referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Občianske právo
Dátum pridania: 31.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Dexters
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 20 178
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 57.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 95m 10s
Pomalé čítanie: 142m 45s
 

Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje, rozlišujeme:
  • a)všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a
  • b)osobitné (špeciálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu urobiť iba jeden právny úkon alebo určité druhy právnych úkonov

Z hľadiska rozsahu opárvnenia daného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:

  • a)neobmedzené, ktoré ponecháva voľnosť konania zástupcovi
  • b)obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu

Právnym úkonom zástupcu, ktorým prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať, je zastúpený viazaný, len pokiaľ úkon dodatočne schváli.

Ak zástupca prekročí rozsah oprávnenia vyplývajúci z plnomocenstva, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z právneho úkonu zaviazaný sám.

Plnomocenstvo zaniká

  • vykonaním úkonu, na ktorý sa plnomocenstvo vzťahovalo
  • uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo vystavené
  • smrťou zástupcu
  • smrťou zastúpeného, pokiaľ z jeho obsahu nevyplýva, že zastúpenie nezaniká
  • zánikom právnickej osoby, ktorá je zástupcom alebo zastúpeným za predpokladu, že práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu,
  • jednostranným právnym úkonom zastúpeného t.j. odvolaním plnomocenstva
  • jednostranným právnym úkonom zástupcu t.j. výpoveďou plnomocenstva

Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného je zástupca povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený, alebo jeho právny predchodca neutrpel ujmu na svojich právach (pri iných dôvodoch zániku plnomocenstva zástupca takúto povinnosť nemá).

Osobnostné práva a ich ochrana

Občiansky zákonnník rozlišuje len veci hnuteľné a nehnuteľné, ďalej pojmy vec, súčasť veci a príslušenstvo veci.
Zásadný právny význam z viacerých uhlov pohľadu má rozlišovanie veci na hnuteľné a nehnuteľné.

Podľa § 119 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Občiansky zákonník definuje iba nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že ostatné veci (t.j.veci, ktoré nemožno podradiť pod pojem nehnuteľnosť) majú povahu hnuteľnej veci.

Pozemky sú vždy nehnuteľnosťami bez ohľadu na ich povrch (napr.aj pôda rybníka pokrytá vodou je pozemkom)
Triedenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné má zásadný význam z hľadiska nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Podľa § 121 ods.1 príslušenstvom veci (t.j.hlavnej veci) sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali

Pojem príslušenstvo bytu vymedzuje § 121 ods.2, podľa ktorého príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom.

V § 121 ods.3 je taxatívne vymedzený pojem príslušenstvo pohľadávky, ktorým sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením.

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec nezhodnotila. Znehodnotením sa teda rozumie porušenie resp. odňatie veci hospodárskeho účelu, na ktorý je určená (napr.oddelenie motora z auta)

PREMLČANIE

Základnú úpravu premlčania obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 100 až 114. Premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané alebo uznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty.

Na základe platnej zákonnej úpravy rozlišujeme premlčateľné a nepremlčateľné práva. Premlčateľné sú zásadne všetky majetkové práva, s výnimkami ustanovenými v zákone, a to:

  • podľa § 100ods.2 je nepremlčateľné vlastnícke právo
  • podľa § 100 ods.3 sa rovnako nepremlčujú práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a na bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Z premlčania sú vo všeobecnosti vylúčené práva nemajetkovej povahy, to predovšetkým všeobecné osobnostné práva (§11 a §12)

Dĺžka premlčacej lehoty nie je ustanovená jednotne pre všetky práva podliehajúce premlčaniu vzhľadom na ich rôznu povahu a význam. Rozlišujeme všeobecnú premlčaciu lehotu a osobitné premlčacie lehoty. Občiansky zákonník všeobecnú premlčaciu lehotu vymeduje v ustanovení § 101 ktoré znie“Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Oproti všeobecnej premlčacej lehote je ustanovená aj kratšia premlčacia lehota, a to v týchto prípadoch:

  • podľa § 106 ods.1 sa právo na náhradu škody premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote
  • rovnako v dvojročnej subjektívnej lehote sa podľa § 107 ods.1 premlčí aj právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

Dlhšia premlčacia lehota je ustanovená v týchto prípadoch

  • podľa § 106 ods.2 objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody za predpokladu, že škoda bola spôsobená úmyselne, je desaťročná
  • rovnako desaťročná je podľa § 110 ods.1 aj premlčacia lehota pri právach, ktoré dlžník prísomne uznal čo do dôvodu aj výšky

Všeobecne je začiatok plynutia premlčacej lehoty určený v ust.§ 101 tak, že premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. To znamená, odo dňa, keď sa právo (nárok) mohlo prvý raz uplatniť na súde, teda keď sa mohol podať návrh, aby súd právo priznal (okamih, keď nárok možno žalobou uplatniť po prvý raz).. Vzhľadom na osobitnú povahu niektorých práv však Občiansky zákonník ust. § 102 až 105 určuje začiatok plynutia premlčacích lehôt presnejšie:

  • ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach podľa § 103, premlčacia lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti (splatnosti) a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
  • lehota na uplatnenie práv oprávneného dediča na vydanie dedičstva začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo

Plynutie premlčacej lehoty prebieha spravidla súvisle od začiatku až do jej zavŕšenia. Podľa § 111 na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv ani prípadná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Právo namietať premlčanie má dlžník z daného právneho vzťahu a pre prípad zmeny v jeho osobe, premlčacia lehota plynie ďalej, akoby k zmene nebolo došlo. Plynutie premlčacej lehoty však môže byť hatené viacerými skutočnosťami predvídanými v zákone, pričom z hľadiskla účinkov rozlišujeme:

  • nezačatie plynutia, teda odsunutie začiatku lehoty (§114, §113)
  • spočívanie plynutia (dočasné zastavenie), ktoré znamená, že počas trvania prekážky premlčanie neplynie, po odpadnutí prekážky však plynutie pôvodnej premlčacej lehoty pokračuje ďalej (§112, §114)
  • neskončenie plynutia, teda prakticky predlžovanie premlčacej lehoty, až kým nebudú splnené podmienky ustanovené zákonom (§113)
  • prerušenie (pretrhnutie) plynutia znamená, že ak nastane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť premlčacej lehoty sa neprihliada a začína plynúť nová premlčacia lehota (§110)
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Súhrn zo zákonov
Podobné referáty
Občianske právo GYM 2.9536 1307 slov
Občianské právo GYM 2.9392 883 slov
Občianske právo 2.9404 8061 slov
Občianske právo GYM 2.9916 1309 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.