V SR pojem „chudoba“ nie je legislatívne ukotveným pojmom. Pojem „hmotná núdza“(stav, kedy príjem občana nedosahuje životné minimum ustanovené predpisom), ktoré ustanovuje minimálne príjmové hranice pre jednotlivca alebo členov rodiny.

Vysoká nezamestnanosť a stúpajúce životné náklady sa podieľajú na raste chudobných. Táto je v SR, determinovaná hlavne etnickými aspektmi (rómske obyvateľstvo.) Chudoba na Slovensku najviac postihuje deti a mládež. Podľa údajov z prieskumov sú najchudobnejšie deti do 15 rokov, mládež do 24 rokov a mladé rodiny. Ale chudoba postihuje aj dôchodcov a starých ľudí.

K takým záverom pritom dospela aj 3-dňová konferencia, ktorá bola v Bratislave. Konferencia bola prvá svojho druhu po desiatich rokoch a stala sa fórom na výmenu skúsenosti názorov a skúsenosti ľudí a teórie aj praxe, konzervatívcov a liberalov. V viacerých príspevkoch sa konštatuje zvyšovanie nerovnosti, pričom chudobní sa stávajú ešte chudobnejší, a to materiálne aj kultúrne. Najhoršie je na tom asi 20% domácnosti a dramatická situácia ja najmä regiónoch s najväčšou nezamestnanosťou. ,,Ženy odchádzajú za prácou do zahraničia, kde často pracujú v neľudských podmienkach, len aby rodiny finančne zabezpečili.“ Potom sa však nemá kto venovať deťom vrátane ich citovej výchovy.

Odborníci tvrdia, že chudoba ako sociálne vyučenie bežného životného štýlu je skôr výsledkom zlyhania spoločnosti ako jednotlivca. Diskutovalo sa o cestách o možnostiach znižovania chudoby na Slovensku. Daniel Gerbery zo Strediska pre štúdiu práce a rodiny upozornil, že sa zatiaľ nedarí skĺbiť ochrannú funkciu a motiváciu k práci u ľudu v hmotnej núdzi. Východisko vidí v reforme sociálneho poistenia.

Stanislav Trnovec z Klubu mnohodetných rodín informoval o zakladaní prvej potravinovej banky na Slovenku s finančnou pomocou zahraničia. Už na budúci rok začne banka poskytovala pomoc prvým 1000 rodinám v núdzi. ,,Kde sú ľudia odsúdení na život v biede, tam sú porušované ľudské práva,“ chudobu pritom, ale tiež s chabým zdravím neexistujúcim prístupom k vzdelaniu, životom bezpečnom prostredí či v sociálnej diskriminácií a vylúčení. Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý cítime pres jedlom. Je to predovšetkým strašidelná pohroma, ktorej každoročne padnú za obeť státisíce ľudí, najmä detí.

V súčasnej dobe hladuje v Afrike desiatky miliónov obyvateľov. Mŕtve telá sú svedectvom hladu, sucha a burcujú svetovú verejnosť k neodkladnej pomoci.

V 21.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede dokáže zázraky vo všetkých sférach života, že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí v priemyselne vyspelých štátoch vysokou životnou úrovňou. Na svete sa dosýta najedia ľudia z troch. Tí ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatých krajinách. Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Existuje východisko z tejto priepasti hladu a zúfalstva?

Príčinou toho je populačný rast a plánované rodičovstvo. Rozumné hospodárenie s prírodnými zdrojmi aby viedli k odstráneniu nedostatku potravín a biedy.