Občianske právo

Všeobecná charakteristika občianskeho práva a pojem občianske právo

Občianske právo patrí k základným a najstarším právnym odvetviam v histórii práva.Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov-ius civile, ktorý sa používa doteraz. Pod pojmom občianske právo treba rozumieť právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu(sloboda).

Väčšina noriem občianskeho práva má dispozitívny charakter, to znamená, že subjekty nielen slobodne vstupujú do občianskoprávnych vzťahov, ale v prevažujúcej miere majú možnosť utvárať a formovať svoje vzájomné práva a povinnosti podľa vlastnej vôle a predstáv, pokiaľ nie sú v tomto správaní výnimočne viazané kogentnými normami, ktoré však nie sú pre oblasť občianskeho práva typické.

Naznačenú povahu občianskeho práva zreteľne vyjadruje ustanovenie §2 ods.3 OZ, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy určitých ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pojem a výpočet prameňov občianského práva

Prameňmi občianskeho práva vo formálnom zmysle sú právne normy upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré tvoria predmet občianskeho práva.

Základným prameňom občianskeho práva je Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
Okrem Občianskeho zákonníka občiansko právne normy obsahujú aj ďalšie predpisy, z ktorých k prameňom občianskeho prava možno priradiť najmä: zákon o nájme nebytových priestorov, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Autorský zákon............

Napokon k prameňom občianskeho práva zaraďujeme aj viaceré právne predpisy, ktoré súvisia s Občianskym zákonnníkom alebo ďalšími typickými občianskoprávnymi predpismi. K nim predovšetkým patria Občiansky súdny poriadok,zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o rodine.......

Občiansky zákonník sa systematicky člení na deväť častí.
Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia. Vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté normy o občianskoprávnych vzťahoch a ich ochrane, o účastníkoch občianskoprávnych vzťahoch, o zastúpení, o právnych úkonoch, o premlčaní a o vymedzení niektorých pojmov.

Druhá časť je venovaná novej úprave vecných práv. Na prvom mieste je upravené vlastnícke právo a držba vrátane ich ochrany, nadobúdanie vlastníckeho práva i spoluvlastníctva. V tejto časti je upravené aj záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.
Tretia, štvrtá a piata časť boli zrušené.

V šiestej časti je upravená zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie.
Siedma časť obsahuje ustanovenia o dedičskom práve. Sú v nej upravené otázky nadobúdania dedičstva, dedenie zo zákona a zo závetu, potvrdenie dedičstva, vyporiadanie dedičov a ochrana oprávneného dediča.
Osma časť predstavuje najrozsiahlešiu časť Občianskeho zákonníka a upravuje záväzkové právo.
Deviata časť je nazvaná Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Občiansky zákonník tak ako každý zákon pôsobí na určitý okruh právnych vzťahov a subjektov v určitom čase a priestore. Na základe toho rozlišujeme vecnú, osobnú, časovú a priestorovú pôsobnosť Občianskeho zákoníka.

• a)Prostredníctvom vecnej osobnosti sa určuje okruh právnych vzťahov, na ktoré sa Občiansky zákonník má aplikovať. Zásadne je vymedzená v § 1 ods.2, podľa ktorého Občiansky zákonník upravuje majetkové vťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, za predpokladu, že tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
• b)Pri posudzovaní časovej pôsobnosti je významná otázka odkedy Občiansky zákonník pôsobí t.j. kedy nadobudol účinnosť. Podľa § 880 OZ nadobudol účinnosť 1. apríla 1964.
• c)Pre vymedzenie osobnej pôsobnosti OZ je smerodajné predovšetkým určenie subjektov občianskeho práva. Podľa OZ sú nimi fyzické osoby a právnické osoby.
• d)Priestorovú pôsobnosť Občianskeho zákonníka treba posudzovať tak, že je daná územím SR.
  V tomto smere normy občianskeho práva pôsobia na celom území SR, čomu treba v širšom zmysle rozumieť tak, že pôsobia nielen na povrchu jeho územia, ale aj nad povrchom územia a pod jeho povrchom, pretože všade tam sa uplatňuje aj zvrchovanosť SR.

PRÁVNE ÚKONY

V zmysle ust. § 34 právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spvájajú.

Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť.
Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom. Pri výslovnom prejave vôle sa ako vyjadrovací prostriedok používa reč.Právne úkony možno urobiť tak ústne ako aj písomne. Písomne ich možno urobiť listom, listinou, telegraficky, ďalekopisom .....

Požiadavku podpisu písomných právnych úkonov upravuje ust. § 40. Na platnosť písomných právnych úkonov sa vyžaduje, aby takýto úkon bol podpísaný konajúcou osobou.

V niektorých prípadoch musí byť pravosť podpisu úradne overená. Podpis možno nahradiť mechanickými postriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Takýmito mechanickým prostriedkom je pečiatka napodobňujúca vlastnoručný podpis (tzv. Faksimile) alebo nahrádzajúca vlastnoručný podpis, elektronicky podpis, prenesenie podpisu telegramom,ďalekopisným zariadením a pod.

Výslovným prejavom vôle môže byť aj prejav vytvorený na počítači a prenesený jeho adresátovi buď priamo (napr.e-mailom) alebo pomocou výstupu z tlačiarne, faxu, či odovzdaním prenosového média, na ktorom je prejav zaznamenaný.
Konkludentný prejav vôle nemá znaky výslovného prejavu, ale vyjadruje vôľu konajúceho takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah.
Konkludentný prejav možno urobiť napr. prikývnutím ako prejav súhlasu alebo zničenie listiny ako prejav nesúhlasu.) S konkludentným prejavom výslovne počíta aj Občiansky zákonník napríklad v ust. § 480 ods.2 (zničenie listiny, na ktorej bol napísaný závet) alebo § 792 ods.2 (uzavretie poistnej zmluvy zaplatením poistného)

Typy a druhy právnych úkonov

Právne úkony sa triedia podľa rôznych kritérii, ktoré sa navzájom kumulujú.

1. Z hľadiska počtu strán, resp. Podľa toho, či sa pri právnom úkone vyžaduje prejav vôle jednej, dvoch alebo viacerých strán rozlišujeme právne úkony jednostranné (unilaterálne), dvojstranné(bilaterálne) a viacstranné (multilaterálne).
   Jednostranné právne úkony spočívajú v prejave vôle jednej strany (napr.závet, odstúpenie od zmluvy, započítanie, výpoveď a pod.) Dvojstranné právne úkony sú spravidla zložené z dvoch zhodných jednostranných právnych
   úkonov. Označujú sa ako zmluvy, prípadne dohody.
2. Podľa toho , či prejav vôle je niekomu adresovaný, t.j. či je urobený voči inému subjektu (napr.návrh na uzavretie zmluvy), alebo prejav vôle je bez adresáta delíme na adresované a neadresované (napr.verejná súťaž, závet)
3. Podľa toho,či k podstate právneho úkonu patrí len prejav vôle,alebo sa vyžaduje aj určité reálne správanie. Rozlišujeme právne úkony vôľové a reálne. Na vznik vôľového právneho úkonu, ktorý sa v oblasti občianského práva vyskytuje ako pravidlo, stačí prejav vôle.Ako príklad reálneho právneho úkonu možno uviesť zmluvu o vklade, kde sa na jej vznik vyžaduje prijatie vkladu.(§778)
4. Právne úkony medzi živými a pre prípad smrti sa odlišujú podľa okamihu nastúpenia právnych účinkov.Jediným právnym úkonom pre prípad smrti, ktorého právne účinky nastanú až po smrti, je podľa nášho práva závet.
5. Podľa toho, či účastník, ktorý robí právny úkon, požaduje od druhého účastníka právneho úkonu nejakú odplatu (buď v peniazoch, alebo v iných hodnotách), alebo či urobí právny úkon bezodplatne, rozdeľujeme právne úkony na odplatné a bezodplatné.
6. Podľa toho, či sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje určitá forma, sa právne úkony triedia na formálne a neformálne. Princíp neformálnosti typický pre občianske právo, znamená, že právne úkony možno uskutočňovať v akejkoľvek forme, pokiaľ nie je ustanovená zákonom, resp.dohodnutá účastníkmi. Občiansky zákonník ustanoveuje písomnú formu napríklad pre zmluvy o prevode nehnuteľnosti (§46 ods.1), o postúpení pohľadávky (§524 ods.1), o prevzatí dlhu (§531 ods.3) a pod.

Občianskoprávny vzťah

Občianskoprávne vzťahy sú také právne vzťahy, predmetom ktorých sú spoločenské vzťahy,upravené normami občianskeho práva. Sú to teda právne vzťahy, predmetom ktorých sú osobnostné, osobnomajetkové a majetkové vzťahy vznikajúce medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a štátom navzájom.

Charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je rovné postavenie účastníkov. To znamená, že žiaden z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže jednostranným úkonom vnútiť druhému účastníkovi nejakú povinnosť, prípadne autoritatívne si vynucovať splnenie nejakej povinnosti.

Každý občianskoprávny vzťah tvoria tieto prvky

• subjekty (účastníci) t.j. určité fyzické osoby,právnické osoby alebo štát
• predmet(objekt) t.j.obsahom právneho vzťahu určené správanie subjektov upínajúce sa na veci a práva
• obsah t.j.konkrétne práva a povinnosti

SUBJEKTY OBĆIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU

Účastníkmi občianskoprávnych vzťahov môžu byť jednak fyzické alebo právnické osoby a jednak štát, pokiaľ vstupuje do občianskoprávnych vzťahov.

Právnym subjektom je každá osoba, ktorú právo uznáva za osobu v právnom zmysle slova.Toto uznanie sa viaže na priznanie právnych vlastností, ktoré nazývame jednak spôsobilosť na práva a povinnosti a jednak spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť na práva a povinnosti rozumieme spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v mediach, ktoré ustanovuje právny posiadok.

Spôsobilosť na právne úkony rozumieme spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať meniť, či rušiť právne vzťahy t.j. zakladať, meniť či rušiť subjektívne práva resp právne povinnosti .

Občiansky zákonník za subjekty občianskoprávnych vzťahov označuje

• fyzické osoby
• právnické osoby
• štát

Účastníkom občianskoprávnych vzťahov sú predovšetkým fyzické osoby.
Pod pojmom fyzická osoba sa v občianskom práve rozumie človek ako ľudská bytosť bez ohľadu na jeho štátne občianstvo (štátnu príslušnosť). Subjektom občianskeho práva môžu byť aj cudzí štátni občania resp. bezdomovci.

PRÁVNA SPOSOBILOSŤ FYZICKYCH OSOB

Pod pojmom právna spôsobilosť fyzických osôb rozumieme jednak spôsobilosť na práva a povinnosti t.j. právnu subjektivitu a jednak spôsobilosť na právne úkony.

Spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká jej narodením a zaniká jej smrťou.Právnu subjektivitu zákon priznáva aj ešte nenarodenému, ale počatému dieťaťu, pokiaľ sa narodí živé. Podstata právnej subjektivity nascitura spočíva v tom, že nadobúda práva tak, akoby v čase počatia bol na svete. Právna subjektivita nascitura je podmienená tým , že sa dieťa narodí živé. Ak sa dieťa narodilo mŕtve alebo dôjde k potratu, hľadí sa naň, ako keby nenadobudlo nijaké práva.
Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou.

Spôsobilosť na právne úkony vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18. roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva,a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako 16 rokov a na uzavretie manželstva dal povolenie súd. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné pred dovŕšením osemnásteho roku veku. Maloletí majú len obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Na rozdiel od právnej subjektivity, ktorá je nemenná a trvá po celý život, spôsobilosť na právne úkony vzniká postupne a podľa zákona môže byť rozhodnutím súdu obmedzená, prípadne vôbec vylúčená.

Pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony možno za predpokladu, že táto osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nemá len prechodný charakter, a fyzická osoba vôbec nie je schopná robiť právne relevantné úkony. Obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba, ktorej sa to týka, v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nemá len prechodný charakter, alebo v dôsledku nadmerného používania alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony.

Podľa § 38 ods.2 neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkom neschopnou.
Fyzickej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ustanoví súd opatrovníka, ktorý za ňu koná v tom rozsahu, v ktorom nemá spôsobilosť na právne úkony.

POJEM PRÁVNICKÁ OSOBA

Okrem spôsobilosti na práva a povinnosti majú právnické osoby vždy aj spôsobilosť na právne úkony t.j. vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nadobúdať práva a povinnosti.

V najvšeobecnejšom význame sa stretávame s definíciou, ktorá vymedzuje právnickú osobu ako organizáciu osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu.

Občiansky zákonník každú právnickú osobu charakterizuje všeobecnými znakmi, medzi ktoré patrí

• názov
• sídlo
• spôsob konania právnickej osoby v právnych vzťahoch

Zo skutočnosti, že právnickým osobám zákon priznáva vlastnú právnu subjektivitu, vyplýva, že musia aj samostatne konať. Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatútarnym orgánom. Kto je štatútarnym orgánom právnickej osoby, vyplýva zo zmluvy o zriadení, zo zakladacej listiny alebo priamo zo zákona.

Podľa ust. §18 ods.2 právnickými osobami sú

• združenie fyzických alebo právnických osôb
• účelové združenia majetku (nadácie, štátne fondy)
• jednotky územnej samosprávy
• iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (banky, rozpočtové a príspevkové organizácie)

Medzi združenia fyzických alebo právnických osôb patria najmä:

• a)obchodné spoločnosti a družstvá
• b)spoločné podniky
• c)politické strany a hnutia
• d)cirkevné a náboženské združenia
• e)občianske združenia a iné združenia
• f)záujmové združenia právnických osôb

Z formálneho hľadiska sa zriadenie právnickej osoby viaže na:

• písomnú zmluvu o zriadení právnickej osoby,
• zakladaciu listinu o zriadení právnickej osoby
• inú formu zriadenia podľa osobitného zákona

Vznik právnických osôb sa teda viaže na deň, v ktorom boli zapísané do registra, pretože takýto zápis má konštitutívny význam.
Zánik právnickej osoby, obdobne ako jej vznik, je takisto viazaný na dve právne skutočnosti, a to na zrušenie právnickej osoby a na výmaz z obchodného, resp. iného registra

Zrušenie právnickej osoby je v zásade viazané na spôsob vzniku právnickej osoby. Právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom preto možno zrušiť len zákonm, resp.rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý právnickú osobu zriadil. Pri právnických osobách, ktoré sa nezapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, má ich zrušenie za následok zánik právnickej osoby.

Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra zanikajú dňom výmazu z príslušného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov vystupuje v týchto vzťahoch napríklad pri odškodňovaní za väzbu a trest, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo nesprávny úradný postup, prípadne keď štátu pripadne dedičstvo ako odúmrť a pod.
Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahoch má rovnaké postavenie ako fyzické a právnické osoby.

BLÍZKE OSOBY A POJEM DOMÁCNOSŤ

Podľa § 116 sa za blízke osoby považujú:

a)Príbuzní v priamom rade (priamom pokolení), a to jednak priami predkovia a priami potomkovia. Príbuznými v pobočnom rade sú iba súrodenci.
Príbuznými v priamom rade sú osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej (napr.rodičia a deti,
prarodičia a vnuci)
Príbuzní v pobočnom rade pochádzajú od spoločného predka a nie sú príbuznými v priamom rade (napr. Súrodenci, bratranci a sesternice, strýkovia a synovci)

b)Manželia bez ohľadu či žijú alebo nie

c)Iné osoby, ak
ca) ak sú navzájom v rodinnom alebo obdobnom pomere

U týchto osôb sa vyžaduje jednak rodinný pomer medzi vzdialenejšími príbuzmými (napr.strýko,teta, bratranec a pod.) alebo ide o osoby žijúce s niekým v spoločnej domácnosti (napr. Druh, družka, príbuzní osvojenca a pod.) Napriek tomu, že Občiansky zákonník výslovne nespomína švagrovstvo, aj švagrovia ako príbuzní druhého manžela môžu byť blízkymi osobami podľa § 116.
cb) ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu

Podľa faktického osobného vzťahu medzi osobami treba posúdiť, či jedna osoba bude spôsobenú ujmu druhej osoby pociťovať ako svoju vlastnú.

V niektorých občianskoprávnych vzťahoch má význam aj vymedzenie pojmu domácnosť. Občiansky zákonník v § 115 ustanovuje, že domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Z uvedeného vyplýva, že každá osoba môže vyť príslušníkom len jednej domácnosti. Spoločná domácnosť predpokladá aj bývanie v spoločnom byte.

ZASTÚPENIE

Pojem a druhy zastúpenia

Občianskoprávna úprava zastúpenia obsiahnutá v § 22 a nasl., umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca.

Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Z možnosti zastupovať sú však vylúčené osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právny úkon, o ktorý pri zastupení ide.Z uvedeného vyplýva, že zástupca nemusí mať vždy spôsobilosť na právne úkony, ale musí byť spôsobilý na ten úkon, o ktorý konkrétne ide.

Z možnosti zastupovať sú ďalej vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Napríklad v konaní o dedičstve je daná možnosť zastupovania jedného dediča druhým, pokiaľ medzi nimi nie je rozpor v záujmoch , čo treba posúdiť osobitne v každom konkrétnom prípade.

Zo zastúpenia vznikajú zástupcovi aj zastúpenému vzájomné práva a povinnosti. Zástupca má povinnosť konať osobne.To znamená, že v zásade musí vykonať tie úkony na ktoré bol splnomocnený.
Rozlišujeme:

1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie)

1.Zákonné zastúpenie

Za fyzické osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, v ich mene konajú zákonní zástupcovia. Podľa Občianskeho zákonníka sa zákonný zástupca ustanovuje

• a)osobám, ktoré nei sú spôsobilé na právne úkony
• b)osobám ktorých pobyt nie je známy
• c)z iných vážnych dôvodov
• d)aj je to odôvodnené kolíziou záujmov zástupcu a zastupovaného. Resp. viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom

Ad a) Osobami , ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, sú jednak maloletí a osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu.
Ak bola fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Alebo jej spôsobilosť na právne pkony bola obmedzená jej zákonným zástupcom bude súdom ustanovený opatrovník.

Ad b) Osobám ktorých pobyt nie je známy, ustanovuje opatrovníka súd, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov alebo ak si to vyžaduje verejný záujem

Ad c) Iné závažné dôvody, ktoré vedú k ochrane záujmov fyzických osôb ustanovením opatrovníka na základe konkrétnych okolností prípadu posúdi súd

Ad d) Tzv. Kolízny opatrovník prichádza do úvahy v prípade stretu záujmov

• zastúpeného a jeho zákonného zástupcu alebo
• viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom

zákonné zastúpenie zaniká

• a)absolútne t.j. v prípade smrti zastúpeného alebo v prípade odpadnutia dôvodu, ktorý viedol k zastúpeniu (napr. dosiahnutie plnoletosti, súdne zrušenie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a pod.)
• b)relatívne t.j. v prípade smrti zástupcu, straty spôsobilosti na právne úkony, pozbavenie rodiča jeho rodičovských práv, resp. obmedzenie rodičovských práv, odvolanie zástupcu súdom

2.Zmluvné zastúpenie

Fyzická i právnická osoba sa môžu dať zatúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak na tento účel udelia plnomocenstvo, aby za nich tieto osoby vykonávali právne úkony. V záujme právnej istoty musí byť rozsah oprávnenia zástupcu vždy uvedený v plnomocenstve.

Ak je zástupcom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pokiaľ tento orgán neudelil plnomocenstvo inej osobe. Štatutárne orgány právnickej osoby sú určené priamo zákonom alebo zriaďovacou či zakladacou listinou.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.

Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje, rozlišujeme:

• a)všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a
• b)osobitné (špeciálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu urobiť iba jeden právny úkon alebo určité druhy právnych úkonov

Z hľadiska rozsahu opárvnenia daného zástupcovi v plnomocenstve rozoznávame plnomocenstvo:

• a)neobmedzené, ktoré ponecháva voľnosť konania zástupcovi
• b)obmedzené, ktoré presne určuje hranice a spôsob konania zástupcu

Právnym úkonom zástupcu, ktorým prekročil rozsah svojho oprávnenia zastupovať, je zastúpený viazaný, len pokiaľ úkon dodatočne schváli.

Ak zástupca prekročí rozsah oprávnenia vyplývajúci z plnomocenstva, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z právneho úkonu zaviazaný sám.

Plnomocenstvo zaniká

• vykonaním úkonu, na ktorý sa plnomocenstvo vzťahovalo
• uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo vystavené
• smrťou zástupcu
• smrťou zastúpeného, pokiaľ z jeho obsahu nevyplýva, že zastúpenie nezaniká
• zánikom právnickej osoby, ktorá je zástupcom alebo zastúpeným za predpokladu, že práva a povinnosti neprechádzajú na inú osobu,
• jednostranným právnym úkonom zastúpeného t.j. odvolaním plnomocenstva
• jednostranným právnym úkonom zástupcu t.j. výpoveďou plnomocenstva

Po zániku plnomocenstva z dôvodov výpovede zástupcu alebo smrti zastúpeného je zástupca povinný urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený, alebo jeho právny predchodca neutrpel ujmu na svojich právach (pri iných dôvodoch zániku plnomocenstva zástupca takúto povinnosť nemá).

Osobnostné práva a ich ochrana

Občiansky zákonnník rozlišuje len veci hnuteľné a nehnuteľné, ďalej pojmy vec, súčasť veci a príslušenstvo veci.
Zásadný právny význam z viacerých uhlov pohľadu má rozlišovanie veci na hnuteľné a nehnuteľné.

Podľa § 119 nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Občiansky zákonník definuje iba nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že ostatné veci (t.j.veci, ktoré nemožno podradiť pod pojem nehnuteľnosť) majú povahu hnuteľnej veci.

Pozemky sú vždy nehnuteľnosťami bez ohľadu na ich povrch (napr.aj pôda rybníka pokrytá vodou je pozemkom)
Triedenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné má zásadný význam z hľadiska nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Podľa § 121 ods.1 príslušenstvom veci (t.j.hlavnej veci) sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali

Pojem príslušenstvo bytu vymedzuje § 121 ods.2, podľa ktorého príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa užívali s bytom.

V § 121 ods.3 je taxatívne vymedzený pojem príslušenstvo pohľadávky, ktorým sú úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením.

Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť od nej oddelené bez toho, aby sa tým vec nezhodnotila. Znehodnotením sa teda rozumie porušenie resp. odňatie veci hospodárskeho účelu, na ktorý je určená (napr.oddelenie motora z auta)

PREMLČANIE

Základnú úpravu premlčania obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 100 až 114. Premlčaním právo na plnenie povinnosti nezaniká, nemôže však byť priznané alebo uznané súdom, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty.

