Prokuratúra Slovenskej republiky

Vychádzajúc z princípov ústavnosti a zvrchovanosti zákona i priority súdnej ochrany základných práv a slobôd občanov prokuratúra je organickým článkom sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Na ochrane zákonom chránených záujmov štátu, ako aj práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb sa podieľa pôsobením pri uplatňovaní právnej zodpovednosti a zabezpečení nápravy nezákonnosti. Nenahrádza pritom orgány výkonnej ani súdnej moci. V súdnom konaní má prokurátor vždy postavenie strany.

K najdôležitejším modelom kontinentálnej podoby inštitúcie prokuratúry po druhej svetovej vojne patrili:

Francúzsky model – historicky najstarší a prokuratúru chápe ako kontrolný orgán štátu, ktorý dozerá na správne fungovanie celého právneho poriadku. Prijíma sa, že prokuratúra nebráni záujmy štátu, ale stojí na stráži zásad práva. Formálne je spravidla podriadená ministrovi spravodlivosti. Pomerne široké kompetencie má nielen pri trestnom stíhaní osôb a výkone trestu, ale aj v oblasti občianskoprávnych vzťahov.

Nemecký model – založený na zásade, že prokuratúra je výlučne orgánom trestného stíhania a štátnej obžaloby na súde, kde pôsobí ako rovnocenná strana v konaní a nemá žiadne dozorné oprávnenie voči súdu. Spravidla je tiež podriadená ministrovi spravodlivosti.

Socialistický model – prokuratúra nie je podriadená ministerstvu spravodlivosti, ale je oddelená od iných ústredných orgánov štátnej správy a má samostatné postavenie na ministerskej úrovni. Okrem úloh v oblasti trestného konania predstavovala aj tzv. strážcu socialistickej zákonnosti so širokými kompetenciami, ale bez adekvátnej právomoci, najmä v oblasti ústavného a správneho práva. V spojení s nezávislosťou od iných štátnych orgánov, ale s previazanosťou na vládnuci politický subjekt, predstavovala prokuratúra veľmi silný štátnomocenský inštitút.

Súčasná právna úprava prokuratúry v Slovenskej republike sa blíži francúzskemu modelu, ale má stále viaceré materské znamienka vyplývajúce z toho, že jej základom je zákon o prokuratúre z roku 1965.Postavenie a úlohy prokuratúry

Prokuratúra plní úlohy, ktoré možno rozdeliť na dve veľké oblasti. Prvou je oblasť trestného konania a druhou oblasť pokrývajúca činnosti, ktoré sa pôvodne označovali ako tzv. všeobecný prokurátorský dozor.

V oblasti trestného konania prokuratúra pôsobí:

a) v prípravnom konaní, v ktorom

-dozerá nad zachovávaním zákonnosti orgánmi, ktoré realizujú vyšetrovanie trestných činov (najmä príslušné orgány Policajného zboru SR)
-vyšetruje trestné činy v rozsahu stanovenom Trestným poriadkom
-dozerá nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva väzba

b) v súdnom konaní

-vznáša obžalobu. ktorou sa oficiálne začína súdne trestné konanie
-samou účasťou a uplatňovaním oprávnení v súdnom konaní, kde vystupuje ako zástupca štátu v rovnocennom a rovnoprávnom účastníckom postavení s obžalovanou osobou
-podáva riadne a mimoriadne opravné prostriedky

c) vo vykonávacom konaní

-dozerá na zachovávanie zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody
-ako dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sa vykonáva ochranné liečenie a ochranná výchova

Okrem trestného konania má prokuratúra nasledovné oprávnenia:

-podať návrh na začatie konania Ústavného súdu SR
-podať protest proti rozhodnutiam, opatreniam a iným aktom orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a právnických osôb, ktoré odporujú zákonom a iným právnym predpisom
-podať orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a právnickým osobám upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných právnych predpisov
-podať Národnej rade SR návrh na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré odporuje ústave alebo zákonu
-podať návrh na rozhodnutie súdu o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia, resp. návrh na rozhodnutie súdu o pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia
-podať návrh na súdne určenie nezákonnosti štrajku a na súdne určenie nezákonnosti výluky
-vstúpiť do občianskeho súdneho konania vo veciach:

•spôsobilosti na právne úkony
•vyhlásenia za mŕtveho
•zápisu do obchodného registra
•výchovy maloletých
•opatrovníckych

a podať v týchto veciach proti súdnemu rozhodnutiu sťažnosť pre porušenie zákona

-podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora
-ako zástupca štátu podať návrh na súdne určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu majetku vo vlastníctve štátu na iné osoby
-podať návrh na zapretie otcovstva
-podať návrh na začatie občianskeho súdneho konania o uloženie ochrannej výchovy maloletému
-vo veciach uznávania cudzích rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach určenia alebo zapretia otcovstvaZásady organizácie a činnosti prokuratúry

Medzi základné zásady organizačného charakteru patrí:

a)zásada jednotnosti prokuratúry – má dva aspekty:

-1. úlohy, ktoré má prokuratúra, plnia jej orgány na celom území štátu
-2. každá činnosť, ktorá je zverená do kompetencie prokuratúry, môže vykonávať v zásade každý prokurátor

b)zásada nezávislosti orgánov prokuratúry

-je vyjadrená vetou: „Prokurátori vykonávajú svoje funkcie nezávisle od iných orgánov“, čo znamená, že pri výkone svojej činnosti nepodliehajú príkazom iných štátnych orgánov a prostredníctvom generálneho prokurátora zodpovedajú Národnej rade SR

c)zásada centralizmu

-spočíva v tom, že celá sústava orgánov prokuratúry je podriadená jednému najvyššiemu orgánu, a to generálnemu prokurátorovi, ktorý riadi celú ich činnosť a zodpovedá sa parlamentu za jej správnu realizáciu.

d)zásada hierarchickej podriadenosti – spočíva v tom, že:

-nižší prokurátori sú podriadení vyšším prokurátorom
-nadriadený prokurátor je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony prokurátorov jemu podriadených (devolučná zásada)
-nadriadený prokurátor je oprávnený v rámci služobného dozoru vydávať nižším prokurátorom záväzné pokyny nielen vo všeobecnosti, ale aj v konkrétnej veci

e)zásada jednoosobného riadenia – je zvýraznená v tom, že:

-celú sústavu orgánov prokuratúry riadi jedna osoba – generálny prokurátor
-na čele jednotlivých teritoriálnych prokuratúr (krajských a okresných) je jedna osoba – krajský prokurátor, resp. okresný prokurátorZásady týkajúce sa činnosti prokuratúry:

a)zásada legality a objektívnej pravdy

-núti prokurátora k aktivite v zhode s právnymi predpismi vždy, keď zistí, že mohlo dôjsť k porušeniu, resp. ohrozeniu práva, resp. právneho poriadku

b)zásada monokratického rozhodovania

-každá prokurátorská činnosť je vykonávaná jednou osobou, čo nevylučuje určitú konzultačnú kolegiálnu pomoc

c)zásada absencie možnosti decízneho rozhodovania

-prokuratúra je typickým kontrolným (dozorným) orgánom ochrany práva
-nemá k dispozícií možnosť vydávať akty aplikácie práva, ktoré by mohli byť vynútiteľné donucovacou silou štátu, a teda mohli byť predmetom nútenej exekúcie

V rámci výkonu prokurátorského dozoru, ktorého obsahom je:

-preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzných nariadení obcí, smerníc, úprav, uznesení a iných aktov všeobecnej povahy vydávaných ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy a právnickými osobami
-preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutí vyššie uvedených orgánov
-vykonávanie previerok na vyššie uvedených orgánoch, môže prokurátor podávať protesty a upozornenia

Protest sa podáva proti všeobecne záväzným právnym predpisom, proti všeobecne záväzným nariadeniam obcí a proti rozhodnutiam, opatreniam a iným aktom, ktoré odporujú zákonom a iným právnym predpisom. Obsahom protestu je výzva prokurátora, aby orgán, ktorý takýto právny predpis alebo rozhodnutie vydal, ho zrušil, zmenil alebo nahradil iným rozhodnutím. Prokurátor podáva protest na orgán , ktorý takýto právny predpis alebo rozhodnutie vydal, a tento v prípade, že mu nevyhovie, je povinný, ak nie je prokurátorom určená iná lehota, ho v lehota 30 dní predložiť svojmu orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu. V prípade, že si orgán, na ktorý vzniesol prokurátor protest, nesplní svoju povinnosť (buď sám nerozhodne alebo nepredloží na rozhodnutie nadriadenému orgánu) vo vyššie uvedenej lehote, tak prokurátor sám podá protest priamo na nadriadený, resp. dozerajúci orgán. V prípade, že protest smeruje proti právnemu predpisu alebo rozhodnutiu ministerstva či iného ústredného orgánu, je nadriadeným orgánom vláda, ak sa nejedná o veci, ktoré sa neriadia predpismi o správnom konaní (napr. interné normatívne akty, opatrenia organizačného charakteru). Kompetentný orgán protestu buď vyhovie alebo nevyhovie.

