Každý občianskoprávny vzťah tvoria tieto prvky
- subjekty (účastníci) t.j. určité fyzické osoby,právnické osoby alebo štát
- predmet(objekt) t.j.obsahom právneho vzťahu určené správanie subjektov upínajúce sa na veci a práva
- obsah t.j.konkrétne práva a povinnosti
SUBJEKTY OBĆIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU
Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť jednak fyzické alebo právnické osoby a jednak štát, pokiaľ vstupuje do občianskoprávnych vzťahov.
Právnym subjektom je každá osoba, ktorú právo uznáva za osobu v právnom zmysle slova.Toto uznanie sa viaže na priznanie právnych vlastností, ktoré nazývame jednak spôsobilosť na práva a povinnosti a jednak spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť na práva a povinnosti rozumieme spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v mediach, ktoré ustanovuje právny posiadok.
Spôsobilosť na právne úkony rozumieme spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať meniť, či rušiť právne vzťahy t.j. zakladať, meniť či rušiť subjektívne práva resp právne povinnosti .
Občiansky zákonník za subjekty občianskoprávnych vzťahov označuje
- fyzické osoby
- právnické osoby
- štát
Účastníkom občianskoprávnych vzťahov sú predovšetkým fyzické osoby.
Pod pojmom fyzická osoba sa v občianskom práve rozumie človek ako ľudská bytosť bez ohľadu na jeho štátne občianstvo (štátnu príslušnosť). Subjektom občianskeho práva môžu byť aj cudzí štátni občania resp. bezdomovci.
PRÁVNA SPOSOBILOSŤ FYZICKYCH OSOB
Pod pojmom právna spôsobilosť fyzických osôb rozumieme jednak spôsobilosť na práva a povinnosti t.j. právnu subjektivitu a jednak spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká jej narodením a zaniká jej smrťou.Právnu subjektivitu zákon priznáva aj ešte nenarodenému, ale počatému dieťaťu, pokiaľ sa narodí živé. Podstata právnej subjektivity nascitura spočíva v tom, že nadobúda práva tak, akoby v čase počatia bol na svete. Právna subjektivita nascitura je podmienená tým , že sa dieťa narodí živé. Ak sa dieťa narodilo mŕtve alebo dôjde k potratu, hľadí sa naň, ako keby nenadobudlo nijaké práva.
Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou.
Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva,a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako 16 rokov a na uzavretie manželstva dal povolenie súd. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
Na rozdiel od právnej subjektivity, ktorá je nemenná a trvá po celý život, spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a podľa zákona môže byť rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne vôbec vylúčená.
Pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony možno za predpokladu, že táto osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nemá len prechodný charakter, a fyzická osoba vôbec nie je schopná robiť právne relevantné úkony. Obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba, ktorej sa to týka, v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nemá len prechodný charakter, alebo v dôsledku nadmerného používania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony.
Podľa § 38 ods.2 neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkom neschopnou.
Fyzickej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ustanoví súd opatrovníka, ktorý za ňu koná v tom rozsahu, v ktorom nemá spôsobilosť na právne úkony.
POJEM PRÁVNICKÁ OSOBA
Okrem spôsobilosti na práva a povinnosti majú právnické osoby vždy aj spôsobilosť na právne úkony t.j. vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nadobúdať práva a povinnosti.
V najvšeobecnejšom význame sa stretávame s definíciou, ktorá vymedzuje právnickú osobu ako organizáciu osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.
Občiansky zákonník každú právnickú osobu charakterizuje všeobecnými znakmi, medzi ktoré patrí
- názov
- sídlo
- spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch
Zo skutočnosti, že právnickým osobám zákon priznáva vlastnú právnu subjektivitu, vyplýva, že musia aj samostatne konať. Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatútarnym orgánom. Kto je štatútarnym orgánom právnickej osoby, vyplýva zo zmluvy o zriadení, zo zakladacej listiny alebo priamo zo zákona.
Podľa ust. §18 ods.2 právnickými osobami sú
- združenie fyzických alebo právnických osôb
- účelové združenia majetku (nadácie, štátne fondy)
- jednotky územnej samosprávy
- iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (banky, rozpočtové a príspevkové organizácie)
Medzi združenia fyzických alebo právnických osôb patria najmä:
- a)obchodné spoločnosti a družstvá
- b)spoločné podniky
- c)politické strany a hnutia
- d)cirkevné a náboženské združenia
- e)občianske združenia a iné združenia
- f)záujmové združenia právnických osôb
Z formálneho hľadiska sa zriadenie právnickej osoby viaže na:
- písomnú zmluvu o zriadení právnickej osoby,
- zakladaciu listinu o zriadení právnickej osoby
- inú formu zriadenia podľa osobitného zákona
Vznik právnických osôb sa teda viaže na deň, v ktorom boli zapísané do registra, pretože takýto zápis má konštitutívny význam.
Zánik právnickej osoby, obdobne ako jej vznik, je takisto viazaný na dve právne skutočnosti, a to na zrušenie právnickej osoby a na výmaz z obchodného, resp. iného registra