Účelom tvorby práva nie je vytvárať právne normy pre právne normy. Týmto účelom je, aby sa v právnych vzťahoch medzi subjektmi práva reálne uskutočňovali príkazy, zákazy a dovolenia, aby sa na základe objektívneho práva realizovalo subjektívne právo. Uplatňovanie právnych noriem v právnych vzťahoch je realizáciou práva. Medzi právnou normou a vznikom, zmenou a zánikom právnych vzťahov je plynulý prechod.

Realizácia práva je uskutočňovanie platného práva v právnych vzťahoch medzi subjektmi práva, v ktorých tieto vystupujú ako nositelia oprávnení, právnych povinností a právomocí. V realizácii práva dochádza k uskutočňovaniu záujmov štátu, záujmov občianskej spoločnosti a záujmov jednotlivcov pomocou zákonov a ostatných právnych predpisov. Bez realizácie práva a vôle uskutočniť záujem, ktorý vyjadruje právo, by zákon zostal mŕtvou literou. Na naplnenie určitého záujmu, či už štátu alebo jednotlivca, nestačí vydať právny predpis. Je potrebné podľa neho postupovať. Konanie, činnosť, postup sú doménou realizácie práva.

Právne vzťahy sú vzťahy vôľové. Realizácia právnych noriem si vyžaduje prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Subjekty práva uskutočňujú príkazy, zákazy a dovolenia stanovené v normatívnych právnych aktoch. Nie akýkoľvek prejav prostredníctvom konania, alebo nekonania je konaním a nekonaním v zmysle práva. Konanie a nekonanie je právnym úkonom, alebo protiprávnym úkonom iba v prípade, ak spôsobuje právne následky, ktoré s takýmto konaním, alebo nekonaním právne predpisy spájajú.

Konaním a nekonaním sa teda realizujú:
- oprávnenia subjektov práva,
- právne povinnosti subjektov práva.

Vznik, zmena a zánik právneho vzťahu:
Povinnosti a práva subjektov práva vznikajú, menia sa a zanikajú ak vznikajú, menia sa a zanikajú podmienky, za ktorých konanie stanovené právnym predpisom má byť /zákaz, príkaz/, alebo môže byť /dovolenie/. Predpokladmi právneho vzťahu sú právnou normou stanovené:
- právne skutočnosti
- subjekty
- objekt.

Realizácia práva subjektmi práva v právnych vzťahoch si vyžaduje, aby sa splnili zákonmi a ostatnými právnymi predpismi stanovené predpoklady právneho vzťahu a aby existovali všetky prvky právneho vzťahu.
Prvkami právneho vzťahu, ktoré sú tiež stanovené právnou normou, sú:
- subjekty
- objekt
- oprávnenia a právne povinnosti subjektov.

V každom právnom vzťahu rozlišujeme subjekt právneho vzťahu, objekt právneho vzťahu a právnu skutočnosť.

Právna skutočnosť:
Právne skutočnosti sú fakty, ktoré ustanovuje právna norma a ktorých vznik, zmena a zánik je podmienkou vzniku, zmeny a zániku právnych vzťahov na základe tejto normy. Kedykoľvek vznikne, zmení sa alebo zanikne nejaká skutočnosť, fakt, ktorú zákon či iný právny predpis zakotvuje ako podmienku, a tým uznáva za skutočnosť, ktorá je právne relevantná, ktorá má právny význam, lebo je spôsobilá podmieniť, vyvolať vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, vždy vtedy vznikne, zmení sa alebo zanikne právny vzťah, prípadne právne vzťahy. Právna skutočnosť je teda fakt, so vznikom ktorého, alebo s jeho zmenou či zánikom spája platné právo právne následky, čiže vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Právne skutočnosti zakotvuje platné právo. Určitý fakt, ktorý vznikol, zmenil sa alebo zanikol, ale ktorý nie je zakotvený v práve ako fakt majúci právny význam, čiže ako právna skutočnosť, vyjadrený hypotézou právnej normy, nemôže z právneho hľadiska nijako ovplyvniť vzťahy medzi ľuďmi či inými subjektmi. Takýto fakt, skutočnosť, je právne nič. Nemôže byť podmienkou správania. Požiadavky na správanie nie sú nikdy stanovené bez podmienok. Právne skutočnosti podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí alebo vznikajú nezávisle od ich vôle, delíme na:
- vôľové ľudské správanie,
- právne domnienky a fikcie,
- právne udalosti, t.j. prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania.

Do skupiny vôľových ľudských konaní zaraďujeme tieto právne skutočnosti:
- právne konanie /právne úkony/,
- protiprávne konanie / protiprávne úkony/.

Právne úkony delíme:
- jednostranné a dvojstranné,
- formálne a neformálne.

Subjekty právneho vzťahu:
Predpokladmi právneho vzťahu, okrem právnych skutočností, sú aj subjekty a objekty právneho vzťahu. Subjekty a objekty právneho vzťahu spolu s jeho obsahom tvoria spoločne to, čo nazývame prvkami právneho vzťahu. Subjektmi práva sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle. Priznáva im platné právo:
- spôsobilosť mať práva a právne povinnosti,
- spôsobilosť vlastnými právnymi i protiprávnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Objekty právneho vzťahu:
Objektom alebo predmetom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov. Objektom právneho vzťahu sú:
- hnuteľné a nehnuteľné veci,
- práva a oprávnené záujmy F.O. a P.O., napr. pohľadávky,
- práva a oprávnené záujmy spojené s hodnotami ľudskej osobnosti, spojené s osobnou slobodou, dôstojnosťou a cťou človeka,
- práva a oprávnené záujmy spojené s tvorivou ľudskou činnosťou, t.j. literárne diela a.i.

Obsah právnych vzťahov:
Obsahom právnych vzťahov sú oprávnenia a právne povinnosti. V záväzkových právnych vzťahoch sa oprávnenie veriteľa nazýva aj pohľadávka. Pohľadávke veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka.

Realizácia a aplikácia práva:
Realizácia práva sa uskutočňuje tak v procese tvorby práva, ako aj pri uskutočňovaní práva v každodenných právnych vzťahoch a osobitne pri jednej z jej foriem, ktorou je aplikácia práva. Podstata realizácie práva v jeho aplikácii spočíva v tom, že štátne orgány so správnou, kontrolnou a justičnou právomocou realizujú právne normy vydávaním individuálnych právnych aktov na základe normatívnych právnych aktov.