§15
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Nie každý, kto je spôsobilý na práva a povinnosti, musí mať zároveň aj procesnú spôsobilosť.
Zásady procesnej spôsobilosti uvedené v Občianskom zákonníku platia v správnom konaní len subsidiárne, t.j. ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.
Predpisy správneho práva v niektorých prípadoch procesnú spôsobilosť ustanovujú odchylne. Žiadateľom o vodičské oprávnenie na skupinu motorových vozidiel – motocyklov, pri ktorých objem valcov nepresahuje objem 50 cm3, môže byť osoba staršia ako 15 rokov. V týchto prípadoch sa však vyžaduje súhlas zákonného zástupcu.
Ak napríklad niekto nadobudol plnoletosť pred 18.rokom veku uzavretím manželstva a predpisy hmotného práva ustanovujú ako podmienku na udelenie určitého oprávnenia dosiahnutie 18 rokov ( napr. §6 ods.1písm.a) zákona o živnostenskom oprávnení) procesná spôsobilosť takejto osoby sa posudzuje podľa tohto osobitného hmotnoprávneho predpisu. U právnických osôb vzniká procesná spôsobilosť okamihom vzniku právnickej osoby. PO vykonávajú svoju procesnú spôsobilosť buď prostredníctvom štatutárnych orgánov,alebo prostredníctvom svojich zástupcov.Osoby konajúce za právnickú osobu pred správnym orgánom sú povinné toto svoje oprávnenie na výzvu preukázať.
§16
Zastupovanie účastníka, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, či už preto, lebo nemá požadovaný vek, alebo preto, lebo bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony, rieši správny poriadok prostredníctvom zákonného zástupcu.
Zákonným zástupcom maloletého sú jeho rodičia v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.
V prípade, že maloletý nemá rodičov alebo jeho rodičia boli pozbavení rodičovských práv, jeho zákonným zástupcom je opatrovník ustanovený súdom.
Zákonný zástupca musí oprávnenie na zastupovanie preukázať (rodný list maloletého, rozhodnutie súdu)
Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opratrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
§18
Začatie konania
Začatie správneho konania je ovládané dvoma zásadami – dispozičnou zásadou a zásadou oficiality. Dispozičná zásada sa uplatňuje ak sa konanie začína na návrh účastníka. Zásada oficiality sa uplatňuje v konaní, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu. Napr. priestupky sa prejednávajú zásadne z úradnej povinnosti. Popri nich však existuje kategória tzv. návrhových priestupkov, o ktorých možno začať konanie len na návrh osoby, ktorá sa konaním majúcim znaky priestupku cíti byť postihnutá. Konanie ovládané dispozičnou zásadou sa môže začať len na podnet fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
Dôsledkom začatia konania je , že:
a)správny orgán je povinný o veci konať a rozhodovať
b)ten, kto urobil kvalifikované podanie, má procesné práva a povinnosti
c)sa prerušuje plynutie hmotnoprávnych lehôt spojených s uplatnením práva (premlčanie preklúzia)
d)začína plynúť lehota na rozhodnutie
Konanie, ktoré sa začína na návrh účastníka, je začaté dňom keď podanie došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.Ak sa návrh urobil ústne do zápisnice, konanie je začaté okamihom spísania tejto zápisnice. Odvolacie konanie je začaté už dňom, keď bolo odvolanie doručené správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak podanie došlo k nepríslušnému orgánu, konanie sa považuje za začaté až okamihom, ked postúpené podanie došlo príslušnému orgánu.
Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi konania .Za takýto úkon sa považuje okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom doručená prvá písomnosť (napr.predvolanie alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania. Ak je účastníkov viac, za začatie konania sa považuje okamih, keď bol predpísaným spôsobom upovedomený prvý z účastníkov.
Ak účastník konania nie je známy, alebo nie je známy jeho pobyt, začatie konania sa oznamuje verejnou vyhláškou. V tomto prípade sa za deň začatia konania považuje posledný deň 15-dňovej lehoty,po ktorú musí byť vyhláška vyvesená na úradnej tabuli správneho orgánu.
§ 19 Podanie
Podaním sa v zmysle správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť.
Podaním rozumieme podanie smerujúce k začatiu konania na prvostupňovom orgáne. Podaním rozumieme aj odvolanie, podnet na obnovu konania, výkon rozhodnutia a pod.
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, také podanie treba však písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Trojdňová lehota je zákonnou procesnou lehotou. Preto sa považuje za zachovanú, ak takýto prejav vôle bol najneskôr v posledný deň odovzdaný na poštovú prepravu alebo urobený ústne do zápisnice. Túto trojdňovú lehotu nemôže správny orgán predĺžiť. Za podmienok ustanovených v §28 možno však jej zmeškanie odpustiť.
Podanie sa neposudzuije podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu. Ak niekto označil svoje podanie ako sťažnosť, ale v skutočnost ide o odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, správny orgán nebude v tomto prípade postupovať podľa predpisov o prešetrovaní sťažnosti, ale podľa ustanovení správneho poriadku upravujúcich odvolacie konanie.
Všeobecnými náležitostiami podania podľa správneho poriadku je
- označenie subjektu t.j. kto ho podáva (meno, priezvisko, adresa bydliska,zamestnanie...).
- označenie predmetu konania t.j. čoho sa návrh týka, (napr. môže ísť o žiadosť o vydanie stavebného povolenia, žiadosť o priznanie dôchodku, )
- a napokon označenie petitu t.j. čo sa navrhuje