Účinky odvolania
Rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť dovtedy, kým o odvolaní nerozhodne odvolací súd a ak sa na právoplatnosť viaže aj vykonateľnosť, tak sa zo zákona odkladá aj vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Spôsoby rozhodnutia odvolacieho súdu
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
a) potvrdí – ak je vecne správne
b) zmení – ak súd prvého stupňa sa dopustil chyby, ktorú mohol odvolací súd odstrániť sám
c) zruší – keď nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu
Trovy konania
Trovy konania – všetky účelne vynaložené výdavky účastníka a iných subjektov konania, ktorí v ňom vystupujú (svedok, znalec,zástupca a pod.) a ktoré vzniknú ich určitým procesným úkonom v rámci občianskoprávneho súdneho konania.
OSP medzi trovy konania zaraďuje najmú hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát. Tento výpočet nie je taxatívny
Nárok na náhradu trov konania má teda vždy len účastník voči inému účastníkovi konania. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Zákon č.71/1967 o správnom konaní
Správny poriadok ako všeobecný procesný predpis upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy, ktorá súvisí s individuálnym rozhodovaním o právnych pomeroch fyzických osôb a právnických osôb.
Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak
Predmetom správneho konania, tak ako ho vymedzuje zákon, sú teda práva, právom chránené záujmy a povinnosti .Ide o práva a povinnosti upravené v predpise hmotného práva príp. procesného práva.
Správnym orgánom zákon označuje
a)štátne orgány
b)orgány územnej samosprávy
c)orgány záujmovej samosprávy
d)fyzické osoby alebo právnické osoby,
za podmienky, že im zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Štátnymi orgánmi sú
- ministerstvá
- ostatné ústredné orgány štátnej správy (Úrad pre štátnu službu, Štatistický úrad, Úrad vlády......)
- orgány s celoštátnou pôsobnosťou úrad na ochranu osobných údajov, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.....)
- miestne orgány štátnej správy s krajskou a regionálnou pôsobnosťou (Inšpektorát práce, katastrálny úrad, krajský školský úrad,.krajský dopravný inšpektorát.....) a s okresnou a obvodnou pôsobnosťou ( colný úrad, obvodný úrad, obvodný úrad životného prostredia, regionálny úrad verejného zdravotníctva, úrad práce sociálnych vecí a rodiny....)
Základné pravidlá konania
Zásada zákonnosti – správne orgány v súlade s touto zásadou majú tiež povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a vyžadovať od nich plnenie ich povinnosti.
Zásada aktívnej súčinnsoti účastníkov konania – premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania.. Táto zásada je ďalej konkretizovaná najmä v ustanoveniach upravujúcich procesné práva účastníka. Ide najmä o právo nazerať do spisov, právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, právo podať odvolanie.
Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania – jej podstata spočíva v tom, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci.
Zásada materiálnej pravdy- vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie.
Pre úplnosť treba uviesť, že v správnom konaní sa uplatňujú aj ďalšie procesné zásady, ktoré síce nie sú zahrnuté medzi základné pravidlá konania, avšak ich existencia vyplýva z ďalších ustanovení správneho poriadku.
V závislosti od toho, kto je oprávnený nakladať s konaním, rozlišujeme dispozičnú zásadu a zásadu oficiality. Dispozičná zásada znamená, že konanie sa začína na návrh účastníka (napr. odvolanie). Zásada oficiality znamená, že správne konanie sa začína na podnet správneho orgánu.
Zásada dvojinštančnosti správneho konania vyjadruje oprávnenie účastníkov podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie (rozklad)