Politika bývania na Slovensku

Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb. Ľudia túto potrebu spravidla uspokojujú obstaraním a užívaním obytného priestoru – bytu. Spoločenský vývoj viedol
k vzniku dvoch hlavných foriem užívania bytu – vlastníckeho a nájomného. Obe formy majú na trhu s bytmi svoje opodstatnenie, silné i slabé stránky.

Podľa Sčítania ľudí, domov a bytov z mája 2001 bolo na Slovensku v čase sčítania 310 trvale obývaných bytov na 1000 obyvateľov. Pre porovnanie, priemer krajín EÚ je približne 400 bytov na 1000 obyvateľov.

I keď je problematické kvantifikovať skutočnú potrebu bytov, uvedené čísla naznačujú absolútny nedostatok bytov na Slovensku. Tlak na novú bytovú výstavbu a rekonštrukciu existujúcich bytov bude naďalej ovplyvňovať o.i.:

- demografický vývoj – pokračujúci nárast produktívneho obyvateľstva narodeného v silných populačných ročníkoch z 80-tych rokov 20. storočia, zmeny vo vzorcoch
správania sa, nárast jednočlenných domácností, starnutie obyvateľstva, 
- vývoj na trhu práce – predpokladaný trend rastu pracovných miest, vstup zahraničného kapitálu a s ním súvisiace nové pracovné príležitosti, zmeny v medzinárodnej migrácii po vstupe do EÚ, a pod.
- životnosť existujúceho bytového fondu – klesajúca životnosť najmä v panelových

Dozviete sa z nich, aké výdavky sa spájajú s užívaním bytu alebo domu a aké administratívne kroky musíte podstúpiť pri sťahovaní.

S bývaním sa spájajú viaceré fixné a variabilné platby, s ktorými musí každý počítať. Ide o platenie tepla, elektrickej energie, vodného a stočného, poistenia nehnuteľnosti, koncesionárskych poplatkov, poplatkov za odvoz odpadu, prípadne nájomného, alebo príspevkov a členských poplatkov bytovým družstvám a bytovým správcovským spoločnostiam.

Pri rozhodovaní sa pre určité bývanie by som mal vždy pamätať aj na náklady, ktoré budú s tou ktorou formou bývania súvisieť. V prípade neplatenia týchto služieb sa totiž ľahko môže stať, že moje obydlie bude odstavené od prívodu vody, tepla, elektriny a podobne. Poplatky za služby súvisiace s bývaním sú rozdielne v rôznych typoch obydlí (rodinný dom, byt v novostavbe, starší byt), od ich obytnej plochy, ale aj lokality v ktorej sa nachádzajú.

Príklad rozdielu v nákladoch na vykurovanie rodinného domu:

Pri vykurovaní rodinného domu zemným plynom ......39000,-Sk
Pri vykurovaní rodinného domu elektrickou energiou......56500,-SkPRIEMERNÁ SPOTREBA ENERGIÍ V DOMÁCNOSTI

Na vykurovanie

- v rodinnom dome spotreba 83 % energií
- v byte spotreba 64 % energií

Na ohrev teplej vody

- v rodinnom dome spotreba 8 % energií
- v byte spotreba 18 % energií

Na svetlo

- v rodinnom dome spotreba 1 % energií
- v byte spotreba 2 % energií

Ostatné spotrebiče

- v rodinnom dome spotreba 8 % energií
- v byte spotreba 16 % energií

Vzhľadom k tomu, že na Slovensku je nedostatok bytov, v porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie, cieľom štátnej bytovej politiky je vytvoriť finančné zdroje a legislatívne a ekonomické podmienky upravovať tak, aby sa vo všetkých formách výstavby okolo roku 2010 dokončovali cca 4 byty na 1 000 obyvateľov ročne.
Štátna bytová politika do roku 2010

Podporné opatrenia zo strany štátu v období rokov 2005 – 2010. Dokument predstavuje nevyhnutný nástroj na zabezpečenie základného cieľa, ktorým je vytvorenie trhového prostredia pre poskytovanie bývania umožňujúceho domácnostiam bývať v byte, ktorý zodpovedá nárokom na kvalitu bývania a príjmovej situácii, umožní mobilitu obyvateľstva a v rámci existujúceho fondu uspokojenie dopytu bez nadmerného tlaku na novú výstavbu.
V trhovom hospodárstve primárnu zodpovednosť za obstaranie vlastného bývania nesie občan.

