Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje

-prijatie premlčaného dlhu
-prijatie dlhu neplatného pre nedostatok formy
-prijatie plnenia zo stávky alebo hry medzi fyzickými osobami
-vrátenie peňazí požičaných do stávky a hry

Neoprávnene obohatený subjekt je zaviazaný vydať všetko, čo na úkor iného bezdôvodným obohatením nadobudol vrátane súčasti a príslušenstva veci.

Ten, kto vydáva predmet bezdôvodného obohatenia, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vynaložil na vec.
Ako spôsob vydania bezdôvodného obohatenia vyžaduje obnovenie pôvodného stavu, a to vo forme vydania predmetu plnenia, ktorý tvorí bezdôvodné obohatenie (napr. peniaze, vec) Ak to nie je možné, najmä ak by bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, pôvodné predmety už neexistujú, spotrebovali sa, zničili, stratili a pod. Musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súdna prax sa často stretáva s prípadmi bezdôvodného obohatenia, ktoré súvisia s vyporiadaním bezpodielového vlastníctva manželov po rozvode manželstva, najmä v prípade, keď za trvania manželstva došlo k investíciám zo spoločného majektu manželov do nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov, resp. pri pôžičkách medzi snúbencami, rodičmi, deťmi a rodinou navzájom.

V aplikačnej praxi sa stretávame s prípadmi bezdôvodného obohatenia v dôsledku trestnej činnsoti (napr. podvod, uplatkárstvo a pod.)

Záväzkové právo

Základným prameňom záväzkového práva je Občiansky zákonník, a to najmä jeho ôsma časť, ktorá sa nazáva záväzkové právo.

Záväzky vznikajú predovšetkým

-zo zmlúv upravených v §588 až 852 ,
-zo spôsobenej škody
-z bezdôvodného obohatenia
-a z iných právnych skutočností uvedených v zákone

Záväzkovoprávny vzťah musí mať aspoň dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva (veriteľ) a druhý subjektom povinnosti(dlžník).

Právo veriteľa sa všeobecne nazýva pohľadávka a povinnosť dlžníka dlh.

Solidárne záväzky – sú také záväzky, pri ktorých je buď niekoľko dlžníkov, ktorí sa zaviazali na to isté plnenie, a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, alebo pri ktorých je viac veriteľov oprávnených požadovať to isté plnenie od dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie tomu z veriteľov, ktorý oň požiada prvý, a to s tým dôsledkom, že týmto plnením sa dlžník oslobodí od dlhu aj voči ostatným veriteľom.

Vo vzťahu dlžníkov a veriteľa rozhodojúcou je zásada, že veriteľ má právo požadovať splnenie celej pohľadávky od ktoréhokoľvek dlžníka t.j. od jedného, niekoľkých alebo od všetkých, a vyzvaný dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie.
Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.

Zabezpečenie záväzkov

Zabezpečenie záväzkov znamená zabezpečenie ich splnenia.
Občiansky zákonník výslovne upravuje tieto osobitné zabezpečovacie prostriedky

• a)zmluvná pokuta
• b)ručenie
• c)dohoda zo zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
• d)záložná zmluva
• e)zabezpečenie záväzkov prevodom práva
• f)zabezpečenie postúpením pohľadávky
• g)zábezpeka
• h)uznanie dlhu

Zabezpečovacie prostriedky môžu vznikať na základe
-dohody veriteľa a dlžníka, resp. veriteľa a tretej osoby
-jednostranného právneho úkonu (napr.uznanie dlhu)
-zákona (zákonné záložné právo)

Zmluvná pokuta

Dohoda o zmluvnej pokute má predpísanú písomnú formu, v ktorej musí byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť uvedený spôsob jej určenia.

Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník zavinene nesplní, a to buď nesplní vôbec,alebo pri plnení nedodrží náležitosti pre prípad nedodržania ktorých, bola zmluvná pokuta dojednaná.

Ručenie

Ručením sa ručiteľ zaväzuje uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

-spočíva v tom , že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi

Záložná zmluva

Záložna zmluva je zmluva medzi veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej sa na zabezpečenie pohľadávky zriaďuje záložné právo na určitú vec alebo na určité právo.

Zabezpečenie postúením pohľadávky spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba postúpi veriteľovi svoje pohľadávky za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Je potrebné aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, a ďalej je potrebné aby v písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a výšky.

Zmena záväzkovoprávnych vzťahov

Omeškanie dlžníka

V dôsledku omeškania dlžníka veriteľ má právo požadovať splnenie v dodatočne primeranej lehote a dlžník je povinný dodatočne plniť. Pri peňažných dlhoch veriteľ okrem plnenia môže požadovať úroky z omeškania. Nárok na úrok z omeškania však nevylučuje možnosť veriteľa uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním.