Všeobecná charakteristika občianskeho práva a pojem občianske právo
Občianske právo patrí k základným a najstarším právnym odvetviam v histórii práva.Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkiaľ pochádza aj jeho názov-ius civile, ktorý sa používa doteraz. Pod pojmom občianske právo treba rozumieť právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vzťahy, pričom subjekty týchto vzťahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu(sloboda).
Väčšina noriem občianskeho práva má dispozitívny charakter, to znamená, že subjekty nielen slobodne vstupujú do občianskoprávnych vzťahov, ale v prevažujúcej miere majú možnosť utvárať a formovať svoje vzájomné práva a povinnosti podľa vlastnej vôle a predstáv, pokiaľ nie sú v tomto správaní výnimočne viazané kogentnými normami, ktoré však nie sú pre oblasť občianskeho práva typické.
Naznačenú povahu občianskeho práva zreteľne vyjadruje ustanovenie §2 ods.3 OZ, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy určitých ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.
Pojem a výpočet prameňov občianského práva
Prameňmi občianskeho práva vo formálnom zmysle sú právne normy upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré tvoria predmet občianskeho práva.
Základným prameňom občianskeho práva je Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
Okrem Občianskeho zákonníka občiansko právne normy obsahujú aj ďalšie predpisy, z ktorých k prameňom občianskeho prava možno priradiť najmä: zákon o nájme nebytových priestorov, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Autorský zákon............
Napokon k prameňom občianskeho práva zaraďujeme aj viaceré právne predpisy, ktoré súvisia s Občianskym zákonnníkom alebo ďalšími typickými občianskoprávnymi predpismi. K nim predovšetkým patria Občiansky súdny poriadok,zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o rodine.......
Občiansky zákonník sa systematicky člení na deväť častí.
Prvá časť obsahuje všeobecné ustanovenia. Vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka sú obsiahnuté normy o občianskoprávnych vzťahoch a ich ochrane, o účastníkoch občianskoprávnych vzťahoch, o zastúpení, o právnych úkonoch, o premlčaní a o vymedzení niektorých pojmov.
Druhá časť je venovaná novej úprave vecných práv. Na prvom mieste je upravené vlastnícke právo a držba vrátane ich ochrany, nadobúdanie vlastníckeho práva i spoluvlastníctva. V tejto časti je upravené aj záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.
Tretia, štvrtá a piata časť boli zrušené.
V šiestej časti je upravená zodpovednosť za škodu a bezdôvodné obohatenie.
Siedma časť obsahuje ustanovenia o dedičskom práve. Sú v nej upravené otázky nadobúdania dedičstva, dedenie zo zákona a zo závetu, potvrdenie dedičstva, vyporiadanie dedičov a ochrana oprávneného dediča.
Osma časť predstavuje najrozsiahlešiu časť Občianskeho zákonníka a upravuje záväzkové právo.
Deviata časť je nazvaná Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Občiansky zákonník tak ako každý zákon pôsobí na určitý okruh právnych vzťahov a subjektov v určitom čase a priestore. Na základe toho rozlišujeme vecnú, osobnú, časovú a priestorovú pôsobnosť Občianskeho zákoníka.
- a)Prostredníctvom vecnej osobnosti sa určuje okruh právnych vzťahov, na ktoré sa Občiansky zákonník má aplikovať. Zásadne je vymedzená v § 1 ods.2, podľa ktorého Občiansky zákonník upravuje majetkové vťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, za predpokladu, že tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
- b)Pri posudzovaní časovej pôsobnosti je významná otázka odkedy Občiansky zákonník pôsobí t.j. kedy nadobudol účinnosť. Podľa § 880 OZ nadobudol účinnosť 1. apríla 1964.
- c)Pre vymedzenie osobnej pôsobnosti OZ je smerodajné predovšetkým určenie subjektov občianskeho práva. Podľa OZ sú nimi fyzické osoby a právnické osoby.
- d)Priestorovú pôsobnosť Občianskeho zákonníka treba posudzovať tak, že je daná územím SR.
V tomto smere normy občianskeho práva pôsobia na celom území SR, čomu treba v širšom zmysle rozumieť tak, že pôsobia nielen na povrchu jeho územia, ale aj nad povrchom územia a pod jeho povrchom, pretože všade tam sa uplatňuje aj zvrchovanosť SR.
PRÁVNE ÚKONY
V zmysle ust. § 34 právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spvájajú.
Cieľom právneho úkonu je výsledok, ktorý konajúca osoba chce právnym úkonom dosiahnuť.
Prejavom vôle rozumieme jej vonkajšiu manifestáciu. Vôľu možno prejaviť akýmkoľvek spôsobom. Pri výslovnom prejave vôle sa ako vyjadrovací prostriedok používa reč.Právne úkony možno urobiť tak ústne ako aj písomne. Písomne ich možno urobiť listom, listinou, telegraficky, ďalekopisom .....
