Ďalším dôležitým ustanovením Charty pre oblasť ľudských práv je článok 68, ktorý okrem iného ustanovuje právomoc Hospodárskej a sociálnej rady zriadiť si komisie „pre podporovanie ľudských práv“. V duchu tohto článku bola zriadená v roku 1946 Komisia OSN pre ľudské práva a neskôr i Komisia pre postavenie žien. Prvou z úloh Komisie OSN pre ľudské práva bolo vytvorenie Medzinárodnej listiny ľudských práv, ktorá mala pozostávať z nezáväznej deklarácie, z právne záväzného dohovoru a systému jeho realizácie a kontroly. Táto úloha bola splnená vypracovaním Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948), Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966). Tieto štyri dokumenty sa stali medzinárodným štandardom ľudských práv, z ktorého vychádzajú orgány OSN pri svojej činnosti. V odbornej literatúre sa tieto štyri dokumenty súhrne označujú ako Medzinárodná listina ľudských práv.

OSN prakticky od samého vzniku dostávala veľké množstvo sťažnosti od jednotlivcov a nevládnych organizácií na porušovanie ľudských práv. Dlhú dobu nemala OSN pre ich vybavenie žiadny mechanizmus. Riešením bolo rozšírenie právomocí Komisie OSN pre ľudské práva a Subkomisie rezolúciami Hospodárskej a sociálnej rady č. 1235/1967 a č. 1503/1970. Prvá z rezolúcií dala Komisii OSN pre ľudské práva i Subkomisii právomoc zaoberať sa situáciami zjavného systematického porušovania ľudských práv, ako je politika aparheidu či rasová diskriminácia, a to cestou verejného vyšetrovania na podnet ktoréhokoľvek orgánu OSN. Druhá rezolúcia vybavila oba orgány právomocou posudzovať sťažnosti jednotlivcov alebo skupín osôb proti sústavnému a masovému porušovaniu ľudských práv proti ktorémukoľvek členskému štátu OSN cestou neverejného, dôverného a písomného konania. Konkrétnymi prípadmi v rámci oboch procedúr sa najskôr zaoberá Subkomisia, ktorá celý prípad zmapuje a spolu so stanoviskom dotknutého štátu odovzdá vec Komisii OSN pre ľudské práva. Táto uvedené informácie buď dôkladne preskúma, alebo so súhlasom dotknutého štátu vymenuje osobitný výbor pre vyšetrenie veci.. Zistené skutočnosti môže komisia v prípade potreby predložiť Hospodárskej a sociálnej rade, prípadne Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré môže prostredníctvom verejnej debaty a prijatím rezolúcií odsúdiť príslušný štát pre neplnenie záväzkov vyplývajúcich z Charty OSN.

Komisia pre postavenie žien je pomocný orgán Hosp. a soc. Rady, ktorá má taktiež právomoci v oblasti ochrany ľudských práv. Táto komisia bola vytvorená na základe článku 68 Charty. Zohrala dôležitú úlohu pri prijímaní rezolúcií a príprave záväzných dohovorov s cieľom odstrániť diskrimináciu žien. S účelom riadiť a koordinovať orgány OSN v oblasti ľudských práv sa v roku 1993 vytvoril osobitný orgán mimo rámca pôsobnosti Hosp. a soc. Rady, a to úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Na riešení problémov spojených s dodržiavaním ľudských práv sa môže nepriamo podielať aj Bezpečnostná rada OSN, pokiaľ problematiku dodržiavania ľudských práv zasahuje do oblasti mieru a bezpečnosti. Jej hlavnou úlohou je bdieť nad zachovávaním svetového mieru a bezpečnosti.

Do ľudsko-právnej oblasti zasahujú aj právomoci Valného zhromaždenia OSN, ktoré vytvára medzinárodné štandardy v oblasti jednotlivých skupín práv vo forme deklarácií, podnecuje vypracovanie štúdií s cieľom podporiť ľudské práva (Všeobecná deklarácia ľudských práv, Deklarácia práv dieťaťa a pod.).

Do sféry ochrany ľudských práv môže nepriamo zasiahnuť aj súdny orgán OSN – Medzinárodný súdny dvor. Tento riši právne spory medzi štátmi. V prípade sporov štátov týkajúcich sa ochrany ľudských práv a pri posudkovej činnosti, pokiaľ je žiadosť oprávneného subjektu o posudok smerovaná k výkladu právnej normy majúcej ľudsko-právny rozmer, však môže významne prispieť k objasneniu a riešeniu situácie.

Štatút Rady Európy

Štatút Rady Európy z roku 1949 je primárne zakladajúcou listinou Rady Európy ako regionálnej medzinárodnej organizácie. Jedným z nosných pilierov činnosti Rady Európy je práve ochrana ľudských práv. Jej primárnym cieľom je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi svojimi členmi v záujme ochrany a uplatňovania ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom a uľahčiť ich hospodársky a spoločenský rozvoj. Každý člen Rady Európy uznáva zásady právneho štátu a zaručuje všetkým osobám pod jeho jurisdikciou dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Ciele Rady Európy sa realizujú prostredníctvom jej orgánov a to Parlamentného zhromaždenia a Výboru ministrov. V roku 1999 bol vytvorený ďalší orgán s pôsobnosťou v oblasti ochrany ľudských práv – Komisár pre ľudské práva, ktorý vznikol na základe rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy. Úlohou tohto orgánu je podpora vzdelávania, budovania povedomia a presadzovanie rešpektovania ľudských práv v členských štátoch. Poskytuje rady a informácie o ochrane ľudských práv a o prevencii pri porušovaní ľudských práv.

Prevencia porušovania ľudských práv je prvoradou úlohou Rady Európy. Ochrana  ľudských práv sa stále viac týka prevencie ich porušovania. Výsledkom tohto snaženia bol v roku 1987 Dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby osoby zbavené slobody boli obeťami takéhoto zlého zaobchádzania. Špeciálny výbor zložený z nezávislých expertov je oprávnený navštevovať všetky miesta zadržiavania ako sú väznice, policajné stanice, miesta