Trestné právo

-je súhrn právnych noriem, kt. chránia štát a občanov pred nežiaducim konaním.
- upravuje a riadi povinnosti, kt. má občan k ostatným spoluobčanom a k celej spoločnosti.
-využíva sa vtedy, ak niekto spácha trestný čin.

Čo je trestný čin, vymedzuje presne Trestný zákonník.

-Trestný čin, prečin, zločin, priestupok sú pojmy, kt. sa používajú na označenie porušenia zákona.

Priestupok-je zavinené konanie, kt. porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je označené ako priestupok v Zákone o priestupkoch
popri závažných previneniach, akými sú trestné činy, predstavujú priestupky menej nebezpečné konanie
za priestupok je spravidla považované aj konanie z nedbanlivosti. Medzi priestupky patrí napr. aj predaj alkoholu mladistvým, zanedbanie školskej dochádzky, umiestnenie živých zvierat do poštovej zásielky, zničenie občianskeho preukazu alebo pasu a pod.

Ako priestupok proti majetku je hodnotený len čin, pri kt. škoda nepresiahla výšku minimálnej mesačnej mzdy. Pri prekročení tejto hranice už ide o trestný čin.

Trestný čin

- je čin, kt. je nebezpečný pre spoločnosť a ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Trestný zákon rozdeľuje trestné činy do dvanástich oddielov:

•Trestné činy proti republike-vlastizrada, teror, vyzvedačstvo, vojnová zrada, vyzradenie štátneho tajomstva a pod.
•Trestné činy hospodárske- neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí, neoprávnené prevádzkovanie lotérií, krátenie daní, porušovanie autorských práv a pod.
•Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných- útok na verejného činiteľa, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, korupcia, neohlásenie trestného činu, krivá výpoveď svedka a pod.
•Trestné činy všeobecného ohrozenia- ohrozenie bezpečnosti lietadla alebo plavidla, ohrozenie životného prostredia, nedovolené ozbrojovanie, šírenie omamných látok, jedov a pod.
•Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie- hanobenie rasy a národa, šírenie poplašnej správy, opilstvo, výtržníctvo, týranie zvierat, neposkytnutie pomoci a pod.
•Trestné činy proti rodine a mládeži- dvojité manželstvo, opustenie dieťaťa, zanedbanie povinnej výživy, týranie, únos, ohrozenie mravnej výchovy mládeže, podávanie alkoholu mladistvým a pod.
•Trestné činy proti životu a zdraviu- vražda, ublíženie na zdraví
•Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti- obmedzovanie osobnej slobody, lúpež,vydieranie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie a pod.
•Trestné činy proti majetku- krádež, sprenevera, podvod, úžera
•Trestné činy proti ľudskosti- genocída, mučenie
•Trestné činy proti brannosti a civilnej službe- neplnenie odvodovej povinnosti, obchádzanie brannej povinnosti, nenastúpenie na civilnú službu
•Trestné činy vojenské- neuposlúchnutie rozkazu, urážka medzi vojakmi, dezercia, zbabelosť pred nepriateľom, nesplnenie bojovej úlohy

-Trestný čin je charakterizovaný od jeho prípravy cez vymyslenie a vytváranie podmienok, pokus o trestný čin, dokonanie trestného činu. Všetky štádia sú teda trestné.Trestný čin je nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v trestnom zákone, subjekty TČ:

1,páchateľ - naplnil skutkovú podstatu činu, sám spácha TČ
2,spolupáchateľ - naplnil skutkovú podstatu činu, spoločné konanie viacerých a všetci majú rovnakú zodpovednosť
3,účastníctvo
- organizátor – ten, kto zorganizuje TČ, ale nemusí ho spáchať
- návodca - nenaplnili skutkovú podstatu činu, navedie iného na spáchanie TČ
- pomocník - urobí niečo, čím umožní páchateľom naplniť skutkovú podstatu činu
- objednávateľ - ak si niekto TČ objedná

Deliktuálna zodpovednosť:

- odkedy je člověk zodpovedný za svoje činy - hranica je 15rokov,
- súhrn podmienok, pri splnení ktorých vzniká páchateľovi TČ povinnosť strpieť sankciu, ktorú stanovuje zákon
- do 18-tich je posudzovaný ako MLADISTVÝ. Pri mladistvých je osobitný spôsob zaobchádzania, napr. umiestnenie do nápravno-výchovného zariadenia, polovičná sankcia a pod.