Na základe platnej zákonnej úpravy rozlišujeme premlčateľné a nepremlčateľné práva. Premlčateľné sú zásadne všetky majetkové práva, s výnimkami ustanovenými v zákone, a to:

• podľa § 100ods.2 je nepremlčateľné vlastnícke právo
• podľa § 100 ods.3 sa rovnako nepremlčujú práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a na bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Z premlčania sú vo všeobecnosti vylúčené práva nemajetkovej povahy, to predovšetkým všeobecné osobnostné práva (§11 a §12)

Dĺžka premlčacej lehoty nie je ustanovená jednotne pre všetky práva podliehajúce premlčaniu vzhľadom na ich rôznu povahu a význam. Rozlišujeme všeobecnú premlčaciu lehotu a osobitné premlčacie lehoty. Občiansky zákonník všeobecnú premlčaciu lehotu vymeduje v ustanovení § 101 ktoré znie“Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Oproti všeobecnej premlčacej lehote je ustanovená aj kratšia premlčacia lehota, a to v týchto prípadoch:

• podľa § 106 ods.1 sa právo na náhradu škody premlčí v dvojročnej subjektívnej lehote
• rovnako v dvojročnej subjektívnej lehote sa podľa § 107 ods.1 premlčí aj právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

Dlhšia premlčacia lehota je ustanovená v týchto prípadoch

• podľa § 106 ods.2 objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody za predpokladu, že škoda bola spôsobená úmyselne, je desaťročná
• rovnako desaťročná je podľa § 110 ods.1 aj premlčacia lehota pri právach, ktoré dlžník prísomne uznal čo do dôvodu aj výšky

Všeobecne je začiatok plynutia premlčacej lehoty určený v ust.§ 101 tak, že premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. To znamená, odo dňa, keď sa právo (nárok) mohlo prvý raz uplatniť na súde, teda keď sa mohol podať návrh, aby súd právo priznal (okamih, keď nárok možno žalobou uplatniť po prvý raz).. Vzhľadom na osobitnú povahu niektorých práv však Občiansky zákonník ust. § 102 až 105 určuje začiatok plynutia premlčacích lehôt presnejšie:

• ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach podľa § 103, premlčacia lehota jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti (splatnosti) a ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh premlčacia lehota začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
• lehota na uplatnenie práv oprávneného dediča na vydanie dedičstva začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo

Plynutie premlčacej lehoty prebieha spravidla súvisle od začiatku až do jej zavŕšenia. Podľa § 111 na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv ani prípadná zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Právo namietať premlčanie má dlžník z daného právneho vzťahu a pre prípad zmeny v jeho osobe, premlčacia lehota plynie ďalej, akoby k zmene nebolo došlo. Plynutie premlčacej lehoty však môže byť hatené viacerými skutočnosťami predvídanými v zákone, pričom z hľadiskla účinkov rozlišujeme:

• nezačatie plynutia, teda odsunutie začiatku lehoty (§114, §113)
• spočívanie plynutia (dočasné zastavenie), ktoré znamená, že počas trvania prekážky premlčanie neplynie, po odpadnutí prekážky však plynutie pôvodnej premlčacej lehoty pokračuje ďalej (§112, §114)
• neskončenie plynutia, teda prakticky predlžovanie premlčacej lehoty, až kým nebudú splnené podmienky ustanovené zákonom (§113)
• prerušenie (pretrhnutie) plynutia znamená, že ak nastane zákonom predvídaná skutočnosť, na uplynutú časť premlčacej lehoty sa neprihliada a začína plynúť nová premlčacia lehota (§110)

PREKLÚZIA

Podstata preklúzie je zrejmá z jej účinkov ustanovených v §583, ktorý znie:“ K zániku práva, preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliada aj keď to dlžník nenamietne“ Z porovnania s premlčaním sú zrejmé tieto základné rozdiely: premlčaním právo nezaniká, dlžník musí premlčanie výslovne namietnúť a súd naň neprihliada z úradnej povinnosti, naproti tomu prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti. Zatiaľ čo premlčaná pohľadávka naďalej existuje, len jej plnenie nemožno vynútiť, ak dlžník premlčanie namietne.

Plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu a preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Napr. Právo na náhradu škody zanikne, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa najneskôr „pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. Je tu určená päťnásťdňová prekluzívna lehota. Márnym uplynutím päťnásťdňovej lehoty právo zaniká.

OBSAH VLASTNÍCKEHO PRÁVA

Každé subjektívne vlastnícke právo charakterizuje tzv.triáda typických vlastníckych oprávnení patriacich do jeho obsahu. Ide o právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky, právo vecou disponovať a právo vec držať ako aj právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva.

Primerane tomu obsah vlastníckeho práva vymedzuje aj Občiansky zákonník:“Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

K obsahu vlastníckeho práva okrem oprávnení patria aj povinnosti, ktoré obmedzujú subjektívne vlastnícke právo. Z občianskoprávnych ustanovení, ktoré ukladajú vlastníkovi pri výkone jeho práva konkrétne povinnnosti, má prvoradý význam najmä úprava susedských vzťahov a dočasné obmedzenie vlastníckeho práva. Právnymi prostriedkami obmedzujúcimi vlastnícke právo sú aj záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

V ustanovení § 127 ods.1 prvá veta sa preto každému vlastníkovi veci ukladá povinnosť zdržať sa všetkého, čím by výkonom svojho práva nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

• a)Zákon v § 127 ods.1 vlastníkovi veci výslovne ukladá povinnosť nad mieru primeranú pomerom neobťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi a tienením. Takisto nesmie dovoliť domácim zvieratám vnikať na susedov pozemok. Primerane tomu musí vlastník urobiť všetky opatrenia, aby k takémuto vnikaniu nedochádzalo.
• b)V citovanom ustanovení sa vlastníkovi pozemku výslovne zakazuje nešetrne alebo v nevhodnom ročnom období odstraňovaťzo svojej pôdy korene stromu alebo vetvy presahujúce na jeho pozemok. Zákon teda priznáva vlastníkovi právo odstrániť korene stromu zo svojho pozemku, resp. vetvy presahujúce na jeho pozemok, za predpokladu, že tak urobí šetrným spôsobom a vo vhodnom ročnom období (mimo vegetačného obdobia), aby sa nezničil celý strom. Jeho zásah pri odstraňovaní koreňov stromov zo svojej pôdy alebo pri odstraňovaní prečnievajúcich vetiev stromu musí byť primeraný.
• c)Zákon na inom mieste v súvislosti so spôsobmi nadobúdania vlastníctva v § 135a rieši aj problém vyskytujúci sa v susedských vzťahoch, a to problém, komu patrí ovocie nachádzajúce sa na prečnievajúcich vetvách alebo ovocie, ktoré už spadlo na susedov pozemok. Podľa citovaného ustanovenia vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli odddelené od hlavnej veci. Z toho pre riešenie uvedeného problému jednoznačne vyplýva, že ovocie je vlastníctvom toho, komu vlastnícky patrí strom alebo krík.
• d)Napokon v § 127 ods.2 sa vlastníkovi veci zakazuje ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok úpravami vykonanými na svojom pozemku alebo stavbe bez toho, aby vlastník uskutočnil náležité opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku (nesmie napr. zbaviť susedovu stavbu náležitej opory výkopom na svojom pozemku)
• e)V rámci občianskoprávnej úpravy susedských vzťahov sa osobitne rieši prípad, keď pri splnení určitých predpokladov môže súd vlastníkovi pozemku uložiť, aby svoj pozemok oplotil.Súd môže takto rozhodnúť len vtedy, keď je to potrebné a nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb.(Takáto potreba môže vzniknúť napríklad preto, aby sa zabránilo vnikaniu hydiny a iných domácich zvierat na susedov pozemok alebo na pozemky viacerých susedov.. Súd ale musí skúmať, či oplotenie nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, aby sa prípadným oplotením neobmedzili ďalší susedia vo výkone vlastníckych práv.
• f)Občianskoprávnym obmedzením vlastníckeho práva k pozemku a k stavbe je aj povinnosť ich subjektov umožniť vstup na svoje pozemky, prípadne stavby na nich stojace, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné na údržbu a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Ďalšie zákonné obmedzenie vlastníckeho práva obsahuje ustanovenie § 128 ods.1, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka strpieť, aby sa za určitých podmienok bez jeho privolenia použila vec. Môže sa tak stať dočasne, v nevyhnutnej miere a za náhradu, a to v dvoch prípadoch:

• a)v stave núdze
• b)v naliehavom verejnom záujme

V oboch prípadoch sa tak môže stať len za predpokladu, že účel nemožno dosiahnuť inak.

Vlastnícke právo možno obmedziť aj trvale, a to najmä vyvlastnením za podmienok ustanovených v § 128 ods.2.

NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA

Všeobecne sa rozlišuje nadobudnutie vlastníckeho práva medzi živými a pre prípad smrti, z iného hľadiska sa rozlišuje prevod a prechod vlastníckeho práva a ďalej sa rozlišuje originálny (pôvodný) a derivatívny (odvodený) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Použitie prvého kritéria vedie k jednoduchému odlíšeniu jedného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva t.j. dedením.
Prevodom rozumieme nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle zmluvou a prechodom nadobudnutie na základe iných právnych skutočnosti (na základe zákona,rozhodnutia štátneho orgánu, a aj dedením).

Pri prevode vlastníckeho práva treba rozlišovať dve fázy nadobudnutia. V prvej fáze dochádza k uzavretiu zmluvy, k vzniku obligačného vzťahu medzi scudziteľom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa. Zmluva je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. V druhej fáze k perfektnej zmluve pristupuje ďalšia skutočnosť, ktorou je zásadne pri hnuteľných veciach ich odovzdanie a pri nehnuteľných veciach vklad do katastra nehnuteľnosti.
Prevod vlastníckeho práva sa uskutočňuje až zavŕšením druhej fázy.

Najtypickejšími zmluvami, prostredníctvom ktorých sa nadobúda vlastnicke právo, je kúpna zmluva, zámenná zmluva a darovacia zmluva (tzv.scudzovacie zmluvy)

• a)Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa na základe zmluvy nadobúda prevzatím veci (tradíciou) ak v právnom predpise nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Nadobúdanie vlastníckeho práva sa uskutočňuje spravidla fyzickým odovzdaním veci novému vlastníkovi.
• b)Osobitosť zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci spočíva v tom, že zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme a musí k nej pristúpiť právna skutočnosť v podobe vkladu do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov.

To znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, pričom tento vklad má konštitutívne účinky. Právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu, ktorým sa vklad povoľuje, sa platná zmluva o prevode nehnuteľnosti stane účinnou, a tým sa nadobúda vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti.

Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva môže byť tiež rozhodnutie štátneho orgánu (§132 ods.1) Do úvahy prichádzajú zásadné rozhodnutia súdov a správnych orgánov. Vlastnícke právo k veci sa nadobúda dňom určeným v príslušnom rozhodnutí, a ak tento deň v rozhodnutí nie je určený, dńom právoplatnosti rozhodnutia.(§132 ods.2).

BEZPODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV

Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva.

Subjektmi BSM môžu byť len manželia a nie iné osoby. Vznik a trvanie BSM aú podmienené vznikom a trvaním manželstva
Predmetom BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva. Predmetom BSM môžu byť rozličné hnuteľné veci i nehnuteľné veci (napr. pozemky, chaty, byty, domy a pod.)

Hlavným zdrojom BSM sú predovšetkým príjmy a úspory z práce a z podnikania, ako aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia.Pri všetkých príjmoch manželov však platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal. Podľa § 143 do BSM nepatria veci získané ako dedičstvo alebo dar, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako priamemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Právna úprava BSM je koncipovaná tak, že veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do tohto spoluvlastníctva nepatria, aj keď ich prípadne užívajú obidvaja manželia. Naďalej zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorý ich nadobudol.

Do BSM nepatria veci získané ako dedičstvo. Ak je dedičom len jeden manžel, dedičstvo nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Ak by dedeili obaja manželia, nadobudnuté dedičstvo bude v ich podielovom spoluvlastníctve.
V BSM nie sú ďalej veci získané ako dar, pričom nezáleží na tom, či obdarovaný bol iba jeden z manželov alebo obaja manželia. V prípade, keď obdarovaným bol iba jeden z manželov, dar patrí do jeho výlučného vlastníctva. Ak boli obdarovaní manželia spoločne dar bude v ich v podielovom spoluvlastníctve.