Upozornenie sa podáva v prípadoch, keď prokurátor zistí porušovanie zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, orgánmi samosprávy alebo právnickými osobami, pričom spravidla nejde o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, či konkrétnych administratívno-právnych rozhodnutí. Ak v upozornení nie je určená lehota, je orgán, ktorému sa upozornenie podalo, povinný do 30 dní upozornenie prejednať, vykonať opatrenia na odstránenie porušovania zákonov a iných právnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nemu viedli, a o výsledku prejednania a vykonaných opatreniach podať prokuratúre správu.

V oboch prípadoch, napriek splneniu všetkých zákonných povinností orgánom, ktorý vo svojej činnosti porušil zákon, prokurátor nemusí dosiahnuť nápravu zisteného protiprávneho stavu. Bráni tomu práve absencia možnosti decízneho rozhodovania. Prokurátor však naďalej svojou autoritou v spoločnosti, ako aj možnosťou spustenia súdnych mechanizmov zohráva dôležitú úlohu pri kontrole dodržiavania práva najmä orgánmi štátnej správy a samosprávy, ako aj inými právnickými osobami.

d)zásada spolupráce s inými štátnymi orgánmi

-vychádza z ústavnej prezumpcie o povinnosti všetkých štátnych orgánov dodržiavať zákon a konať len v jeho rozsahu
-preto je na naplnenie tejto povinnosti potrebná spolupráca s kontrolným orgánom ochrany práva, ktorý má navyše aj medzi ostatnými kontrolnými orgánmi výsostné postavenie
-obsahom zásady spolupráce je povinnosť ministerstiev iných orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a právnických osôb pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh a v stanovenej lehote vždy vyhovieť ich dožiadaniam
-zákon o prokuratúre príkladmo uvádza, že obsahom tejto pomoci je:

a)požičiavanie spisov
b)požičiavanie dokladov
c)podávaní vysvetlení
d)umožnenie vstupu do svojich úradných budov
e)umožnenie vstupu do ďalších objektov
f)vykonávanie prokurátorom nariadených previerok a revízií v prípadoch, ak je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákonnosti, prípadne, že bol spáchaný trestný čin.

(tieto uvedené povinnosti sa nevzťahujú na veci operačnej a mobilizačnej povahy)

-iné formy má aj spolupráca s ostatnými orgánmi ochrany práva
-zmenil sa aj vzťah prokuratúry k súdom – prokurátor nemá žiadne dozorné právomoci nad činnosťou súdov, a v prípade, že je účastníkom súdneho konania, má len tie isté oprávnenia ako ktorýkoľvek iný účastník, vrátane možnosti podávať opravné prostriedky. Tu má navyše oprávnenie podať sťažnosť pre porušenie zákona a dovolanie ako mimoriadne opravné prostriedky, ktoré nemá k dispozícií iný účastník súdneho konania
-špeciálnym oprávnením je aj právo generálneho prokurátora zúčastňovať sa na zasadnutiach pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rámci realizácie zásady spolupráce medzi prokuratúrou a súdmi, súd na požiadanie požičiava prokuratúre spisy a doklady.
-spolupráca generálneho prokurátora s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky – generálny prokurátor má oprávnenie predkladať predsedovi NR SR podnety na prijatie zákonov, na ich zmeny alebo doplnenia. Nemožno to však stotožňovať so zákonodarnou iniciatívou, ktorá patrí len poslancom a vláde
-špeciálne postavenie má generálny prokurátor vo Vláde SR – má k dispozícií poradný hlas, ktorý môže uplatniť na zasadaniach vlády, pričom nie je jednoznačne zákonne sformulované, či je jeho povinnosťou alebo oprávnením zúčastňovať sa na zasadnutiach vlády
-prokurátori majú oprávnenie zúčastňovať sa na zasadnutiach orgánov územnej samosprávy, kde môžu vystupovať s poradným hlasomOrganizácia prokuratúry