Požiadavku podpisu písomných právnych úkonov upravuje ust. § 40. Na platnosť písomných právnych úkonov sa vyžaduje, aby takýto úkon bol podpísaný konajúcou osobou.
V niektorých prípadoch musí byť pravosť podpisu úradne overená. Podpis možno nahradiť mechanickými postriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Takýmito mechanickým prostriedkom je pečiatka napodobňujúca vlastnoručný podpis (tzv. Faksimile) alebo nahrádzajúca vlastnoručný podpis, elektronicky podpis, prenesenie podpisu telegramom,ďalekopisným zariadením a pod.
Výslovným prejavom vôle môže byť aj prejav vytvorený na počítači a prenesený jeho adresátovi buď priamo (napr.e-mailom) alebo pomocou výstupu z tlačiarne, faxu, či odovzdaním prenosového média, na ktorom je prejav zaznamenaný.
Konkludentný prejav vôle nemá znaky výslovného prejavu, ale vyjadruje vôľu konajúceho takým spôsobom, že so zreteľom na všetky okolnosti prípadu niet pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah.
Konkludentný prejav možno urobiť napr. prikývnutím ako prejav súhlasu alebo zničenie listiny ako prejav nesúhlasu.) S konkludentným prejavom výslovne počíta aj Občiansky zákonník napríklad v ust. § 480 ods.2 (zničenie listiny, na ktorej bol napísaný závet) alebo § 792 ods.2 (uzavretie poistnej zmluvy zaplatením poistného)
Typy a druhy právnych úkonov
Právne úkony sa triedia podľa rôznych kritérii, ktoré sa navzájom kumulujú.
- Z hľadiska počtu strán, resp. Podľa toho, či sa pri právnom úkone vyžaduje prejav vôle jednej, dvoch alebo viacerých strán rozlišujeme právne úkony jednostranné (unilaterálne), dvojstranné(bilaterálne) a viacstranné (multilaterálne).
Jednostranné právne úkony spočívajú v prejave vôle jednej strany (napr.závet, odstúpenie od zmluvy, započítanie, výpoveď a pod.) Dvojstranné právne úkony sú spravidla zložené z dvoch zhodných jednostranných právnych
úkonov. Označujú sa ako zmluvy, prípadne dohody. - Podľa toho , či prejav vôle je niekomu adresovaný, t.j. či je urobený voči inému subjektu (napr.návrh na uzavretie zmluvy), alebo prejav vôle je bez adresáta delíme na adresované a neadresované (napr.verejná súťaž, závet)
- Podľa toho,či k podstate právneho úkonu patrí len prejav vôle,alebo sa vyžaduje aj určité reálne správanie. Rozlišujeme právne úkony vôľové a reálne. Na vznik vôľového právneho úkonu, ktorý sa v oblasti občianského práva vyskytuje ako pravidlo, stačí prejav vôle.Ako príklad reálneho právneho úkonu možno uviesť zmluvu o vklade, kde sa na jej vznik vyžaduje prijatie vkladu.(§778)
- Právne úkony medzi živými a pre prípad smrti sa odlišujú podľa okamihu nastúpenia právnych účinkov.Jediným právnym úkonom pre prípad smrti, ktorého právne účinky nastanú až po smrti, je podľa nášho práva závet.
- Podľa toho, či účastník, ktorý robí právny úkon, požaduje od druhého účastníka právneho úkonu nejakú odplatu (buď v peniazoch, alebo v iných hodnotách), alebo či urobí právny úkon bezodplatne, rozdeľujeme právne úkony na odplatné a bezodplatné.
- Podľa toho, či sa na platnosť právneho úkonu vyžaduje určitá forma, sa právne úkony triedia na formálne a neformálne. Princíp neformálnosti typický pre občianske právo, znamená, že právne úkony možno uskutočňovať v akejkoľvek forme, pokiaľ nie je ustanovená zákonom, resp.dohodnutá účastníkmi. Občiansky zákonník ustanoveuje písomnú formu napríklad pre zmluvy o prevode nehnuteľnosti (§46 ods.1), o postúpení pohľadávky (§524 ods.1), o prevzatí dlhu (§531 ods.3) a pod.
Občianskoprávny vzťah
Občianskoprávne vzťahy sú také právne vzťahy, predmetom ktorých sú spoločenské vzťahy,upravené normami občianskeho práva. Sú to teda právne vzťahy, predmetom ktorých sú osobnostné, osobnomajetkové a majetkové vzťahy vznikajúce medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a štátom navzájom.
Charakteristickým znakom občianskoprávnych vzťahov je rovné postavenie účastníkov. To znamená, že žiaden z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže jednostranným úkonom vnútiť druhému účastníkovi nejakú povinnosť, prípadne autoritatívne si vynucovať splnenie nejakej povinnosti.
