Súdny dvor
Súdny dvor Európskych spoločenstiev (ktorý sa často zjednodušene uvádza len ako „Súdny dvor“) bol založený v roku 1952 na základe Zmluvy o ESUO. Sídli v Luxemburgu.
Jeho úlohou je zabezpečiť, aby sa právne predpisy EÚ vykladali a uplatňovali rovnakým spôsobom vo všetkých krajinách EÚ, teda aby právo platilo rovnako pre všetkých. Stará sa napríklad o to, aby národné súdy nevydávali rozdielne rozhodnutia týkajúce sa rovnakej záležitosti.
Súdny dvor taktiež zabezpečuje, aby členské štáty a inštitúcie EÚ konali v súlade s právnym poriadkom. Súdny dvor má právomoc riešiť právne spory medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, podnikmi a jednotlivcami.
Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu za každý členský štát, takže sú v ňom zastúpené právne systémy všetkých 25 štátov EÚ. Z dôvodu efektívnosti však Súdny dvor málokedy zasadá v úplnom zložení. Zvyčajne zasadá ako „veľká komora“ zložená z 13 sudcov alebo v komorách zložených z piatich alebo troch sudcov.
Súdnemu dvoru pomáha osem „generálnych advokátov“. Ich úlohou je predkladať odôvodnené stanoviská k prípadom predloženým Súdnemu dvoru. Svoju činnosť musia vykonávať verejne a nestranne.
Sudcovia a generálni advokáti sú ľudia, ktorých nestrannosť je nepochybná. Majú potrebnú kvalifikáciu alebo schopnosti na pôsobenie v najvyšších súdnych funkciách vo svojich domovských krajinách. Do Súdneho dvora sú menovaní na základe vzájomnej dohody medzi vládami členských štátov EÚ. Každý sudca je menovaný na obdobie šiestich rokov, ktoré sa môže obnoviť.
V roku 1989 bol vytvorený „Súd prvého stupňa“, aby pomáhal Súdnemu dvoru zvládnuť veľké množstvo predložených prípadov a poskytoval občanom lepšiu právnu ochranu. Tento súd (ktorý je pripojený k Súdnemu dvoru) je zodpovedný za vydávanie rozhodnutí v určitých druhoch súdnych sporov, najmä v prípade žalôb súkromných osôb, spoločností a niektorých organizácií a v prípadoch súvisiacich s právom hospodárskej súťaže.
Súdny dvor aj Súd prvého stupňa majú svojho predsedu, ktorého si volí kolektív sudcov a ktorého obnoviteľné funkčné obdobie trvá tri roky. V roku 2003 bol za predsedu Súdneho dvora zvolený Vassilios Skouris z Grécka. Predsedom Súdu prvého stupňa je Bo Vesterdorf z Dánska.
Zriadený bol aj nový súdny orgán, Európsky súd pre verejnú službu, ktorý rozhoduje v sporoch medzi Európskou úniou a jej úradníkmi. Tento súd sa skladá zo siedmich sudcov a je pripojený k Súdu prvého stupňa.
Čo súdny dvor robí?
1. Konanie o predbežnom rozhodnutí
Vnútroštátne súdy v každej krajine EÚ sú zodpovedné za to, aby sa v danej krajine správne uplatňoval právo EÚ. Existuje však riziko, že súdy v jednotlivých krajinách si môžu vykladať právo EÚ rôznymi spôsobmi.
Aby k tomu nedochádzalo, zaviedlo sa „konanie o predbežnom rozhodnutí“. To znamená, že ak má niektorý vnútroštátny súd pochybnosti o výklade alebo platnosti niektorého právneho predpisu EÚ, môže a niekedy musí požiadať Súdny dvor o radu. Táto rada sa dáva vo forme „predbežného rozhodnutia“
2. Konania súvisiace s nesplnením povinnosti
Komisia môže začať tieto konania, ak má dôvod domnievať sa, že členský štát si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Tieto konania môže začať aj iná krajina EÚ.
V obidvoch prípadoch Súdny dvor obvinenia preskúma a vydá rozsudok. Ak sa zistí, že obvinený členský štát je skutočne vinný, musí okamžite uviesť veci na pravú mieru. Ak Súdny dvor zistí, že členský štát nevyhovel jeho rozsudku, môže danej krajine uložiť pokutu.
3. Konania súvisiace so zrušením
Ak sa niektorý členský štát, Rada, Komisia alebo (za určitých podmienok) Parlament domnieva, že konkrétny právny predpis EÚ je protiprávny, môžu požiadať Súdny dvor, aby ho zrušil.
Tieto „konania súvisiace so zrušením“ môžu využívať aj súkromné osoby, ktoré chcú, aby Súdny dvor zrušil konkrétny právny predpis, pretože má na nich ako na jednotlivcov priame a negatívne účinky.
Ak Súdny dvor zistí, že príslušný právny predpis nebol správne prijatý alebo nemá správny základ v zmluvách, môže vyhlásiť tento právny predpis za neplatný.
4. Konania súvisiace s nečinnosťou
Zmluva vyžaduje, aby Európsky parlament, Rada a Komisia za určitých podmienok prijali určité rozhodnutia. Ak tak neurobia, členské štáty, iné inštitúcie Spoločenstva a (za určitých podmienok) jednotlivci alebo spoločnosti môžu podať sťažnosť Súdnemu dvoru, aby sa táto nečinnosť úradne zaznamenala.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie