referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Pondelok, 21. októbra 2019
Podmienečné pozastavenie trestného stíhania
Dátum pridania: 11.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sonula
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 226
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania bol do Trestného poriadku zakotvený zákonom NR SR č. 247/1994 Z.z. Podmienečné zastavenie trestného stíhania prichádza do úvahy vtedy, keď možno reálne predpokladať (vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obvineného), že v prípade odsudzujúceho rozsudku, by bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, a s najväčšou pravdepodobnosťou by sa obvinený v skúšobnej dobe osvedčil.

Trestný poriadok v § 307 vymedzuje podmienky za ktorých môže súd so súhlasom obvineného a v prípravnom konaní po skončení vyšetrovania prokurátor podmienečne zastaviť trestné stíhanie. Takto môžu rozhodnúť len v konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Trestná sadzba je uvedená v jednotlivých ustanoveniach skutkových podstát trestných činov v osobitnej časti Trestného zákona. Napríklad u trestných činov proti majetku uvedených v deviatej hlave Trestného zákona, po spáchaní trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1/ – „kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak škodu nie nepatrnú“, sa môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie v ods. 1, nakoľko je tu sankcia až na dva roky, obdobne u ods. 2/, ods. 3/, kde je rozpätie hrozby trestom odňatia slobody od šesť mesiacov do troch rokov a v ods. 4/ v ktorom je uvedené rozpätie hranice trestu odňatia slobody od jedného do päť rokov. Obdobne sa táto otázka bude skúmať aj u ostatných trestných činov u trestného činu sprenevery podľa § 248 sa bude jednať o ods. 1/, 2/ a 3, u trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a Trestného zákona by sa jednalo o ods. 1/, 2 a 3, u trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249 Trestného zákona o ods. 1, 2/ a 3, trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a a 249aa Trestného zákona u ods. 1/, 2/ a 3.

Ďalšími obligatornými podmienkami v rozhodovaní o podmienečnom zastavení trestného stíhania sú:

1.Že sa obvinený k trestnému činu priznal. Tu nestačí, že v priebehu vyšetrovania bol skutkový stav riadne zadokumentovaný a zadovážené dôkazné prostriedky jednoznačne preukazujú vinu obvineného, ale vyžaduje sa aj jeho priznanie, prípadne úprimnú ľútosť. Absencia takéhoto priznania vylučuje použitie tohto inštitútu Trestného poriadku,

2.Obvinený nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu, alebo urobil iné opatrenia na jej náhradu. Obvinený musí škodu ktorú spôsobil trestným činom nahradiť v plnej výške. Pokiaľ pôjde o vrátenie veci pochádzajúcej z krádeže, vec musí byť vrátená v takom stave v akom sa nachádzala pred krádežou. Pokiaľ nie je možné odcudzenú vec z rôznych dôvodov vrátiť (obvinený s ňou už nedisponuje alebo bola značne poškodená, zničená a pod. túto nahradí v peniazoch, alebo ju uvedenie na svoje náklady do pôvodného stavu. Obvinený môže nahradiť škodu ešte v prípravnom konaní, teda v dobe, keď je vo veci vykonávané vyšetrovanie a o náhrade škody vyšetrovateľovi alebo prokurátorovi doručil na založenie do vyšetrovacieho spisu, doklad o náhrade. Ak obvinený spôsobenú škodu počas prípravného konanie škodu neuhradil, ale uzavrel s poškodeným dohodu o spôsobe náhrady je povinný túto škodu uhradiť v priebehu skúšobnej doby, k čomu bude prokurátorom alebo súdom vo vydanom meritórnom rozhodnutí zaviazaný.

3.Prokurátor alebo sudca pri rozhodovaní o podmienečnom zastavení trestného stíhania musí brať do úvahy osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší život. Bude sa vychádzať z jej veku, či sa jedná o osobu mladistvú alebo dospelú, spôsobu jej života a výchovy, či sa jedná o osobu netrestanú, s predchádzajúcim riadnym životom. Na objasnenie týchto skutočností sa bude vychádzať z posudkov z pracoviska, z miesta bydliska , zo školy a pod., ako aj z odpisu z registra trestov.

4.Na okolnosti prípadu, či bol trestný čin spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti, aké motívy a pohnútky viedli páchateľa k spáchaniu konkrétneho trestného činu, aký bol následok, aká škoda vznikla, aký mal tento čin dopad na ostatných členov spoločnosti a pod.

Uvedené hľadiska tvoria jednotu, to znamená, že sa musia vzájomne doplňovať a podmieňovať. Preto záver prokurátora alebo súdu o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania a tým aj nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou občanov pred ďalšími útokmi páchateľa, ale aj s podmienkou, či by podmienečné zastavenie trestného stíhania nebolo v rozpore s účelom trestu. Je vylúčené aby prokurátor alebo súd podmienečne zastavil trestné stíhanie pričom by bral do úvahy len osobu páchateľa, alebo len hľadisko niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech a ostatné hľadiská uvedené v § 307 ods. 1 Trestného poriadku, nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval.

Podmienečne zastaviť trestné stíhanie nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť pričom horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje päť rokov. Táto skutočnosť bude prichádzať do úvahy pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1/ Testného. zákona – „Kto inému nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím slobody až na dva roky, alebo zákazom činnosti“; ďalej pri trestnom čine ruvačky podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, pri trestnom čine nedovoleného prerušenia tehotenstva podľa § 227 ods. 2.

V rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí skúšobná doba od 6 mesiacov až dvoch rokov. Inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania vychádza z predpokladu, že už samo trestné stíhanie páchateľa a negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho činu malo výchovné pôsobenie a upustenie od potrestania bolo pod podmienkou, že obvinený sa bude v priebehu skúšobnej doby riadne správať a vyhovie uloženým podmienkam. Na tento účel zákon umožňuje ukladať primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedli riadny život, v súlade s platným právnym poriadkom. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia. Právoplatným rozhodnutím sa rozumie také rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

Proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok . Ak o podmienečnom zastavení trestného stíhania rozhodne súd, má také právo aj prokurátor.
 
Zdroje: Trestný poriadok – zákon č. 141/1961 Zb o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, Trestný zákon – zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, Trestné právo s vysvetlivkami a judikatúrou, JUDr. Michal BENČÍK, CSc. a kol., IURA Edition, 1995, časti A a B
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.