Podľa § 145 bežné veci týkajúce sa spoločných veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas obidvoch manželov, inak je právny úkon neplatný. Súdna prax za bežné záležitosti považuje obstarávanie nákupov potravín, bežného ošatenia, bežné opravy v domácnosti.
Naproti tomu bežnou záležitosťou nie je darovanie nehnuteľnosti tretej osobe, na ktoré niet právneho dôvodu, pripadne poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty.

V zmysle § 148a ods.1 na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.

BSM zaniká zásadne zánikom manželstva. Len výnimočne môže zaniknúť aj za trvania manželstva.
Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku BSM za trvania manželstva

• a)§ 148 ods.2 na návrh niektorého z manželov súd môže BSM zrušiť vtedy, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom.Samo zistenie, že manželia žijú oddelenie nestačí, treba skúmať či ide o trvalý a neodčiniteľný stav bez nádeje obnovenia spolužitia manželov a či sa napriek oddelenému žitiu nepodieľajú obidvaja manželia na vytváraní spoločného majetku.
• b)Súd na návrh zruší BSM v prípade keď jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

BSM napokon zaniká priamo zo zákona, ak bol v trestnom konaní vyslovený trest prepadnutia majetku odsúdeného manžela na základe Trestného zákona.

V zmysle ust. 148a ods.3 ak podnikateľská činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou, ak takáto zmluva nebola uazvretá, príjmy sa rozdelia rovným dielom.

Okrem uvedených prípadov BSM zaniká zároveň so zánikom manželstva. Po zániku BSM sa má vykonať jeho vyporiadanie t.j. rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov vyplývajúcich z BSM.
Právo manželov na vyporiadanie BSM Občiansky zákonník stanovuje trojročnú lehotu, v ktorej sa má BSM vyporiadať dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Po uplynutí tejto lehoty nastáva vyporiadanie priamo zo zákona.

Vecné bremená – právne vzťahy, na základe ktorých vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť niečo strpieť, konať alebo niečoho sa zdržať v prospech niekoho iného, pričom táto povinnosť prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

• a)povinnosť niečo strpieť – takouto povinnosťou je napríklad povinnosť vlastníka pozemku A strpieť čerpanie vody zo studne nachádzajúcej sa na tomto pozemku na účely polievania susednej záhrady vlastníkom B
• b)povinnosť niečo konať spočíva v určitom plnení alebo úkone. Môže ísť napríklad o každoročné odovzdanie určitej úrody z pozemku, o úkony osobnej starostlivosti a pod.
• c)Povinnosť niečoho sa zdržať znamená, že subjekt zaťaženej veci sa musí zdržať určitého konania, na ktoré ho inak oprávňuje jeho vlastnícke právo. Napríklad vlastník stavby sa drží zvyšovania múru nad určitú výšku, hoci mu to stavebné predpisy umožňujú.

Záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva. Slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci. . Založenie veci donucuje dlžníka, aby svoj dlh splnil. Zároveň sa tým posiľňuje právna pozícia veriteľa v tom zmysle, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj vtedy, keď ju dlžník nebude chcieť splniť.

Ak je zálohom nehnuteľná vec, vtedy sa záložné právo označuje ako hypotéka.

Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú i nepeňažnú pohľadávku

Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

Záväzky zo spôsobenia škody a z bezdôvodného obohatenia

Pojem zodpovednosť – následná právna povinnosť vznikajúca subjektu, ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú

1. protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti)
2. ujma
3. príčinná súvislosť medzi predpokladmi uvedenými v bode 1 a 2 (musí tu byť vzťah príčiny a následku)
4. zavinenie(úmyselné a z nedbanlivosti)

Škodou podľa výkladu súdnej praxe sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch

Škoda sa v zmysle občianskeho práva prejavuje buď ako

• a)skutočná škoda
• b)ušlý zisk

Podľa ustáleného názoru obsiahnutého v judikatúre sa za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, príp.strate, zničení) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to , aby sa vec uviedla do predošlého stavu.

Ušlým ziskom – to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody

Treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená na

• a)veciach
• b)zdraví, resp. na živote

Ad a) Pokiaľ ide o škodu spôsobenú na veciach, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
Ad b) Pokiaľ ide o škodu, resp. ujmu na zdraví odškodňujú sa vytrpené bolesti. Pri ujme na zdraví či na živote poškodeného poškodený má právo na náhradu

-za stratu na zárobku
-za stratu na dôchodku
-učelných nákladov spojených s liečením
-nákladov pohrebu a výživy pozostalým (v prípade smrti)

Občiansky zákonník postihnutému priznáva aj právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá spočíva – vo vytrpených bolestiach
v sťažení spoločenského uplatnenia

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie spoločenských úloh.

Strata na zárobku výšku náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej schopnosti tvorí rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Spôsobená škoda sa uhrádza

• a)v peniazoch
• b)uvedením do predošlého stavu – do stavu, v akom sa vec nachádzala pred spôsobením škody ( ak je to možné a účelné a ak to poškodený požiada)

Bezdôvodné obohatenie

Všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil (dlžník) na úkor iného (veriteľa) a že toto obohatenie je bezdôvodné. Bezdôvodné obohatenie môže spočívať napr. v získaní peňazí – v poskytnutí preddavku pred uzavretím kúpnej zmluvy...)

Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje

-prijatie premlčaného dlhu
-prijatie dlhu neplatného pre nedostatok formy
-prijatie plnenia zo stávky alebo hry medzi fyzickými osobami
-vrátenie peňazí požičaných do stávky a hry

Neoprávnene obohatený subjekt je zaviazaný vydať všetko, čo na úkor iného bezdôvodným obohatením nadobudol vrátane súčasti a príslušenstva veci.

Ten, kto vydáva predmet bezdôvodného obohatenia, má právo na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vynaložil na vec.
Ako spôsob vydania bezdôvodného obohatenia vyžaduje obnovenie pôvodného stavu, a to vo forme vydania predmetu plnenia, ktorý tvorí bezdôvodné obohatenie (napr. peniaze, vec) Ak to nie je možné, najmä ak by bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkonoch, pôvodné predmety už neexistujú, spotrebovali sa, zničili, stratili a pod. Musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súdna prax sa často stretáva s prípadmi bezdôvodného obohatenia, ktoré súvisia s vyporiadaním bezpodielového vlastníctva manželov po rozvode manželstva, najmä v prípade, keď za trvania manželstva došlo k investíciám zo spoločného majektu manželov do nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov, resp. pri pôžičkách medzi snúbencami, rodičmi, deťmi a rodinou navzájom.

V aplikačnej praxi sa stretávame s prípadmi bezdôvodného obohatenia v dôsledku trestnej činnsoti (napr. podvod, uplatkárstvo a pod.)

Záväzkové právo

Základným prameňom záväzkového práva je Občiansky zákonník, a to najmä jeho ôsma časť, ktorá sa nazáva záväzkové právo.

Záväzky vznikajú predovšetkým

-zo zmlúv upravených v §588 až 852 ,
-zo spôsobenej škody
-z bezdôvodného obohatenia
-a z iných právnych skutočností uvedených v zákone

Záväzkovoprávny vzťah musí mať aspoň dva subjekty, z ktorých jeden je subjektom práva (veriteľ) a druhý subjektom povinnosti(dlžník).

Právo veriteľa sa všeobecne nazýva pohľadávka a povinnosť dlžníka dlh.

Solidárne záväzky – sú také záväzky, pri ktorých je buď niekoľko dlžníkov, ktorí sa zaviazali na to isté plnenie, a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich, alebo pri ktorých je viac veriteľov oprávnených požadovať to isté plnenie od dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie tomu z veriteľov, ktorý oň požiada prvý, a to s tým dôsledkom, že týmto plnením sa dlžník oslobodí od dlhu aj voči ostatným veriteľom.

Vo vzťahu dlžníkov a veriteľa rozhodojúcou je zásada, že veriteľ má právo požadovať splnenie celej pohľadávky od ktoréhokoľvek dlžníka t.j. od jedného, niekoľkých alebo od všetkých, a vyzvaný dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie.
Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.

Zabezpečenie záväzkov

Zabezpečenie záväzkov znamená zabezpečenie ich splnenia.
Občiansky zákonník výslovne upravuje tieto osobitné zabezpečovacie prostriedky

• a)zmluvná pokuta
• b)ručenie
• c)dohoda zo zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
• d)záložná zmluva
• e)zabezpečenie záväzkov prevodom práva
• f)zabezpečenie postúpením pohľadávky
• g)zábezpeka
• h)uznanie dlhu

Zabezpečovacie prostriedky môžu vznikať na základe
-dohody veriteľa a dlžníka, resp. veriteľa a tretej osoby
-jednostranného právneho úkonu (napr.uznanie dlhu)
-zákona (zákonné záložné právo)

Zmluvná pokuta

Dohoda o zmluvnej pokute má predpísanú písomnú formu, v ktorej musí byť určená výška pokuty alebo v nej musí byť uvedený spôsob jej určenia.

Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník zavinene nesplní, a to buď nesplní vôbec,alebo pri plnení nedodrží náležitosti pre prípad nedodržania ktorých, bola zmluvná pokuta dojednaná.

Ručenie

Ručením sa ručiteľ zaväzuje uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.

Dohoda o zrážkach zo mzdy

-spočíva v tom , že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi

Záložná zmluva

Záložna zmluva je zmluva medzi veriteľom a dlžníkom, na základe ktorej sa na zabezpečenie pohľadávky zriaďuje záložné právo na určitú vec alebo na určité právo.

Zabezpečenie postúením pohľadávky spočíva v tom, že dlžník alebo tretia osoba postúpi veriteľovi svoje pohľadávky za účelom zabezpečenia veriteľovej pohľadávky.

Uznanie dlhu

Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka adresovaným veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Je potrebné aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, a ďalej je potrebné aby v písomnom uznaní bol dlh určený čo do dôvodu a výšky.

Zmena záväzkovoprávnych vzťahov

Omeškanie dlžníka

V dôsledku omeškania dlžníka veriteľ má právo požadovať splnenie v dodatočne primeranej lehote a dlžník je povinný dodatočne plniť. Pri peňažných dlhoch veriteľ okrem plnenia môže požadovať úroky z omeškania. Nárok na úrok z omeškania však nevylučuje možnosť veriteľa uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním.

Omeškanie veriteľa

Omeškanie veriteľa nastane, ak veriteľ neprijme riadne ponúknuté plnenie alebo v čase plnenia neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. (napr.veriteľ má byť k dispozícii dlžníkovi, ktorý ho má portrétovať.

Občianske právo procesné

Občianske procesné právo predstavuje súbor predpisov, ktoré upravujú konanie na súde.
K formálnym prameňom občianskeho práva procesného patria najmä :

-Ústava SR
-Občiansky súdny poriadok č.99/1963 Zb.
-Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
-Zákon o súdoch a sudcoch
-Zákon o súdnych poplatkoch

Občiansky súdny poriadok sa systematicky člení na 8 častí.

Prvá časť – Všeobecné ustanovenia
Druhá časť OSP je označená ako Činnosť súdu pred začatím konania
Tretia časť upravuje Konanie na prvom stupni
Štvrtá časť obsahuje úpravu opravných prostriedkov
Piata časť sa nazýva Správne súdnictvo
Šiesta časť obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia
Siedma časť upravuje Inú činnosť súdu
Posledná ôsma časť obsahuje závarečné ustanovenie

Princípy a zásady OSP

Medzi pricípy zaraďujeme :

Dispozičný princíp – kde podľa zákona možno začať konanie len na návrh, čo je u nás pravidlom, ide o dispozičný princíp so vzťahom na začatie konania. Kde možno podľa zákona začať konanie bez návrhu, čo je výnimkou, ide o princíp oficiality so vzťahom na začatie konania.
Pre podanie odvolania platí pricíp dispozičný. Späťvzatie návrhu je dispozičný procesný úkon, na ktorý je oprávnený ten, kto žalobu podal, teda navrhovateľ.
Ďalším dispozičným procesným úkonom je zmena návrhu (rozšírenie žaloby, zmena žaloby)
Prejavom dispozície konaní je prejavom vôle účastníkov nepokračovať v začatom konaní.

