V súlade s rímskym právom sa zo strany pozostalého uplatňoval aj kodicil, ktorý na rozdiel od testamentu mohol obsahovať nielen ustanovenie dediča, resp. jeho vydedenie dediča, ale aj rôzne iné dispozície poručiteľa pre prípad smrti. Bol to písomný dokument, ktorý bol celkom rozdielny od závetu a taktiež neobsahoval formality závetu. Spravidla v ňom bývali dispozície zo strany závetcu, ktoré sa opierali predovšetkým o dôveru v ľudí, ktorých sa kodicil týkal.

Závetná spôsobilosť:

Spôsobilosť zriadiť závet bola priznaná len rímskym občanom, ak boli spôsobilí na právne úkony. Mohli to byť okrem pater familias, aj ženy a neskôr aj synovia, ba dokonca aj štátni otroci.

Spôsobilosť zriadiť závet musel mať závetca v čase vyhotovenia testamentu a od toho momentu nepretržite až do svojej smrti.

Spôsobilosť byť v závete ustanovený za dediča bola priznávaná všetkým osobám, ktoré boli spôsobilé mať majetok. Za dedičov mohli byť ustanovení aj otroci, ale len v tom prípade ak boli zároveň prepustení na slobodu, čo bolo zaužívané vtedy, ak bolo dedičstvo zadĺžené - otroci zdedili poručiteľove pasíva.


Formy závetu:

Závet mal formu riadneho alebo mimoriadneho závetu.

Riadny závet bol prístupný všetkým právnym subjektom, na rozdiel od mimoriadneho závetu, ktorý bol prístupný iba určitým subjektom, alebo tým subjektom, ktoré sa nachádzali v určitých mimoriadnych situáciách.

Riadny závet mohol mať rôzne formy: ústnu, písomnú, súkromnú, verejnú, riadnu a mimoriadnu.

Riadny závet súkromný: mohol mať podobu prednesenú ústne alebo písomne

• ústna forma: - muselo byť prítomných 7 svedkov
• posledná vôľa bola podaná neprerušene, zrozumiteľne

a za stálej prítomnosti siedmich svedkov

• písomná forma: prítomných sedem svedkov, muselo podpísať závet naraz a súčasne, závet musel byť opečatený

Riadny závet verejný: mohol byť urobený do súdnej zápisnice, alebo v cisárskej
kancelárii, bola však nutná prítomnosť verejného prvku

Mimoriadny závet mal rôzne formy: závet vojaka, vidiecky závet, závet v čase moru. Vzhľadom na okolnosti a mimoriadnosť situácie, v čase zriaďovania závetu, nemuseli však byť dodržané všetky podmienky platnosti závetu, tak ako to vyžadovali podmienky zriadenia závetu riadneho.

Obsah závetu:

Každý závet musel obsahovať ustanovenie dediča a to výlučne na začiatku závetu a nie kdekoľvek v texte. Ustanovenie dediča bolo spravidla štylizované v rozkazovacej forme.

Podľa rímskeho práva bolo možné ustanoviť náhradného dediča v súlade s formami náhradníctva, ktorými sú:

• všeobecné náhradníctvo (napr. ak by dedič zomrel pred poručiteľom),
• náhradníctvo nedospelých (v prípade ak by nedospelý dedič zomrel pred tým ako by dosiahol vek dospelosti),
• kvázipupilárne náhradníctvo (ustanovenie náhradného dediča duševne chorému, pre prípad že by pred smrťou nevyzdravel).

Okrem podstatných náležitostí mohol závet obsahovať aj viacero iných dispozícií závetcu. Mohli to byť najmä prepustenia otrokov, menovania poručníkov nedospelým deťom a ženám, rôzne účelové určenia, želania adresované dedičom, vydedenia a iné.
Podľa rímskeho práva bol osobitný zreteľ venovaný aj vydedeniu, nakoľko aj napriek tomu, že predstavovalo vôľu zostavovateľa závetu, muselo sa uskutočniť v stanovenej forme, pretože určovalo opak ustanovenia dediča.

Neplatnosť a neúčinnosť závetu:

Závet bol od začiatku neplatný:

• ak poručiteľ nebol spôsobilý zriadiť závet,
• ak sa nedodržali formálne náležitosti,
• ak v ňom chýbalo ustanovenie dediča.

Závet bol od začiatku neplatný taktiež ak poručiteľ po zriadení závetu stratil niektoré právne postavenie (sloboda, rímske občianstvo a čelné postavenie v rodine), čo malo za následok úplnú stratu alebo obmedzenie jeho právnej spôsobilosti. Výnimkou však bol prípad ak zostavovateľ závetu po jeho zostavení padol do zajatia, pretože vtedy platila domnienka, že zajatec zomrel v momente zajatia.

Závet sa mohol stať aj dočasne neúčinným a to z viacerých dôvodov:

• poručiteľ neskôr závet odvolal,
• poručiteľ vyhotovil nový závet (po nikom nemohli zostať dva závety),
• závetná listina bola zničená,
• prejavením vôle odvolať závet pred tromi svedkami alebo do súdneho protokolu, ak od zriadenia závetu uplynulo aspoň desať rokov.