodárskej súťaži
oDruhý diel - Nekalá súťaž
oTretí diel - Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži
Druhá časť – Obchodné spoločnosti a družstvo
•Prvá hlava – Obchodné spoločnosti
oPrvý diel - Všeobecné ustanovenia
oDruhý diel - Verejná obchodná spoločnosť
oTretí diel - Komanditná spoločnosť
oŠtvrtý diel - Spoločnosť s ručením obmedzeným
oPiaty diel - Akciová spoločnosť
•Druhá hlava – Družstvo
oPrvý diel - Základné ustanovenia
oDruhý diel - Vznik a zánik členstva
oTretí diel - Orgány družstva
oŠtvrtý diel - Ročná účtovná závierka a výročná správa o hospodárení
oPiaty diel - Zrušenie a likvidácia družstva
Tretia časť – Obchodné záväzkové vzťahy
•Prvá hlava – Všeobecné ustanovenia
oPrvý diel - Predmet právnej úpravy a jej povaha
oDruhý diel - Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch
oTretí diel - Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy
oŠtvrtý diel - Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy
oPiaty diel - Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach
oŠiesty diel - Zabezpečenie záväzku
oSiedmy diel - Zánik záväzku jeho splnením
oÔsmy diel - Niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku
oDeviaty diel - Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok
oDesiaty diel - Porušenie zmluvných povinností a jeho následky
oJedenásty diel – Premlčanie
oDvanásty diel - Záväzok podriadenosti
•Druhá hlava – Osobitné ustanovenia o niektorých obchodných záväzkových vzťahoch
oPrvý diel - Kúpna zmluva
oDruhý diel - Dojednania v súvislosti s kúpnou zmluvou
oTretí diel - Zmluva o predaji podniku
oŠtvrtý diel - Zmluva o kúpe prenajatej veci
oPiaty diel - Zmluva o úvere
oŠiesty diel - Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva
oSiedmy diel - Zmluva o uložení veci
oÔsmy diel - Zmluva o skladovaní
oDeviaty diel - Zmluva o dielo
oDesiaty diel - Mandátna zmluva
oJedenásty diel - Komisionárska zmluva
oDvanásty diel - Zmluva o kontrolnej činnosti
oTrinásty diel - Zasielateľská zmluva
oŠtrnásty diel - Zmluva o preprave veci
oPätnásty diel - Zmluva o nájme dopravného prostriedku
oŠestnásty diel - Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku
oSedemnásty diel - Zmluva o sprostredkovaní
oOsemnásty diel - Zmluva o obchodnom zastúpení
oDevätnásty diel - Zmluva o tichom spoločenstve
oDvadsiaty diel - Zmluva o otvorení akreditívu
oDvadsiaty prvý diel - Zmluva o inkase
oDvadsiaty druhý diel - Zmluva o bankovom uložení veci
oDvadsiaty tretí diel - Zmluva o bežnom účte
oDvadsiaty štvrtý diel - Zmluva o vkladovom účte
oDvadsiaty piaty diel - Cestovný šek
oDvadsiaty šiesty diel - Sľub odškodnenia
•Tretia hlava – Osobitné ustanovenia pre záväzkové vzťahy v medzinárodnom obchode
oPrvý diel - Predmet úpravy
oDruhý diel - Všeobecné ustanovenia
oTretí diel - Osobitné dojednania
Štvrtá časť – Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