Prejednaci princíp – prejednací princíp je zakotvený v § 6 takým spôsobom, že v konaní postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

Princíp materiálnej pravdy – OSP materiálnu pravdu vyjadruje tým, že ukladá súdu povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci.

Princíp rovnosti účastníkov – znamená, že všetci účastníci konania majú v ňom rovnaké práva a povinnosti, teda že všetci majú v konaní rovnaké postavenie. Z princípu rovnosti účastníkov konkrétne vyplýva, že účastníci majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť z neho výpisy a odpisy, musia byť vždy na pojednávanie predvolaní a musí im byť doručené písomné vyhotovenie rozsudku.

Princíp voľného hodnotenia dôkazov je vyjadrený v § 132, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Princíp verejnosti - verejnosťou pojednávania sa rozumie jeho prístupnosť pre každého občana, ktorý sa na ňom chce zúčastniť ako poslucháč.

Vylúčiť verejnosť pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť môže súd výnimočne vždy, ak by verejné pojednávanie ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov alebo mravnosť.Aj napriek vylúčeniu verejnosti z pojednávania súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám, aby boli na pojednávaní prítomné, ale musí ich poučiť o trestných následkoch porušenia tajomstva. Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a fyzickým osobám, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania. Aj v prípade, keby došlo k vylúčeniu verejnosti, rozsudok sa musí vyhlásiť vždy verejne.

Princíp ústnosti a priamosti - princíp ústnosti je zakotvený v zákone o súdoch a sudcoch kde je ustnovené, že pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne.

Princíp priamosti – súd má byť s účastníkmi vždy v osobnom priamom styku pri ich výsluchu, ako aj pri výsluchu svedkov

Právomoc a príslušnosť súdu

Pod pojmom právomoc súdov roumieme súhrn oprávnení a povinnosti, ktoré zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci. Obsahom právomoci súdov je výkon súdnictva vo veciach trestných a občianskoprávnych. Podľa toho rozlišujeme právomoc trestnoprávnu a občianskoprávnu.

Príslušnosť súdu rozlišujeme:

• vecnú
• miestnu
• funkčnú

Vecná príslušnosť určuje, že určitý druh súdov napr. okresný, krajský, najvyšší súd má rozhodovať o určitých veciach v prvom stupni.

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach taxatívne uvedených v §9 (napr. v sporoch medzi orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia)

Účastníci konania

• a)účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) – ten kto sa s návrhom obrátil na súd a odporca (žalovaný)-je ten koho navrhovateľ vo svojom návrhu označil za odporcu.
• b)účastníkom konania je ten, koho zákon výslovne za účastníka označuje napr., osvojiteľ, manžel osvojiteľa, v konaní o svojenie)
• c)účastníkom konania okrem navrhovateľa a odporcu sú aj tí o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať (napr. účastníkom konania o vyhlásenie za mŕtveho je vždy manžel osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtveho, aj keď nie je navrhovateľom.

Procesná spôsobilosť účastníkov konania

Procesnú spôsobilosť zákon priznáva každému v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Ide o tzv. spôsobilosť na právne úkony. Táto sa nadobúda dovŕšením 18.roku veku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané vôľovej a mravnej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pokiaľ takto spôsobilí nie sú, musia byť zastúpení svojím zákonným zástupcom.

Procesné zastúpenie

OSP rozoznáva trojaké zastupovanie účastníkov

a) na základe zákona
b) na základe plnomocenstva
c) na základe rozhodnutia súdu

A)Na základe zákona občan ktorý nemôže konať samostatne, musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom. Zákonným zástupcom, ktorý koná za procesne nespôsobilého účastníka, môžu byť, ak ide o maloleté dieťa, predovšetkým jeho rodičia. V prípade ak rodičia nežijú alebo ak sú obaja pozbavení rodičovských práva alebo ak ich nemôžu vykonávať z iných dôvodov, stane sa zákonným zástupcom maloletých opatrovník ustanovený súdom. V prípade kolízie záujmov medzi rodičmi, prípadne medzi opatrovníkom a deťmi, ako aj medzi deťmi navzájom, musí súd ustanoviť dieťaťu ako zákonného zástupcu kolízneho opatrovníka.

FO ktorej bola rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosť na právne úkony alebo jej spôsobilsoť na právne úkony bola rozhodnutím súdu obmedzená, súd ustanoví (zákonného zástupcu) opatrovníka.

B)Na základe plnomocenstva účastník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže mať procesne spôsobilý účastník len jedného zvoleného zástupcu. Plnomocenstvo môže byť procesné t.j. oprávňuje zástupcu aby ho určitá osoba zastupovala počas celého konania, alebo jednoduché plnomocenstvo len na určité úkony (napr. na podanie návrhu) Advokátovi možno udeliť len procesné plnomocenstvo.

C)Na základe rozhodnutia – pri zastúpení na základe rozhodnutia pôjde spravidla o zastúpenie procesne nespôsobilých osôb, ako aj o zastúpenie procesne spôsobilých osôb. Ak osoby ktoré nie sú procesne spôsobilé, nemajú zákonného zástupcu (napr.rodičov) môže im proesný súd za podmienky, že je nebezpečenstvo z omeškania sám ustanoviť opatrovníka.
Osobám ktoré síce sú procesne spôsobilé, avšak určitá prekážka im bráni, aby sa mohli zúčastniť na súdnom konaní, môže súd ustnoviť opatrovníka.

Predseda senátu môže ustanoviť opatrovníka aj

• účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy
• ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
• bol postihnutý duševnou poruchou
• nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať

Návrh na začatie konania

Návrhom na začatie konaia je každý písomný, telegrafický, telefaxom alebo ústne do súdnej zápisnice urobený prejav kohokoľvek inéh než súdu, ak z neho vyplýva, že navrhovateľovi ide o to, aby súd prejednal a rozhodol určitú vec.

K všeobecným náležitostiam návrhu na začatie konania patria:

• a)označenie súdu, ktorému je návrh adresovaný
• b)označenie toho, kto návrh robí
• c)označenie veci, ktorej sa návrh týka
• d)podpis navrhovateľa
• e)dátum vyhotovenia návrhu

Okrem všeobecných náležitosti má návrh obsahovať

-meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov
-údaj o štátnom občianstve
-pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ( také skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok navrhovateľa čo do jeho základu a výšky)
-označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha ( petit resp. žalobná žiadosť, tu navrhovateľ vymedzuje predmet konania, teda o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť.)

Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a IČO. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých , ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Späťvzatie návrhu na začatie konania – procesný úkon navrhovateľa, ktorým žiada súd,aby o jeho návrhu buď ďalej nekonal a nerozhodol o ňom vôbec, alebo o ňom konal a rozhodoval v menšom rozsahu než doposiaľ (čiastočné späaťvzatie nvárhu na začatie konania)
Ak navrhovateľ vzal celý návrh na začatie konania späť, súd uznesením konanie zastaví. Súd však konanie nezastaví,ak odporca so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Pojednávanie

Pojednávanie nariaďuje prededa senátu uznesením . Na pojednávaní musia byť predvolaní vždy všetci účastníci konania súčasne. Pojednávanie je zásadne verejné.

OSP umožňuje, aby súd odročil pojednávanie, musí mať však na to dôležité dôvody, ktoré treba účastníkom konania oznámiť.

Procesné lehoty

Procesnými lehotami rozumieme plynutie času ohraničené jeho začiatkom (doručením) a koncom (napr.uplynutím času). Proesné lehoty sú určené na vykonanie procesných úkonov osôb zúčastnených na konaní s výnimkou súdu.
Procesné lehoty –zákonné
sudcovské

Zákonnými procesnými lehotami sú lehoty, ktorých dĺžku určuje priamo zákon. Ich trvanie nemožno predĺžiť ani skrátiť.Zmeškanie lehoty samo osebe má za následok stratu lehoty a s ňou spojenú neprípustnosť urobiť úkon, na urobenie ktorého bola lehota určená, v druhom prípade má nedodržanie lehoty za následok určitú sankciu.
Za podmienky stanovených v § 58 ods.1 je možné , aby súd odpustil zmeškanie lehoty. Ide o tri podmienky:

1. účastník podá nvárh na odpustenie zmeškanej lehoty na súde, na ktorom sa mal vykonať zmeškaný úkon, do 15 dní po odpadnutí prekážky, ktorá bola príčinou zmeškania
2. táto prekážka je odpustiteľná t.j. nemožno ju dať za vinu účastníkovi alebo jeho zástupcovi
3. s návrhom je spojený zmeškaný úkon

Sudcovskými procesnými lehotami sú lehoty určené v jednotlivých prípadoch predsedom senátu a možno ich predĺžiť. Pri zmeškaní sudcovských procesných lehôt preto spravidla vôbec nenastáva strata lehoty a s ňou spojená neprípustnosť urobiť zmeškaný úkon. Pri týchto lehotách neprichádza do úvahy odpustenie zmeškanej lehoty.
Každá zákonná alebo sudcovská – procesná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodnuje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Súdne rozhodnutia

OSP rozoznáva tri formy súdnych rozhodnutí

• a)rozsudok
• b) uznesenie
• c)platobný rozkaz

Rozsudkom sa zásadne rozhoduje vo veci samej. Vecou samou treba rozumieť žiadosť, ktorá je predmetom návrhu na začatie konania a o ktorej má súd rozhodnúť.

Uznesenie súdu je súdnym rozhodnutím , ktorým predseda senátu alebo senát rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré vznikajú v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním sporu medzi účstníkmi v civilných veciach.Uznesením sa rozhoduje o podmienkach konania, zastavení konania, prerušení konania, zmene návrhu, späťvzatí naávrhu, zmieri, trovách konania a pod.

Treťou formou súdneho rozhodnutia je platobný rozkaz. Platobným rozkazom sa rozhoduje vo veci samej. Súd môže aj bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.

Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak súd nevydá platobný rozkaz nariadi pojednávanie.

Právoplatnosť súdnych rozhodnutí

Právoplatnosť súdneho rozhodnutia je osobitná vlastnosť, ktorá spôčíva v tom, že sa súdne rozhodnutie stáva zásadne nezmeniteľným a záväzným pre účastníkov, štátne orgány, pre právnické i fyzické osoby. O nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia možno hovoriť vtedy, keď sa konanie riadne skončilo a nepodal sa proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

Vykonateľnosť nastáva spravidla tri dni po právoplatnosti rozhodnutia. Nevylučuje sa, aby súd poskytol dlhšiu lehotu na plnenie, ak treba. (Napr. účastník nepodá proti rozsudku doručenému 1.februára odvolanie, stane sa rozsudok právoplatný 16.februára a účastník je povinný plniť do 19 februára, pokiaľ súd neurčil dlhšiu lehotu.)

Rozsudky sú spravidla vykonateľné až po právoplatnosti a uplynutím lehoty na plnenie. Pri uzneseniach je uznesenie spravidla vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. Z pravidla, že uznesenie je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, zákon pozná veľa výnimiek.

Opravné prostriedky

-právne inštitúty, ktorými sa oprávnená osoba (účastník, jej zástupca) domáha preskúmania rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania súdom vyššieho stupňa (odvolací súd, dovolací súd) za účelom dosiahnutia nápravy.