Pri pojednávaní TČ môžu pôsobiť:

poľahčujúce okolnosti (psychická zaostalosť, afekt, alkohol, vysoká dokázateľná horúčka)

- Pri posudzovaní príčetnosti sa orgány činné v trestnom konaní opierajú o posudky znalcov psychiatrov. Nepríčetným osobám sa ukladá ochranné liečenie.
- Osoba, kt. spácha trestný čin v nepríčetnosti, kt. si zapríčinila sama (alkohol drogy), je plne trestne zodpovedná.

priťažujúce okolnosti (dôležitá spolupráca, krivá výpoveď, zaútočenie na vyšetrujúceho, dokázanie miery úmyslu)

Trestný zákon zakotvuje aj zvláštne okolnosti, kt. sa za daných podmienok nepovažujú za trestný čin- napr. ustanovenie o nutnej obrane (použitie zbrane, kt. chce človek odvrátiť priamy útok), krajná núdza (ak v hraničnej situácii sa človek snaží odvrátiť priame nebezpečenstvo)

Pri posudzovaní miery zavinenia záleží na tom, či bol trestný čin spáchaný:

•Úmyselne- páchateľ chcel porušiť zákonom chránený záujem, alebo vedel, že svojím konaním môže tento záujem porušiť
•Z nedbanlivosti- páchateľ vedel, že chránený záujem môže porušiť, ale spoliehal sa, že k tomu nedôjde, alebo o ohrození nevedel, hoci o tom vedieť mal a mohol

V súvislosti s vykonávaním TČ súvisí:

Zatknutie:

- ak osoba svojim konaním ohrozuje život, zdravie, ale nachádza sa po páchaní TČ na mieste tohto činu.
- môže trvať 24 hodín.
- zatknúť môžu policajti, colníci, vojenská polícia.

Zadržanie:

- ak je proti osobe vznesené obvinenie za TČ alebo podozrenie zo spáchania TČ a existuje obava, že obvinený utečie, bude pokračovať v trestnej činnosti alebo mariť vyšetrovanie, môže súd rozhodnúť o vzatí do väzby. Súd má 48-72 hodín na rozhodnutie, či zostane vo väzbe alebo ho prepustiť.Trestné konanie

- je postup, ktorým sa zisťujú TČ a ich páchatelia a je zaručené ich spravodlivé potrestanie
-postup od odhalenia, vyšetrovania cez podanie na súd a pojednávanie (celé riešenie prípadu, preskúmanie, vypočúvanie cez právnu pomoc obžalovanému obhajcom až po výsledok)

-orgánmi činnými v trestnom konaní sú:

•súd- v trestnom konaní rozhoduje senát alebo samosudca
•prokuratúra- podáva obžalobu v mene štátu
•vyšetrovacia- polícia.

Ďalšími účastníkmi trestného konania sú: osoba, proti kt. sa trestné konanie vedie, poškodený, prípade ďalšie zúčastnené osoby.

- trestné konanie prebieha v niekoľkých štádiách:

1.príprava konania- prokurátor alebo polícia vykonávajú potrebné vyšetrovanie na odhalenie trestného činu a jeho páchateľa a zaisťujú dôkazy. Vyšetrovanie končí podaním obžaloby alebo zastavením trestného konania
2.predbežné prerokovanie obžaloby- výsledkom je nariadenie hlavného pojednávateľa alebo vrátenie obžaloby prokuratúre na došetrenie
3.hlavné pojednávanie- súd preskúma obvinenie, prokurátor dokazuje vinu, obhajca obvinenému poskytuje právnu pomoc a obhajuje jeho záujmy tak, aby boli objasnené skutočnosti, kt. jeho vinu zmierňujú alebo ho viny zbavujú. Končí rozsudkom o vine alebo zrušením obvinenia
4.výkon rozhodnutia: páchateľovo splnenie povinností daných súdom.

- Prezident republiky má právo udeliť v akejkoľvek fáze trestného konania páchateľovi milosť a tiež amnestiu (hromadné odpustenie trestu)

-Zásady trestného konania:

= Sú zárukou zákonnosti trestného konania
=sú stanovené v ústave, Listine základných práv a slobôd a Trestnom poriadku:

•zásada objektívnej pravdy- orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o vine je možné rozhodnúť, len ak nie sú žiadne pochybnosti
•zásady stíhania len zo zákonných dôvodov- nikto nemôže byť stíhaný inak, ako zo zákonom stanovených dôvodov
•zásada spolupráce orgánov činných v trestnom konaní so záujmovými združeniami občanov- môžu upozorniť orgány činné v trestnom konaní na prípady porušenia zákonnosti a dávať podnet na začatie trestného stíhania. Spolupôsobia pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených
•zásada zaistenia práva na obhajobu- obvinený musí byť poučený, že si môže zvoliť obhajcu
•zásada oficiality- orgány konajú z úradnej povinnosti
•zásada legality- prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o kt. sa dozvie
•zásada obžalovania- trestné stíhanie je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom
•zásady verejnosti- verejnosť sa môže zúčastniť na súdnom pojednávaní.
Verejnosť môže byť z konania vylúčená, ak by verejné súdne pojednávanie ohrozovalo utajované skutočnosti, mravnosť, bezpečnosť alebo by hrozilo narušenie priebehu pojednávania
•vyhľadávacia zásada- orgány objasňujú okolnosti svedčiace v prospech i neprospech obvineného.

Každý je povinný vypovedať ako svedok, ak je predvolaný. Právo odoprieť výpoveď má príbuzný obvineného.