K úlohám štátu patrí najmä:

- podporovať rozvoj bývania vo vzťahu k hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politike štátu ako jednu z priorít v štátnych stratégiách a koncepciách;
- vypracovávať koncepciu štátnej bytovej politiky;
- vyčleňovať objem finančných prostriedkov na rozvoj bývania, zodpovedajúci možnostiam štátneho rozpočtu v jednotlivých rokoch (podieľať sa na financovaní výstavby bytov vo verejnom nájomnom bytovom sektore, odstraňovaní systémových porúch bytových domov, revitalizácie mestských častí a technickej infraštruktúry podmieňujúcej výstavbu a užívanie nových bytov);
- vytvárať systém ekonomických nástrojov v oblasti dotačnej, úverovej a daňovej politiky, ktorý zabezpečí realizovanie zámerov koncepcie štátnej bytovej politiky;
- vytvárať právne prostredie stimulujúce rozvoj bývania a zabezpečovať úpravy tých právnych predpisov, ktoré pôsobia nesystémovo a vytvárajú bariéry pri rozvoji bývania;
- vytvárať vhodné podmienky pre účasť súkromného sektora a bankovníctva na všetkých aktivitách súvisiacich s rozvojom bývania a pre fungovanie kapitálového trhu;
Zo strany obcí je potrebné najmä:

- zabezpečovať obstarávanie, schvaľovanie a aktualizovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí a zón;
- spracovávať programy rozvoja bývania obce vrátane programov obnovy bytového fondu
- koordinovať s účastníkmi procesu rozvoja bývania zabezpečovanie pozemkov a výstavbu technickej infraštruktúry pre výstavbu bytov;
- vytvárať podmienky pre obnovu bytového fondu a revitalizáciu obytných zón
- skvalitňovať správu a hospodárenie s obecným bytovým fondom;
- vybudovať na obecných (mestských) úradoch najmä väčších miest odborné útvary, ktoré budú mať vo svojej pôsobnosti starostlivosť o rozvoj bývania a poskytovanie informácií a metodickej pomoci týkajúcej sa hospodárenia s bytovým fondom.Nástroje podpory rozvoja bývania

- dotácie na obstarávanie nájomných bytov s limitovaným plošným a cenovým štandardom, určených na bývanie sociálne slabších skupín obyvateľstva;
- dotácie na výstavbu technickej infraštruktúry podmieňujúcej výstavbu a užívanie nových bytov;
- dotácie na odstraňovanie porúch budov na bývanie;
- transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania, z ktorého prostriedkov bude podpora poskytovaná predovšetkým občanom s nižšími príjmami a na výstavbu nájomných bytov ako aj na obnovu bytových domov;
- štátnu prémiu k stavebnému sporeniu;
- štátny príspevok na úhradu časti úrokov k hypotekárnym úverom;
- realizáciu programu podpory rozvoja bytovej výstavby formou poskytovania bankových záruk za úvery na výstavbu bytových domov.

Príspevok na bývanie

Štát ním prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním, občanovi v hmotnej núdzi a osobám, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, za splnenia zákonných podmienok.

Podmienky nároku: 

- Príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených
s bývaním, ak splnili podmienky nároku na dávku. 
-  Príspevok na bývanie patrí len jednému občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, a patrí len na jednu adresu. 
-  Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
- Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavujú nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

Oprávnená osoba:

-  Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje je

- vlastníkom bytu,
- vlastníkom rodinného domu,
- nájomcom bytu
- nájomcom rodinného domu
- nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie

a uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.

Výška príspevku:

Výška príspevku na bývanie je

- 1 360 Sk mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi, 
- 2 150 Sk mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

Pomoc občanom s ťažkým zdravotným postihnutím „peňažné príspevky na kompenzáciu“

X. Peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže

Účel príspevku odstránenie bariér v byte , rodinnom dome alebo garáži občana s ŤZP alebo pri vstupe do bytového domu (napr. činžiak)

Oprávnená osoba občan s ŤZP odkázaný na úpravu B,RD,G,

Výška peňažného príspevku výška peňažného príspevku sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny úpravy a príjmu občana s TZP, maximálne vo výške 200 000 Sk, pri úprave garáže maximálne vo výške 50 000 Sk.

Ostatné podmienky za úpravu sa považujú len také zmeny, ktorými sa upravuje existujúce zariadenie s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť, za bariéru nemožno považovať výmenu zariadení z dôvodu ich opotrebovania (napr. nefunkčné okná, zničená podlaha, zatekajúca strecha) alebo potrebu zlepšiť tepelno-izolačné vlastnosti bývania alebo iným spôsobom zlepšiť kvalitu bývania napr. zateplením, odhlučnením peňažný príspevok nie je možné poskytnúť na vybudovanie nového objektu alebo
zariadenia (kúpeľňa, WC, zavedenie plynu, elektriny, vody, vybudovanie kanalizácie) .