Opravnými prostriedkami sú

• a) odvolanie
• b) dovolanie
• c) obnova konania

Opravné prostriedky môžeme klasifikovať podľa viacerých kritérii. Podľa časového momentu ich pripustenia – riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Riadne opravné prostriedky sú prípustné v zákonom stanovenej lehote, ktorej začiatok plynutia sa viaže na moment doručenia rozhodnutia. Až márnym uplynutím tejto lehoty rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.Z toho vyplýva, že riadne opravné prostriedky sa podávajú proti ešte neprávoplatným rozhodnutiam.

Naproti tomu začiatok plynutia lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku sa viaže až na moment právolatnosti rozhodnutia.
Riadnym opravným prostriedkom je odvolanie, mimoriadnym opravným prostriedkom sú dovolanie a obnova konania.

Podmienky odvolania

• prípustnosť odvolania – odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nikdy nie proti duhostupňovému rozhodnutiu. Odvolanie možno podať tak proti rozhodnutiu okresného súdu ako aj proti rozhodnutiu krajského súdu.Odvolanie je prípustné len v prípade ak sa ho účastník nevzdal alebo ho nevzal späť. Účastník sa môže vzdať odvolania od okamihu vyhlásenia rozhodnutia do uplynutia posledného dňa odvolacej lehoty.
• Včasnosť podania odvolania – odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí 15 – dňovej lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.Odvolacia lehota je lehotou procesnou a je zachovaná vtedy, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
• Podanie odvolania oprávnenou osobou – môže ním byť len účastník konania

Formálne náležitosti odvolania

a)označenie súdu, ktorému je určené
b)kto ho podáva
c)uvedenie proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje
d)v čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu
e)čoho sa dovolateľ domáha
f)podpis
g)dátum

Účinky odvolania

Rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť dovtedy, kým o odvolaní nerozhodne odvolací súd a ak sa na právoplatnosť viaže aj vykonateľnosť, tak sa zo zákona odkladá aj vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Spôsoby rozhodnutia odvolacieho súdu

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
a) potvrdí – ak je vecne správne
b) zmení – ak súd prvého stupňa sa dopustil chyby, ktorú mohol odvolací súd odstrániť sám
c) zruší – keď nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na jeho zmenu

Trovy konania

Trovy konania – všetky účelne vynaložené výdavky účastníka a iných subjektov konania, ktorí v ňom vystupujú (svedok, znalec,zástupca a pod.) a ktoré vzniknú ich určitým procesným úkonom v rámci občianskoprávneho súdneho konania.

OSP medzi trovy konania zaraďuje najmú hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné a odmena za zastupovanie ak je zástupcom advokát. Tento výpočet nie je taxatívny

Nárok na náhradu trov konania má teda vždy len účastník voči inému účastníkovi konania. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zákon č.71/1967 o správnom konaní

Správny poriadok ako všeobecný procesný predpis upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy, ktorá súvisí s individuálnym rozhodovaním o právnych pomeroch fyzických osôb a právnických osôb.

Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak
Predmetom správneho konania, tak ako ho vymedzuje zákon, sú teda práva, právom chránené záujmy a povinnosti .Ide o práva a povinnosti upravené v predpise hmotného práva príp. procesného práva.

Správnym orgánom zákon označuje
a)štátne orgány
b)orgány územnej samosprávy
c)orgány záujmovej samosprávy
d)fyzické osoby alebo právnické osoby,
za podmienky, že im zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Štátnymi orgánmi sú

• ministerstvá
• ostatné ústredné orgány štátnej správy (Úrad pre štátnu službu, Štatistický úrad, Úrad vlády......)
• orgány s celoštátnou pôsobnosťou úrad na ochranu osobných údajov, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.....)
• miestne orgány štátnej správy s krajskou a regionálnou pôsobnosťou (Inšpektorát práce, katastrálny úrad, krajský školský úrad,.krajský dopravný inšpektorát.....) a s okresnou a obvodnou pôsobnosťou ( colný úrad, obvodný úrad, obvodný úrad životného prostredia, regionálny úrad verejného zdravotníctva, úrad práce sociálnych vecí a rodiny....)

Základné pravidlá konania

Zásada zákonnosti – správne orgány v súlade s touto zásadou majú tiež povinnosť chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a vyžadovať od nich plnenie ich povinnosti.

Zásada aktívnej súčinnsoti účastníkov konania – premietnutie tejto zásady do správneho konania sa prejavuje v tom, že v celom priebehu konania sa ráta s aktívnou spoluúčasťou účastníka konania.. Táto zásada je ďalej konkretizovaná najmä v ustanoveniach upravujúcich procesné práva účastníka. Ide najmä o právo nazerať do spisov, právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom a znalcom otázky, právo podať odvolanie.

Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania – jej podstata spočíva v tom, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci.

Zásada materiálnej pravdy- vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie.

Pre úplnosť treba uviesť, že v správnom konaní sa uplatňujú aj ďalšie procesné zásady, ktoré síce nie sú zahrnuté medzi základné pravidlá konania, avšak ich existencia vyplýva z ďalších ustanovení správneho poriadku.
V závislosti od toho, kto je oprávnený nakladať s konaním, rozlišujeme dispozičnú zásadu a zásadu oficiality. Dispozičná zásada znamená, že konanie sa začína na návrh účastníka (napr. odvolanie). Zásada oficiality znamená, že správne konanie sa začína na podnet správneho orgánu.
Zásada dvojinštančnosti správneho konania vyjadruje oprávnenie účastníkov podať proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa odvolanie (rozklad)

Príslušnosť

Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon, ak osobitný zákon neustanovuje , ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.(§5)

V tomto ustanovení je upravená vecná príslušnosť. Vecná príslušnosť určuje, ktorý typ správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmito zákonmi zákonmi sa rozumejú príslušné hmotnoprávne predpisy (napr. predpisy o cestovných dokladoch, o stavebnom konaní, o životnom prostredí)

Správny orgán skúma otázku príslušnosti najmä na začiatku konania. Ak podanie nebolo urobené na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne, tento orgán je povinný bezodkladne postúpiť toto podanie príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý z vecne príslušných správnych orgánov so zreteľom na obvod svojej územnej pôsobnosti má konať a rozhodovať v danej veci. Vo svojej podstate ide o konkretizáciu vecnej pôsobnosti so zreteľom na miesto, ktoré má vzťah k prejednávanej veci.
Miestna príslušnosť je upravená jednak všeobecne v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Prednosť majú ustanovenia osobitných predpisov pred všeobecnou úpravou v správnom poriadku.

Zákon o správnom konaní ustanovuje dve špeciálne kritéria a jedno všeobecné.

Špeciálnymi kritériami sú:

a)miesto činnosti účastníka konania
(zahrňa činnosť, ktorá je predmetom konania, ale aj nečinnosť v prípadoch, keď mala určitá osoba podľa právneho predpisu niečo konať a neurobila tak.)
V týchto prípadoch pôjde spravidla o uplatňovanie zodpovednosti za priestupok alebo iný správny delikt. Zákon o priestupkoch 372/90 určuje miestnu príslušnosť správneho orgánu podľa miesta, v územnom obvode ktorého bol priestupok spráchaný
b)miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť

Všeobecným kritériom je miesto trvalého pobytu účastníka, ak ide o fyzickú osobu, alebo sídlo právnickej osoby, prípadne jej nižšej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky

§8
Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods.2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.
Postúpenie možno za splnenia týchto podmienok uplatniť v ktorokoľvek štádiu konania až do vydania rozhodnutia.

§14 Účastník konania

Všeobecné kritéria účastníka sú definované tak, že

a)účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
b) koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. Za takéto sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím.
c) účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Za účastníka konania treba považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol. Ide napríklad o osoby ktoré sú oprávnené podať odvolanie, návrh na obnovu konania.

Postavenie účastníka nemá:
a)správny orgán, ktorý uskutočnňuje konanie a to ani v prípade ak ide o výkon rozhodnutia. Ak je však rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, správny orgán ktorého rozhodnutie sa preskúmava, má postavenie účastníka konania.
b)Osoby zúčastnené na konaní ako svedok, znalec, tlmočník, aelbo osoby zaviazané na predloženie listiny. Tieto osoby sa môžu stať účastníkom konania len ak ide o ich práva alebo povinnosti (určenie svedočného, znalečného a pod.)
c)Prokurátor v konaní o proteste prokutátora

Účastníkom konania môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo všeobecnosti sa v práve rozlišujú tri druhy spôsobilosti, a to

a)spôsobilosť mať práva a povinnosti
b)spôsobilosť na právne úkony
c)spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť)

Spôsobilosť na práva a povinnosti v správnom práve a občianskom práve nie je totožná. Spôsobilosť na práva a povinnosti v občianskoprávnom ponímaní je formulovaná veľmi široko. V predpisoch správneho práva preto môže dôjsť len k jej obmedzeniu. Tieto obmedzenia môžu byť buď vecné alebo osobné.

V prípade osobných obmedzení pôjde najčastejšie o cenzus veku, vzdelania a pod. (držiteľom zbrojného preukazu môže byť iba osoba staršia ako 21 rokov.

§15

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Nie každý, kto je spôsobilý na práva a povinnosti, musí mať zároveň aj procesnú spôsobilosť.
Zásady procesnej spôsobilosti uvedené v Občianskom zákonníku platia v správnom konaní len subsidiárne, t.j. ak osobitný právny predpis neustanovuje inak.

Predpisy správneho práva v niektorých prípadoch procesnú spôsobilosť ustanovujú odchylne. Žiadateľom o vodičské oprávnenie na skupinu motorových vozidiel – motocyklov, pri ktorých objem valcov nepresahuje objem 50 cm3, môže byť osoba staršia ako 15 rokov. V týchto prípadoch sa však vyžaduje súhlas zákonného zástupcu.

Ak napríklad niekto nadobudol plnoletosť pred 18.rokom veku uzavretím manželstva a predpisy hmotného práva ustanovujú ako podmienku na udelenie určitého oprávnenia dosiahnutie 18 rokov ( napr. §6 ods.1písm.a) zákona o živnostenskom oprávnení) procesná spôsobilosť takejto osoby sa posudzuje podľa tohto osobitného hmotnoprávneho predpisu. U právnických osôb vzniká procesná spôsobilosť okamihom vzniku právnickej osoby. PO vykonávajú svoju procesnú spôsobilosť buď prostredníctvom štatutárnych orgánov,alebo prostredníctvom svojich zástupcov.Osoby konajúce za právnickú osobu pred správnym orgánom sú povinné toto svoje oprávnenie na výzvu preukázať.

§16
Zastupovanie účastníka, ktorý nemá procesnú spôsobilosť, či už preto, lebo nemá požadovaný vek, alebo preto, lebo bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony, rieši správny poriadok prostredníctvom zákonného zástupcu.
Zákonným zástupcom maloletého sú jeho rodičia v súlade s ustanoveniami zákona o rodine.
V prípade, že maloletý nemá rodičov alebo jeho rodičia boli pozbavení rodičovských práv, jeho zákonným zástupcom je opatrovník ustanovený súdom.

