Takéto vymedzenie všeobecných náležitosti podania v súčasnosti už možno považovať za nedostatočné. Medzi náležitosti absentuje také dôležité prvky, ako sú označenie správneho orgánu, ktorému je podanie adresované, označenie dôkazov, podpis a dátum podania.

Neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy, ktoré preukazujú splnenie podmienok hmotnoprávnych predpisov nevyhnutných na priznanie oprávnenia, prípadne určenie právnej povinnosti. Najobvyklešími prílohami sú napríklad listinné dôkazy z katastra nehnuteľnosti, výpis z registra trestov, dôkaz o odbornej spôsobilosti, a pod.
Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne. Ak účastník konania urobí podanie na správnom orgáne, tento orgán je povinný na jeho žiadosť túto skutočnosť potvrdiť.

§23

Nazeranie do spisov

Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčasnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkov zápisníc o hlasovní iným spôsobom.

Spisom sa rozumie súbor všetkých písomnosti zhromaždených správnym orgánom vzťahujúcich sa k tej istej veci, ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov, výpovede svedkov, znalecké posudky........

§24

Doručovanie do vlastných rúk

Doručovanie písomnosti v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám.

Pokiaľ ide o spôsob doručovania, rozlišujeme doručenie do vlastných rúk a doručenie iné, t.j. obyčajné, ktoré môže mať rôzne formy, a napokon doručenie verejnou vyhláškou.Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty, prostredníctvom zamestnanca správneho orgánu, osobným prevzatím písomnosti na správnom orgáne.....

Doručovanie do vlastných rúk – pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát.V súdnej praxi existuje judikát, ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka.
Výnimku zo zásady, že zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie o splnomocnencovi na preberanie zásielok. Adresát môže splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho pijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo musí byť overené poštou.

Ak sú účastníkmi správneho konania manželia, dôležité písomnosti sa doručujú každému z nich. To neplatí ak sú zastúpení spoločným zástupcom alebo ak ide o prípad, keď majú zvoleného alebo určeného splnomocnenca.

Náhradné doručenie (§24 ods.2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

–ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je.

Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť.

V prípade, že adresát bezdôvodne odoprel prijať písomnosť a bol doručovateľom upozornený na následky odopreia prijatia písomnosti, písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď došlo k takémuto bezdôvodnému odopretiu. Za bezdôvodné odopretie treba považovať aj odopretie bez udania dôvodov.

§26
Doručenie verejnou vyhláškou

Verejna vyhláška – forma verejného oznámenia určitého právneho úkonu, z ktorého určitým osobám alebo bližšie neurčenému počtu adresátov vznikajú niektoré práva a povinnosti.
V správnom konaní sa táto forma používa na doručenie písomnosti :

• a) účastníkom konania, ktorí nie sú známi alebo pobyt ktorých nie je známy,
• b) účastníkom konania, ak tak ustanovuje osobitný predpis – ide o prípady s veľkým počtom účastníkov v prípade stavebného zákona

Ak má takýto účastník ustanoveného opatrovníka, správny orgán je povinný písomnosť doručiť tomuto opatrovníkovi.
Pod pojmom účastník, ktorý nie je správnemu orgánu známy rozumieme osobu, ktorá má určitý konkrétny právny vzťah k prerokúvanej veci, správny orgán o jej existencii vie, avšak nepozná žiadne identifikačné znaky tejto osoby.
Doručenie verejnou vyhláškou sa uskutočňuje tak, že písomnosť sa vyvesí na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť. Po uplynutí lehoty určenej na vyvesenie správny orgán verejnú vyhlášku uloží do spisu.

§27
Lehoty

Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časové vymedzené obdobie, v ktorom sa mže, prípadne musí vykonať určitý úkon.

Rozlišujeme lehoty hmotnoprávne a lehoty procesné. Lehoty hmotnoprávne obsahujú jednotlivé predpisy hmotného práva.S ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva resp. oprávnenia.S plynutím lehôt je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva.

Naproti tomu procesné lehoty sú určené na vykonanie niektorých procesných úkonov. Procesné lehoty nazývame zákonnými lehotami. Ich charakteristickým znakom je, že ich správny orgán nemôže ani predĺžiť ani skrátiť. Výnimku z tejto zásady môže ustanoviť iba osobitný zákon.

Dĺžku procesných lehôt právne predpisy vymedzujú spravidla podľa dní, týždňov a mesiacov.
Pri lehotách, ktoré sú určené podľa dní, lehota začína plynúť v deň nasledujúci po okamihu, ktorý je určujúcim pre začiatok plynutia lehoty. Napríklad ak bolo rozhodnutie doručené 21.septembra, 15-dňová lehota na podanie odvolania začína plynúť 22.septembra. Pritom nie je rozhodujúce, či tento prvý deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja alebo sviatok.
Pre plynutie lehôt je určujúci začiatok lehoty, ktorý môže byť určený zákonom alebo správnym orgánom. Spravidla je to deň doručenia písomnosti, ale môže to byť aj deň právoplatnosti rozhodnutia, deň keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania a pod.

Pri lehotách určených podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov je určujúce spravidla číselné označenie dňa určujúceho začiatok plynutia lehoty. Napríklad ak začiatok trojmesačnej lehoty pripadol na 19.marca, plynutie tejto lehoty sa skončí 19.júna. Ak by však začiatok jednoročnej lehoty pripadol na 29.februára , táto lehota uplynie 28.februárom nasledujúceho roka.
Špecifickým znakom procesných lehôt je skutočnosť, že na ich zachovanie stačí, aby príslušné podanie bolo najneskôr v posledný deň lehoty podané na prepravu. Spravidla pôjde o poštovú prepravu. Zákon nevyžaduje aby do konca procesnej lehoty podanie správnemu orgánu skutočne aj došlo. V praxi možu nastať prípady, keď sa podanie neurobilo na príslušnom orgáne, alebo nebolo adresované príslušnému orgánu. V takomto prípade sa lehota bude považovať za zachovanú len vtedy, ak nepríslušný orgán podanie najneskôr do konca tejto lehoty doručí príslušnému správnemu orgánu. Pri procesných lehotách stačí,ak do konca lehoty podá zásielku na poštovú prepravu.