zadržiavania v kasárňach alebo v psychiatrických zariadeniach a dávať odporúčania na ich
zlepšenie. Na základe Dohovoru majú delegácie Výboru pre zabránenie mučenia neobmedzený prístup do miest zadržiavania a úplnú slobodu pohybu v nich; bez svedkov môžu klásť otázky zadržiavaným alebo iným osobám, ktoré sú schopné im poskytnúť potrebné informácie. Svoje odporúčania uvedú do správy, ktorá slúži ako podklad pre dialóg s príslušným štátom.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

• vstúpil do platnosti 3. septembra 1953. V súčasnosti má 46 zmluvných strán vrátane SR. Z hľadiska katalógu práv sa Európsky dohovor výrazne inšpiroval Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a v období svojho vzniku predstavoval prvý záväzný medzinárodný dokument, ktorý zakotvoval široký okruh občianskych a politických práv. Predstavuje základ európskeho štandardu ľudských práv.

Katalóg ľudských práv zakotvených v dohovore možno rozdeliť do troch vecných okruhov. Prvú skupinu tvoria práva týkajúce sa ochrany ľudského života a nedotknuteľnosti osobnosti, druhú práva týkajúce sa právneho štátu a tretiu práva týkajúce sa pluralizmu a tolerancie v živote spoločnosti.

Práva týkajúce sa ochrany ľudského života a nedotknuteľnosti osobnosti majú mimoriadny význam. Považujú sa za absolútne neodňateľné a nescudziteľné. Patrí sem právo na život, zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania a trestania, zákaz otroctva, nevoľníctva a nútenej práce a zákaz trestu smrti.

K právam týkajúcim sa právneho štátu patria predovšetkým práva a záruky procesnej povahy. Ide tu o právo na slobodu a bezpečnosť, právo na spravodlivé súdne konanie, zákaz potrestania za konanie, ktoré nie je trestným činom, právo na účinné opravné prostriedky, právo na náhradu škody za protiprávne odsúdenie a pod.

Do skupiny práv týkajúcich sa pluralizmu a tolerancie v spoločnosti patria ostatné práva chránené Európskym dohovorom. Ide predovšetkým o typické politické slobody, ale aj niektoré práva, ktoré majú zmiešanú povahu s určitými ekonomickými, kultúrnymi a sociálnymi aspektmi. Sú to napr. právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, sloboda myslenia, svedomia a náboženského presvedčenia, sloboda prejavu, zhromažďovania, právo na uzavretie manželstva, právo na vzdelanie.

Ochrana ľudských práv v európskej únii

Ochrana ľudských práv bola prenechávaná najskôr inej medzinárodnej organizácii – Rade Európy, ktorá bola vytvorená pre účely ochrany demokratických zásad, vrátane ochrany ľudských práv.

Ako prvým z orgánov Európske únie, ktorý sa začal zaoberať oblasťou ľudských práv bol Európsky súdny dvor. Zmluvou o Európskej únii (1992) sa následne pojem ľudských práv, resp. základných práv tak, ako bol vytvorený judikatúrou Európskeho súdneho dvora, dostal do zakladajúcich zmluvných inštrumentov EÚ a bol rozvinutý aj v normotvornej činnosti orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Ochrana ľudských práv sa takto dostala do noriem primárneho i sekundárneho európskeho komunitárneho práva a doplnila už existujúcu konštantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora v tejto oblasti. Významné miesto pri ochrane ľudských práv v rámci EÚ hrajú i medzinárodné zmluvy v oblasti ľudských práv, na ktoré odkazujú viaceré ustanovenia zakladajúcich zmlúv Európskych spoločenstiev a EÚ.