Zákonný zástupca musí oprávnenie na zastupovanie preukázať (rodný list maloletého, rozhodnutie súdu)
Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opratrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

§18
Začatie konania

Začatie správneho konania je ovládané dvoma zásadami – dispozičnou zásadou a zásadou oficiality. Dispozičná zásada sa uplatňuje ak sa konanie začína na návrh účastníka. Zásada oficiality sa uplatňuje v konaní, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu. Napr. priestupky sa prejednávajú zásadne z úradnej povinnosti. Popri nich však existuje kategória tzv. návrhových priestupkov, o ktorých možno začať konanie len na návrh osoby, ktorá sa konaním majúcim znaky priestupku cíti byť postihnutá. Konanie ovládané dispozičnou zásadou sa môže začať len na podnet fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Dôsledkom začatia konania je , že:

a)správny orgán je povinný o veci konať a rozhodovať
b)ten, kto urobil kvalifikované podanie, má procesné práva a povinnosti
c)sa prerušuje plynutie hmotnoprávnych lehôt spojených s uplatnením práva (premlčanie preklúzia)
d)začína plynúť lehota na rozhodnutie

Konanie, ktoré sa začína na návrh účastníka, je začaté dňom keď podanie došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.Ak sa návrh urobil ústne do zápisnice, konanie je začaté okamihom spísania tejto zápisnice. Odvolacie konanie je začaté už dňom, keď bolo odvolanie doručené správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak podanie došlo k nepríslušnému orgánu, konanie sa považuje za začaté až okamihom, ked postúpené podanie došlo príslušnému orgánu.
Konanie, ktoré sa začína na podnet správneho orgánu, je začaté dňom, keď správny orgán urobil prvý úkon voči účastníkovi konania .Za takýto úkon sa považuje okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom doručená prvá písomnosť (napr.predvolanie alebo iná písomnosť obsahujúca súčasne upovedomenie o začatí konania. Ak je účastníkov viac, za začatie konania sa považuje okamih, keď bol predpísaným spôsobom upovedomený prvý z účastníkov.
Ak účastník konania nie je známy, alebo nie je známy jeho pobyt, začatie konania sa oznamuje verejnou vyhláškou. V tomto prípade sa za deň začatia konania považuje posledný deň 15-dňovej lehoty,po ktorú musí byť vyhláška vyvesená na úradnej tabuli správneho orgánu.

§ 19 Podanie

Podaním sa v zmysle správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť.
Podaním rozumieme podanie smerujúce k začatiu konania na prvostupňovom orgáne. Podaním rozumieme aj odvolanie, podnet na obnovu konania, výkon rozhodnutia a pod.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, také podanie treba však písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Trojdňová lehota je zákonnou procesnou lehotou. Preto sa považuje za zachovanú, ak takýto prejav vôle bol najneskôr v posledný deň odovzdaný na poštovú prepravu alebo urobený ústne do zápisnice. Túto trojdňovú lehotu nemôže správny orgán predĺžiť. Za podmienok ustanovených v §28 možno však jej zmeškanie odpustiť.
Podanie sa neposudzuije podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu. Ak niekto označil svoje podanie ako sťažnosť, ale v skutočnost ide o odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, správny orgán nebude v tomto prípade postupovať podľa predpisov o prešetrovaní sťažnosti, ale podľa ustanovení správneho poriadku upravujúcich odvolacie konanie.
Všeobecnými náležitostiami podania podľa správneho poriadku je

• označenie subjektu t.j. kto ho podáva (meno, priezvisko, adresa bydliska,zamestnanie...).
• označenie predmetu konania t.j. čoho sa návrh týka, (napr. môže ísť o žiadosť o vydanie stavebného povolenia, žiadosť o priznanie dôchodku, )
• a napokon označenie petitu t.j. čo sa navrhuje

Takéto vymedzenie všeobecných náležitosti podania v súčasnosti už možno považovať za nedostatočné. Medzi náležitosti absentuje také dôležité prvky, ako sú označenie správneho orgánu, ktorému je podanie adresované, označenie dôkazov, podpis a dátum podania.

Neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy, ktoré preukazujú splnenie podmienok hmotnoprávnych predpisov nevyhnutných na priznanie oprávnenia, prípadne určenie právnej povinnosti. Najobvyklešími prílohami sú napríklad listinné dôkazy z katastra nehnuteľnosti, výpis z registra trestov, dôkaz o odbornej spôsobilosti, a pod.
Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne. Ak účastník konania urobí podanie na správnom orgáne, tento orgán je povinný na jeho žiadosť túto skutočnosť potvrdiť.

§23

Nazeranie do spisov

Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčasnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkov zápisníc o hlasovní iným spôsobom.

Spisom sa rozumie súbor všetkých písomnosti zhromaždených správnym orgánom vzťahujúcich sa k tej istej veci, ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov, výpovede svedkov, znalecké posudky........

§24

Doručovanie do vlastných rúk

Doručovanie písomnosti v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám.

Pokiaľ ide o spôsob doručovania, rozlišujeme doručenie do vlastných rúk a doručenie iné, t.j. obyčajné, ktoré môže mať rôzne formy, a napokon doručenie verejnou vyhláškou.Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty, prostredníctvom zamestnanca správneho orgánu, osobným prevzatím písomnosti na správnom orgáne.....

Doručovanie do vlastných rúk – pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát.V súdnej praxi existuje judikát, ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka.
Výnimku zo zásady, že zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie o splnomocnencovi na preberanie zásielok. Adresát môže splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho pijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo musí byť overené poštou.

Ak sú účastníkmi správneho konania manželia, dôležité písomnosti sa doručujú každému z nich. To neplatí ak sú zastúpení spoločným zástupcom alebo ak ide o prípad, keď majú zvoleného alebo určeného splnomocnenca.

Náhradné doručenie (§24 ods.2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

–ide o právnu fikciu, že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je.

Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov nezdržiava, zásielku treba vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť.

V prípade, že adresát bezdôvodne odoprel prijať písomnosť a bol doručovateľom upozornený na následky odopreia prijatia písomnosti, písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď došlo k takémuto bezdôvodnému odopretiu. Za bezdôvodné odopretie treba považovať aj odopretie bez udania dôvodov.

§26
Doručenie verejnou vyhláškou

Verejna vyhláška – forma verejného oznámenia určitého právneho úkonu, z ktorého určitým osobám alebo bližšie neurčenému počtu adresátov vznikajú niektoré práva a povinnosti.
V správnom konaní sa táto forma používa na doručenie písomnosti :

• a) účastníkom konania, ktorí nie sú známi alebo pobyt ktorých nie je známy,
• b) účastníkom konania, ak tak ustanovuje osobitný predpis – ide o prípady s veľkým počtom účastníkov v prípade stavebného zákona

Ak má takýto účastník ustanoveného opatrovníka, správny orgán je povinný písomnosť doručiť tomuto opatrovníkovi.
Pod pojmom účastník, ktorý nie je správnemu orgánu známy rozumieme osobu, ktorá má určitý konkrétny právny vzťah k prerokúvanej veci, správny orgán o jej existencii vie, avšak nepozná žiadne identifikačné znaky tejto osoby.
Doručenie verejnou vyhláškou sa uskutočňuje tak, že písomnosť sa vyvesí na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť. Po uplynutí lehoty určenej na vyvesenie správny orgán verejnú vyhlášku uloží do spisu.

§27
Lehoty

Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časové vymedzené obdobie, v ktorom sa mže, prípadne musí vykonať určitý úkon.

Rozlišujeme lehoty hmotnoprávne a lehoty procesné. Lehoty hmotnoprávne obsahujú jednotlivé predpisy hmotného práva.S ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva resp. oprávnenia.S plynutím lehôt je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva.

Naproti tomu procesné lehoty sú určené na vykonanie niektorých procesných úkonov. Procesné lehoty nazývame zákonnými lehotami. Ich charakteristickým znakom je, že ich správny orgán nemôže ani predĺžiť ani skrátiť. Výnimku z tejto zásady môže ustanoviť iba osobitný zákon.

Dĺžku procesných lehôt právne predpisy vymedzujú spravidla podľa dní, týždňov a mesiacov.
Pri lehotách, ktoré sú určené podľa dní, lehota začína plynúť v deň nasledujúci po okamihu, ktorý je určujúcim pre začiatok plynutia lehoty. Napríklad ak bolo rozhodnutie doručené 21.septembra, 15-dňová lehota na podanie odvolania začína plynúť 22.septembra. Pritom nie je rozhodujúce, či tento prvý deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja alebo sviatok.
Pre plynutie lehôt je určujúci začiatok lehoty, ktorý môže byť určený zákonom alebo správnym orgánom. Spravidla je to deň doručenia písomnosti, ale môže to byť aj deň právoplatnosti rozhodnutia, deň keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania a pod.

Pri lehotách určených podľa týždňov, mesiacov, alebo rokov je určujúce spravidla číselné označenie dňa určujúceho začiatok plynutia lehoty. Napríklad ak začiatok trojmesačnej lehoty pripadol na 19.marca, plynutie tejto lehoty sa skončí 19.júna. Ak by však začiatok jednoročnej lehoty pripadol na 29.februára , táto lehota uplynie 28.februárom nasledujúceho roka.
Špecifickým znakom procesných lehôt je skutočnosť, že na ich zachovanie stačí, aby príslušné podanie bolo najneskôr v posledný deň lehoty podané na prepravu. Spravidla pôjde o poštovú prepravu. Zákon nevyžaduje aby do konca procesnej lehoty podanie správnemu orgánu skutočne aj došlo. V praxi možu nastať prípady, keď sa podanie neurobilo na príslušnom orgáne, alebo nebolo adresované príslušnému orgánu. V takomto prípade sa lehota bude považovať za zachovanú len vtedy, ak nepríslušný orgán podanie najneskôr do konca tejto lehoty doručí príslušnému správnemu orgánu. Pri procesných lehotách stačí,ak do konca lehoty podá zásielku na poštovú prepravu.

§28
Zmeškanie lehoty

Zmeškanie lehoty v svojej podstate znamená, že účastník konania je výlučený z úkonu, ktorý mu inak náleží.

Odpustenie zmeškanie lehoty zákon viaže na splnenie týchto podmienok:
a)dôvodom zmeškania lehoty boli závažné dôvody
b)o odpustenie zmeškania lehoty účastník požiadal v zákonnej lehote 15 dní, odkedy pominula príčina zmeškania
c)v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon.

O odpustení zmeškania lehoty koná správny orgán len na návrh. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty sa podáva na tom správnom orgáne, na ktorom sa mal urobiť zmeškaný úkon. Žiadosť o odpustenie lehoty na podanie odvolania sa podáva na orgáne, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Správny orgán nemôže odpustiť zmeškanie hmotnoprávnych lehôt.
Zmeškanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nemožno odpustiť.

§39
Čestné vyhlásenie

Čestné vyhlásenie je špecificky inštitút správneho poriadku, ktorý procesné predpisy z oblasti súdnictva nepoznajú. Čestné vyhlásenie teda nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takto dôkaz iba nahrádza.Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu.

V čestnom vyhlásení účastník vyhlási na svoju česť, že obsah jeho vyhlásenia je pravidvý. Správny orgán je povinný účastníka konania vopred upozorniť na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Opomenutie tejto povinnosti zo strany správneho orgánu nezbavuje účastníka konania následkov právnej zodpovednosti, ak čestné vyhlásenie nebolo pravdivé. Nepravdivé čestné vyhlásenie zakladá skutkovú podstatu priestupku. Podľa okolnosti prípadu môže dôjsť aj naplneniu skutkovej podstaty niektorého trestného činu (napr. podvodu..)

Ak vyjde najavo, že rozhodnutie sa opieralo o čestné vyhlásenie, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé, môže to byť dôvodom na obnovu konania alebo vydanie rozhodnutia o odňatí oprávnenia priznaného správnym orgánom.

§46
Rozhodnutie

Rozhodnutie predstavuje finálne štádium správneho konania. Zásadne všetky rozhodnutia musia mať písomnú formu. Rozhodnutie je písomnosťou listinej povahy s predpísanými obsahovými a formálnymi náležitosťami. Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu jej jeho záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje tak adresáta správneho rozhodnutia, ako aj správny orgán. Od okamihu keď bolo rozhodnutie vydané v predpísanej forme a doručené adrestáovi, je platné. V praxi to znamená, že správny orgán takéto rozhodnutie už nemôže ľubovoľne zmeniť alebo zrušiť. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym poriadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo.

