Zásady týkajúce sa činnosti prokuratúry:

a)zásada legality a objektívnej pravdy

-núti prokurátora k aktivite v zhode s právnymi predpismi vždy, keď zistí, že mohlo dôjsť k porušeniu, resp. ohrozeniu práva, resp. právneho poriadku

b)zásada monokratického rozhodovania

-každá prokurátorská činnosť je vykonávaná jednou osobou, čo nevylučuje určitú konzultačnú kolegiálnu pomoc

c)zásada absencie možnosti decízneho rozhodovania

-prokuratúra je typickým kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva
-nemá k dispozícií možnosť vydávať akty aplikácie práva, ktoré by mohli byť vynútiteľné donucovacou silou štátu, a teda mohli byť predmetom nútenej exekúcie

V rámci výkonu prokurátorského dozoru, ktorého obsahom je:

-preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obcí, smerníc, úprav, uznesení a iných aktov všeobecnej povahy vydávaných ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a právnickými osobami
-preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyššie uvedených orgánov
-vykonávanie previerok na vyššie uvedených orgánoch, môže prokurátor podávať protesty a upozornenia

Protest sa podáva proti všeobecne záväzným právnym predpisom, proti všeobecne záväzným nariadeniam obcí a proti rozhodnutiam, opatreniam a iným aktom, ktoré odporujú zákonom a iným právnym predpisom. Obsahom protestu je výzva prokurátora, aby orgán, ktorý takýto právny predpis alebo rozhodnutie vydal, ho zrušil, zmenil alebo nahradil iným rozhodnutím. Prokurátor podáva protest na orgán , ktorý takýto právny predpis alebo rozhodnutie vydal, a tento v prípade, že mu nevyhovie, je povinný, ak nie je prokurátorom určená iná lehota, ho v lehota 30 dní predložiť svojmu orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu. V prípade, že si orgán, na ktorý vzniesol prokurátor protest, nesplní svoju povinnosť (buď sám nerozhodne alebo nepredloží na rozhodnutie nadriadenému orgánu) vo vyššie uvedenej lehote, tak prokurátor sám podá protest priamo na nadriadený, resp. dozerajúci orgán. V prípade, že protest smeruje proti právnemu predpisu alebo rozhodnutiu ministerstva či iného ústredného orgánu, je nadriadeným orgánom vláda, ak sa nejedná o veci, ktoré sa neriadia predpismi o správnom konaní (napr. interné normatívne akty, opatrenia organizačného charakteru). Kompetentný orgán protestu buď vyhovie alebo nevyhovie.

Upozornenie sa podáva v prípadoch, keď prokurátor zistí porušovanie zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, orgánmi samosprávy alebo právnickými osobami, pričom spravidla nejde o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, či konkrétnych administratívno-právnych rozhodnutí. Ak v upozornení nie je určená lehota, je orgán, ktorému sa upozornenie podalo, povinný do 30 dní upozornenie prejednať, vykonať opatrenia na odstránenie porušovania zákonov a iných právnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nemu viedli, a o výsledku prejednania a vykonaných opatreniach podať prokuratúre správu.

V oboch prípadoch, napriek splneniu všetkých zákonných povinností orgánom, ktorý vo svojej činnosti porušil zákon, prokurátor nemusí dosiahnuť nápravu zisteného protiprávneho stavu. Bráni tomu práve absencia možnosti decízneho rozhodovania. Prokurátor však naďalej svojou autoritou v spoločnosti, ako aj možnosťou spustenia súdnych mechanizmov zohráva dôležitú úlohu pri kontrole dodržiavania práva najmä orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj inými právnickými osobami.

d)zásada spolupráce s inými štátnymi orgánmi

-vychádza z ústavnej prezumpcie o povinnosti všetkých štátnych orgánov dodržiavať zákon a konať len v jeho rozsahu
-preto je na naplnenie tejto povinnosti potrebná spolupráca s kontrolným orgánom ochrany práva, ktorý má navyše aj medzi ostatnými kontrolnými orgánmi výsostné postavenie
-obsahom zásady spolupráce je povinnosť ministerstiev iných orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a právnických osôb pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh a v stanovenej lehote vždy vyhovieť ich dožiadaniam
-zákon o prokuratúre príkladmo uvádza, že obsahom tejto pomoci je:

a)požičiavanie spisov
b)požičiavanie dokladov
c)podávaní vysvetlení
d)umožnenie vstupu do svojich úradných budov
e)umožnenie vstupu do ďalších objektov
f)vykonávanie prokurátorom nariadených previerok a revízií v prípadoch, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákonnosti, prípadne, že bol spáchaný trestný čin.

(tieto uvedené povinnosti sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy)

-iné formy má aj spolupráca s ostatnými orgánmi ochrany práva
-zmenil sa aj vzťah prokuratúry k súdom – prokurátor nemá žiadne dozorné právomoci nad činnosťou súdov, a v prípade, že je účastníkom súdneho konania, má len tie isté oprávnenia ako ktorýkoľvek iný účastník, vrátane možnosti podávať opravné prostriedky. Tu má navyše oprávnenie podať sťažnosť pre porušenie zákona a dovolanie ako mimoriadne opravné prostriedky, ktoré nemá k dispozícií iný účastník súdneho konania
-špeciálnym oprávnením je aj právo generálneho prokurátora zúčastňovať sa na zasadnutiach pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rámci realizácie zásady spolupráce medzi prokuratúrou a súdmi, súd na požiadanie požičiava prokuratúre spisy a doklady.
-spolupráca generálneho prokurátora s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky – generálny prokurátor má oprávnenie predkladať predsedovi NR SR podnety na prijatie zákonov, na ich zmeny alebo doplnenia. Nemožno to však stotožňovať so zákonodarnou iniciatívou, ktorá patrí len poslancom a vláde
-špeciálne postavenie má generálny prokurátor vo Vláde SR – má k dispozícií poradný hlas, ktorý môže uplatniť na zasadaniach vlády, pričom nie je jednoznačne zákonne sformulované, či je jeho povinnosťou alebo oprávnením zúčastňovať sa na zasadnutiach vlády
-prokurátori majú oprávnenie zúčastňovať sa na zasadnutiach orgánov územnej samosprávy, kde môžu vystupovať s poradným hlasom