•zásada bezprostrednosti- súd prihliada na dôkazy predvedené pri súdnom konaní
•zásada ústnosti- súd vedie konanie spravidla ústne
•zásada prezumpcie neviny- pokiaľ nie je vina vyslovená právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, na obvineného sa hľadí ako na nevinného
•zásada voľného hodnotenia dôkazov- orgány hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na dôslednom uvážení všetkých okolností prípadu.
Každý, kto vyhlási, že neovláda slovenský jazyk, je oprávnený využiť tlmočníka.Trest

-má chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdeným v ďalšej trestnej činnosti, vychovávať ich k tomu, aby viedli riadny život.
-za spáchané trestné činy môže súd udeliť tieto tresty:

•odňatie slobody- najviac 15 rokov (okrem výnimočných trestov a trestu doživotia)
•stratu čestných titulov a vyznamenaní,
•stratu vojenskej hodnosti.
•zákaz činnosti- odsúdený nemôže počas určitej doby vykonávať určité zamestnanie, povolanie, alebo činnosti, na kt. je potrebné zvláštne povolenie
•prepadnutie majetku
•peňažný trest- páchateľ, kt. sa trestnou činnosťou obohatil musí zaplatiť pokutu určenú súdom
•prepadnutie veci- prepadne vec, kt. páchateľ použil na spáchanie TČ alebo kt. spáchaním TČ získal,
•vyhostenie- súd vyhostí páchateľa, kt. nie je občanom SR( až na 10 rokov alebo dobu neurčitú),
•zákaz pobytu- páchateľ sa nesmie 1-5 rokov zdržiavať na určitom mieste.

- Súd môže podmienečne upustiť od potrestania. V tomto prípade páchateľ zostáva na slobode, ale súd pravidelne sleduje jeho správanie a to, či dodržiava súdom stanovené podmienky. V prípade ich porušenia je trest zmenený na nepodmienečný.
- Súd môže páchateľovi za určitých okolností trest odňatia slobody znížiť.
- za zvlášť nebezpečné trestné činy spáchané páchateľom, ktorého náprava je nepravdepodobná, môže súd uložiť výnimočný trest, t.j. odňatie slobody od 15-25 rokov alebo na doživotie.

Osoby, kt. boli odsúdené na doživotie, môžu byť podmienečne prepustené až po dvadsiatich rokoch výkonu tohto trestu.

-trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravných zariadeniach, kt. podľa závažnosti spáchaných TČ a potreby resocializácie odsúdených delia do 3 skupín:

•prvá nápravnovýchovná skupina,
•druhá nápravnovýchovná skupina,
•tretia nápravnovýchovná skupina

Platí, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým menší je rozsah práv odsúdených.

Okrem trestov sú prostriedkami dosiahnutia účelu Trestného zákona aj ochranné opatrenia, kt. sa spoločnosť chráni pred nebezpečnými činmi. Majú výhradne preventívny charakter. Rozhoduje o nich súd SR. Sú to:

•ochranné liečenie- pre páchateľov, kt. nie sú pre svoju nepríčetnosť trestne zodpovední a ktorých pobyt je na slobode nebezpečný.
•ochranná výchova- je riešením zanedbanej výchovy u osôb mladších ako 14 rokov a u mladistvých
•zhabanie veci- prepadnutie veci, kt. bola použitá na spáchanie TČ alebo TČ získaná

Trest smrti

V niektorých krajinách sa dodnes vykonávajú tresty smrti (Rusko, Čína a väčšina štátov USA). Vo väčšine európskych krajín bol však zrušený.

•Abolicionisti – zástancovia zrušenia trestu smrti. Každý človek má podľa nich právo na život. Trest smrti považujú za legálnu vraždu. Zásadným argumentom proti trestu smrti je nebezpečenstvo justičného omylu, kt. nie je možné napraviť. Ďalším argumentom je fakt, že nie je preukázaný výrazný vplyv trestu smrti na zníženie kriminality, resp. v krajinách, kde bol trest smrti zrušený, nedošlo k zvýšeniu kriminality. Abolicionisti považujú trest smrti za pomstu, nie za nápravu páchateľa.
•Mortikalisti- zástancovia trestu smrti. Podľa nich má spoločnosť právo na pomstu. Argumentom za trest smrti je zneškodnenie obzvlášť nebezpečných páchateľov. Trest smrti má podľa nich odstrašujúci vplyv na ďalších potenciálnych páchateľov. Doživotné väzenie považujú za ešte krutejší trest ako trest smrti. Okrem toho sú doživotné tresty nákladnejšie.

Výkon trestu smrti bol v minulosti vykonávaný rôznymi spôsobmi, napr. ukrižovaním, ukameňovaním, zoťatím hlavy, narazením na kôl, neskôr zastrelením, obesením, v plynovej komore, elektrickým kreslom alebo smrtiacou injekciou.

V SR bol trest smrti ústavne zrušený v r. 1990. Posledná poprava sa uskutočnila v roku 1989. Zákaz trestu smrti je zakotvený Listine základných práv a slobôd.