Je zložená zo všeobecnej a vojenskej prokuratúry.
Všeobecná prokuratúra vykonáva prokurátorsky dozor vo všetkých veciach.
Vojenská prokuratúra je osobitným orgánom s kompetenciou v oblasti činnosti Armády SR a iných vojenských zložiek štátnych orgánov.
Hlavnou jednotiacou osobou medzi nimi je generálny prokurátor. Integrálnou zložkou Generálnej prokuratúry je Hlavná vojenská prokuratúra ako najvyšší článok vojenskej prokuratúry.

Organizácia všeobecnej aj vojenskej prokuratúry je založená na trojčlánkovej sústave.

Všeobecná prokuratúra

Je tvorená prokurátormi a vyšetrovateľmi prokuratúry.

Základným článkom sú:

-okresné prokuratúry na čele s okresným prokurátorom
-obvodné prokuratúry (päť na území Hlavného mesta SR Bratislava a dve na území Mesta Košice) na čele s obvodným prokurátorom

Na druhom stupni sú:

-krajské prokuratúry na čele s krajskými prokurátormi
-Mestská prokuratúra v Bratislave na čele s mestským prokurátorom

Hierarchicky najvyšším článkom sústavy prokuratúry je Generálna prokuratúra na čele s generálnym prokurátorom so sídlom v Bratislave.

Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident republiky na návrh NR SR. Menovanie a odvolávanie prokurátorov ako aj funkcionárov prokuratúry (okresní a krajskí prokurátori) je vecou generálneho prokurátora.

Generálneho prokurátora zastupujú v ustanovenom rozsahu jeho námestníci, pričom priamo zo zákona je jedným z jeho námestníkov hlavný vojenský prokurátor, ktorý zastupuje generálneho prokurátora pri plnení úloh v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. Podobne môžu mať svojich námestníkov aj krajskí a okresní prokurátori. Z hľadiska miestnej príslušnosti:

a)okresní (obvodní) prokurátori a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na okresných (obvodných) prokuratúrach vykonávajú dozor nad orgánmi s okresnou (obvodnou) pôsobnosťou

b)okresní (obvodní) prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti právnickými osobami, v ktorých obvode pôsobnosti sa nachádza sídlo právnickej osoby

c)krajskí (mestskí) prokurátori a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na krajských (mestských) prokuratúrach vykonávajú dozor nad zachovaním zákonnosti orgánmi, ktorých pôsobnosť presahuje obvod okresnej (obvodnej) prokuratúry.

Vojenská prokuratúra

Prvým článkom sú vojenské obvodové prokuratúry na čele s vojenskými obvodovými prokurátormi.
Druhým článkom sú vyššie vojenské prokuratúry na čele s vyššími vojenskými prokurátormi.
Najvyšším organizačným článkom je Hlavná vojenská prokuratúra ako súčasť Generálnej prokuratúry SR na čele s hlavným vojenským prokurátorom, ktorý je zároveň ex lege aj námestníkom generálneho prokurátora.

Sídla, obvody a pôsobnosť vojenskej prokuratúry stanovil generálny prokurátor po dohode s ministrom obrany SR nasledovne:

-Hlavná vojenská prokuratúra v Bratislave
-Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne
-Vojenská obvodná prokuratúra v Bratislave, Banskej Bystrici a Prešove.

Činnosť vojenskej prokuratúry je hmotne zabezpečovaná Ministerstvom obrany SR.Podmienky výkonu funkcie

Prokurátor je menovaný do svojej funkcie po splnení nasledovných podmienok:

a)štátne občianstvo SR

b)odborná vyspelosť, čím sa podľa zákona rozumie:

-úplné vysokoškolské právnické vzdelanie
-zloženie záverečnej (tzv. prokurátorskej) skúšky pred komisiou menovanou generálnym prokurátorom, ktorú môže výnimočne generálny prokurátor odpustiť

c)bezúhonnosť, ktorá je dokladaná najmä negatívnym výpisom z registra trestov a negatívnym tzv. lustračným osvedčením

d)vykonávanie čakateľskej praxe po dobu 2 rokov, ktorú môže, podobne ako záverečnú skúšku, generálny prokurátor z dôležitých dôvodov výnimočne odpustiť, ak kandidát inak dáva záruku správneho výkonu prokurátorskej funkcie

e)vek najmenej 24 rokov

f)absencia členstva v politickej strane alebo politickom hnutí, ktorá je v prípade prokurátorov v porovnaní s výkonom funkcií v iných orgánoch ochrany práva skôr výnimočnou

Pre kandidáta na výkon funkcie vojenského prokurátora je ešte ďalšími obligatórnymi podmienkami dôstojnícka alebo generálska vojenská hodnosť a aktívna vojenská činnosť.

Vznik a zánik funkcie

Funkcia prokurátora vzniká menovaním generálnym prokurátorom a po zložení príslušného sľubu do rúk nadriadeného prokurátora. Dňom ustanovenia do funkcie vzniká prokurátorovi aj pracovný pomer.

Funkcia prokurátora zaniká:

a)ex lege
b)rozhodnutím generálneho prokurátora
c)na základe žiadosti prokurátora

Zo zákona zaniká funkcia prokurátora ako následok uloženého kárneho opatrenia prepustením.

Rozhodnutím generálneho prokurátora zaniká funkcia prokurátora vtedy, ak:

-prokurátor nemá štátne občianstvo SR
-je členom politickej strany alebo politického hnutia
-prokurátor splnil podmienky nároku na plný starobný alebo invalidný dôchodok

Na základe žiadosti prokurátora zaniká jeho funkcia:

-obligatórne, ak prokurátor splnil podmienky nároku na plný starobný alebo invalidný dôchodok
-fakultatívne, v iných prípadoch, ak prokurátor podal písomné vyhlásenie o vzdaní funkcie, ktoré môže generálny prokurátor výnimočne odmietnuť z dôležitých celospoločenských záujmov

Okrem zániku funkcie prokurátora je možné ešte pozbavenie výkonu práce. Pozbaviť výkonu práce môže prokurátora príslušný krajský (mestský) prokurátor alebo generálny prokurátor vtedy, ak sa tento stane dôvodne podozrivým z kárneho previnenia takej povahy, že by sa jeho ďalším zotrvaním v práci ohrozil dôležitý verejný záujem. Pokiaľ pozbavenie výkonu práce vykonal krajský (mestský) prokurátor, je povinný to oznámiť bez meškania generálnemu prokurátorovi. Pozbavenie výkonu práce trvá až dovtedy, kým nezaniknú okolnosti, ktoré odôvodňovali pozbavenie výkonu práce.Práva, povinnosti a zodpovednosť prokurátora

K právam a povinnostiam prokurátora ako orgánu ochrany práva patrí:

a)povinnosť pri plnení prokurátorských úloh zachovávať zákony a iné právne predpisy
b)povinnosť dbať na služobné príkazy
c)povinnosť zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, pokiaľ ich od tejto povinnosti pre určitý prípad neoslobodil nadriadený prokurátor (povinnosť o mlčanlivosti platí aj po skončení pracovného pomeru)
d)povinnosť zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry alebo znížiť dôveru občanov k nej
e)bez súhlasu nadriadeného prokurátora zákaz vykonať vedľajšiu platenú činnosť s výnimkou vedeckej, publicistickej, umeleckej činnosti a pedagogickej činnosti na vysokých školách
f)právo na adekvátnu odmenu
g)tzv. prokurátorská imunita, ktorá sa dotýka predovšetkým priestupkového konania vykonávaného príslušnými správnymi orgánmi, avšak nejde tu o absolútnu imunitu, pretože priestupky postihované inými orgánmi než súdmi sa u prokurátorov posudzujú ako kárne previnenia
h)právo nosiť na súdnom pojednávaní prokurátorsky talár

Zavinené porušenie vyššie uvedených povinností je kárne previnenie. Po spáchaní kárneho previnenia sa vedie proti prokurátorovi kárne konanie. Kárna právomoc patrí generálnemu prokurátorovi a za kárne previnenie je možné uložiť prokurátorovi niektoré z nasledovných kárnych opatrení:

a)pokarhanie
b)verejné pokarhanie
c)zníženie funkčného platu až o 10%, a to najdlhšie na dobu troch mesiacov
d)preradenie na nižšiu funkciu
e)prepustenie.