Správny poriadok rozlišuje jednak obsahové náležitosti a jednak formálne náležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravom prostriedku. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Súčasťou výroku je

a) rozhodnutie o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania, ak ich správny orgán hodlá uložiť
b) určenie lehoty na plnenie, ak účastníkovi ukladá povinnosť niečo plniť

Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia.V odôvodnení sa uvádza aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotil správny orgán, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy. Poučenie ide o obligátornu náležitosť rozhodnutia. Poučenie musí obsahovať aj také rozhodnutie, v ktorom sa vyhovelo všetkým účastníkom konania, alebo proti ktorému už riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Poučením o opravnom prostriedku je údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či sa proti nemu možno odvolať.
Formálnymi náležitosťami sú označenie správneho orgánu, odtlačok úradnej pečiatky, vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením mena, priezviska a funkcie.

§40
Lehota pre rozhodnutie

V súlade so základnými pravidlami konania správne orgány sú povinné každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov.

Podľa zložitosti riešenej veci zákony ustanovujú lehotu na rozhodutie, a to

a)bezokladne v jednoduchých veciach
b)do 30 dní v ostatných prípadoch
c)do 60 dní v obzvlášť zložitých prípadoch
d)do lehoty, ktorú primerane predĺži odvolací orgán
e)do lehoty ustanovenej v osobitných zákonoch

O skutočnosti, že vec nemôže byť včas vybavená, ako aj o príčinách tohto stavu, je správny orgán povinný účastníkov upovedomiť. Zároveň oznámi predpokladanú lehotu, v ktorej o veci rozhodne.

§51
Oznámenie rozhodnutia

Právnymi následkami oznámenia rozhodnutia sú
a)určenie okamihu záväznosti rozhodnutia
b)určenie začiatku plynutia lehoty na odvolanie
c)vznik možnosti vzdať sa opravného prostriedku
d)určenie dňa, kedy sa stalo rozhodnutie právoplatným, ak je zo zákona vylúčené odvolanie
e)určenie dňa kedy sa rozhodnutie stalo vykonateľným, ak bol vylúčený odkladný účinok odvolania

Správny poriadok upravuje dve formy oznámenia rozhodnutia. Rozhodnutie sa oznamuje
a)doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia
b)ústnym vyhlásením , ak prítomný účastník vyhlási, že sa vzdáva nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia
Písomné vyhotovenie rozhodnutia doručuje správny orgán zásadne do vlastných rúk účastníka konania
Za písomné vyhotovenie rozhodnutia sa považuje aj doručenia verejnou vyhláškou, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Tak sa napríklad doručuje stavebné povolenie pri líniových stavbách.
V oboch prípadoch sa deň doručenia rozhodnutia považuje za deň oznámenia. Pri doručení verejnou vyhláškou sa za deň doručenia považuje 15.deň od vyvesenia rozhodnutia na úradnej tabuli správneho orgánu.

§52
Právoplatnosť a vykonateľosť

Účinky vydania rozhodnutia:
a)platnosť rozhodnutia
b)účinnosť rozhodnutia
c)právoplatnosť rozhodnutia

Platnosť rozhodnutia znamená, že akt reálne existuje. Okamih platnosti rozhodnutia nastáva, keď bolo v predpísanej forme doručené do sféry adresáta.
Účinnosť rozhodnutia znamená , že rozhodnutie je schopné založiť, zmeniť alebo zrušiť určité práva a povinnosti. Platnosť rozhodnutia je podmienkou jeho účinnosti.

Účinnosť rozhodnutia nastáva:
a)oznámením rozhodnutia adresátovi, ak proti rozhodnutiu nie je prípustný oprávný prostriedok alebo ak tento opravný prostriedok nemá odkladný účinok
b)dňom ktorý je uvedený v rozhodnutí
c)dňom keď sa právoplatne rozhodlo o podanom odvolaní

Dôsledok účinnosti sa prejavuje v tom, že ak je rozhodnutie účinné, možno vykonávať priznané oprávnenie

Formálna právoplatnosť znamená, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym oprávným prostriedkom.
Formálna právoplatnosť nastáva
a)jeho doručením, ak nieje prípustný riadny opravný prostriedok
b)výslovným vzdaním sa opravného prostriedku
c)márnym uplynutím lehoty na odvolanie
d)vydaním rozhodnutia o opravnom prostriedku
Materiálna právoplatnosť znamená nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia

Okamih právoplatnosti rozhodnutia môže nastať rôzne :
a)prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať sa stáva právoplatným dňom oznámenia všetkým účastníkom
b)prvostupňové rozhodnutie sa stáva právoplatným, ak uplynula lehota na odvolanie, ak je účastníkov viac, právoplatnosť nastáva dňom,keď uplynula lehota na odvolanie tomu účastníkovi,ktorému bolo rozhodnutie oznámené najneskôr
c)účastník sa po oznámení rozhodnutia odvolania vzdal alebo ho vzal späť, v tomto prípade nastáva právoplatnosť dňom, keď účastník konania urobil tento právny úkon predpísaným spôsobom
d)druhostupňové rozhodnutie, proti ktorému je odvolanie vylúčené nadobúda právoplatnosť dňom oznámenia rozhodntuia účastníkovi

V prípade márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania právoplatnosť rozhodnutia nastáva dovŕšením 24.hodiny dňa, ktorý bol posledným ďňom lehoty.V deň nasleduúci po právoplatnosti rozhodnutia nastáva účinnsoť resp. vykonateľnosť rozhodnutia. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, právoplatnosť rozhodnutia nastáva v najbližší pracovný deň

Vykonateľnost je taká vlastnoť rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti vynútiť splnenie uloženej povinnosti aj proti vôli adresáta, a to formou správnej alebo súdnej exekúcie
Predpokladmi pre vykonateľnosť rozhodnutia sú
a)právoplatné rozhodnutie
b)neprávoplatné rozhodnutie,ak odovlanie nemá odkladný účinok
c)uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie

§53
Odvolacie konanie

Správny poriadok rozlišuje medzi riadnymi opravnými prostriedkami a mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
Za riadne opravné prostriedky považujeme odvolanie a rozklad
Za mimoriadne opravné prostriedky považujeme obnovu konania na návrh účastníka, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Odvolanie – špecifická forma podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia.. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu.
Odvolanie nemožno podaťnapr. proti rozhodnutiu o prerušení konania, zastavení konania o shcválení zmieru......
Predmetom odvolania môže byť len rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu. Takúto povahu nemajú predvolanie, výzva na doplnenie podania, upovedomenie o miestnej obhliadke...........Rovnako sa nemožno odvolať ani proeti nevydaniu rozhodnutia. Oprávneným na podanie odvolania je iba účastník konania. Odvolanie je oprávnený podať aj :

a)zákonný zástupca, ak účastník nemôže v konaní samostatne vystupovať
b)opatrovník v prípadoch, ak bol ustanovený správnym orgánom
c)zástupca, ktorého si zvolil účastník

V časti týkajúcej sa svedočného, znalečného, právo podať odvolanie majú aj tieto osoby, avšak len v rozsahu týkajúceho sa ich nárokov.

Účastník konania má právo vzdať sa odvolania a podané odvolanie vziať späť. Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak by bolo odvolanie podané na nepríslušnom orgáne, ten je povinný ho bezodkladne postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka. Z podania odvolania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Pre posúdenie či ide o odvolanie nie je dôležité jeho označenie, ale obsah. Je potrebné, aby účastník konania uviedol v odvolaní spisové číslo napadnutího rozhodnutia a dátum vydania.

Odvolanie možno podať najskôr po oznámení rozhodnutia. Na podanie odvolania zákon ustanovuje 15-dňovú lehotu. Táto lehota začína plynúť od oznámenia rozhodnutia.Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni oznámenia rozhodnutia.Ak posledný deň pripadne na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň. Lehota na podanie odvolania sa považuje za dodržanú, ak bolo odvolanie podané na prvostupňovom správnom orgáne alebo na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou. Správny orgán ju preto v prípade jej zmeškania nemôže predĺžiť.

Ak bolo odvolanie podané včas zákon s tým spája dva účinky:

• a)suspenzívny (odkladný )účinok, ktorý znamená, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia až do vybavenia odvolania nenastávajú.
• b)devolutívny účinok, ktorý znamená, že rozhodovanie sa presúva z orgánu prvého stupňa na orgán inštančne nariadený.Odvolacím orgánom je správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Tento účinok nenastane, ak sa rozhodne v rámci autoremedúry.

Autoremedúra – oprava vlastného rozhodnutia správneho orgánu.
Správny orgán môže uplatniť autoremedúru, ak sú splnené tri podmienky

a)prvostupňový orgán vyhovie odvolaniu v celom rozsahu
b)rozhodnutie o odvolaní formou autoremedúry sa nedotkne iného účastníka
c)ak je viac účastníkov s takýmto postupom vyslovia súhlas všetci účastníci
Uplatnenie autoremedúry neprichádza do úvahy vtedy, ak správny orgán by vyhovel čiastočne.

Odvolací orgán môže za podmienok ustanovených v zákone dospieť k týmto záverom:

a)odvolanie zamietne pre neprípustnosť alebo preto, lebo bolo podané oneskorene
b) odvolanie zamietne pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdí
c)odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší (ak je rozhodnutie nezákonné)
d) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodntuie
e) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zmení

Pri zrušení rozhodnutia a jeho vrátení na nové konanie a rozhodnutie je prvostupňový orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.Nové rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom po opätovnom prejednaní veci je znova rozhodnutím prvoinštačným a možno sa proti nemu odvolať.

§62
Obnova konania

Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak :
a)vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania
b)rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak
c)nesprávnym úradným postupom správneho orgánu sa účastníkovi odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní
d)rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom .Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neuplné svedecké výpovede, falšovanie listiny, nepravdivé čestné vyhlásenie.

§65
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Je mimoriadnym opravným prostriedkom. Od obnovy konania sa preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní odlišuje v dvoch smeroch:

• jediným dôvodom na jeho uplatnenie je nezákonnosť
• na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je právny nárok

Predpokladom na uplatnenie tohto opravného prostriedku je právoplatnosť rozhodnutia a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu alebo druhostupňového orgánu. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže dať ktokoľvek, nielen účastník konania. Rozhodnutie ktoré je právoplatné môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu ktorý toto rozhodnutie vydal.

§71
Výkon rozhodnutia

Výkon rozhodnutia správneho orgánu je procesná činnosť správneho orgánu smerujúca k vynútenému splneniu povinnosti uloženej v rozhodnutí správneho orgánu. Ide o posledné relatívne samostatné štádium správneho konania. Nie je to obligátorne štádium, ktoré nanastupuje automaticky, ale len v prípade, keď povinnosť uložená v rozhodnutí nebola splnená dobrovoľne.Jeho zmyslom je dosiahnuť realizáciu nesplnenej povinnosti.
Výkon rozhodnutia správnych orgánov sa môže uskutočniť formou
a)správnej exekúcie
b)exekúcie vykonávanej exekútorom

Výkon rozhodnutia predpokladá, že vopred bola formou rozhodnutia autoritatívne uložená povinnosť niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. Zákonný predpokladom na nariadenie výkonu rozhodnutia je existencia titulu na výkon rozhodnutia (tzv.exekučný titul)

Ako exekučné tituly pri správnej exekúcie prichádzajú do úvahy
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
b) zmier schválený správnym orgánom
c) výkaz nedoplatkov zostavený správnym orgánom
d) dohoda

Za rozhodnutie sa považujú aj platobné výmery a rozkaz o uložený sankcie za priestupok
Základným predpokladom na nariadenie výkonu rozhodnutia je jeho vykonateľnosť
V záujme právnej stability správny poriadok ustanovuje trojročnú lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy.
Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva.

Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov.

Zdroje:

Súhrn zo zákonov -