Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Správa na úseku justície

Správa súdnictva

Správne právo by sme mohli definovať asi takto – je to odvetvie Slovenského práva upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré môžu
vznikať medzi fyzickou osobou a správnym orgánom, medzi právnickou osobou a správnym orgánom a takisto medzi správnymi orgánmi navzájom.

Slovenské správne právo doposiaľ nie je kodifikované a preto je upravované mnohými právnymi predpismi. Keďže správa
na úseku justície je jedna z oblastí, ktorú upravuje správne právo vo svojej osobitnej časti a konkrétne administratívnoprávna oblasť, ani táto časť nebude výnimkou. Medzi jej základné pramene právnej úpravy budú patriť nasledovné.

z. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
z. č. 371/2004 Z.z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Tento článok v základnom zákone Slovenskej republiky nám hovorí o tom, že v Slovenskej republike existujú nezávislé a nestranné orgány- súdy na ktorých sa každý z nás môže domáhať svojho práva.

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Ústava SR akcentuje právo každého domáhať sa súdnej, resp. právnej ochrany.

V každom právnom štáte existuje určitá podmienka, ktorá musí byť splnená, aby to právny štát bol. Je to existencia nezávislých štátnych orgánov na ochranu práv občanov. Takéto orgány sú súdy. Súdy musia byť nestranným a nezávislým štátnym
orgánom. Súdy plnia svoje funkcie v dvoch základných rovinách:

a) celospoločenská – všeobecne chápané ako dohľad nad dodržiavaním Ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
b) individuálna – keď sa do popredia dostáva činnosť súdov vykonávaná vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu – najmä v procese
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, resp. v procese rozhodovania o vine a nevine obžalovaného.


Existencia a fungovanie súdov má dva aspekty:

Výkon súdnictva zjednodušene sa dá povedať, že je to konanie, alebo súhrn úkonov justičných orgánov, ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Správa justície ( súdnictva ) budeme rozumieť najmä činnosť a rozhodovacie procesy oprávnených orgánov a subjektov, ktorých cieľom je zabezpečenie riadného fungovania súdov.

V Slovenskej republike môžeme hovoriť o dvoch základných kategóriách súdov. Budú to všeobecné súdy a súdy osobitné. Všeobecné súdy sa vyznačujú tým, že tvoria počtom najpodstatnejšiu zložku systému súdov v Slovenskej republike, majú vecne najširšie vymedzenú agendu a ich fungovanie sa týka podstatnej časti spoločnosti. Pri súdoch osobitných, je ich počet nižší, ich právomoci sú obmedzenejšie, ale špecfickejšie a ich konanie sa týka len vybraných subjektov a vecí.
Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria:

- všeobecné súdy -

1) Okresné súdy
2) Krajské súdy
3) Najvyšší súd Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave

- osobitné súdy -

Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špeciálny súd. Sústavu súdov Slovenskej republiky ďalej tvoria vojenské súdy, ktorými sú

a) vojenské obvodové súdy a
b) Vyšší vojenský súd

Ústavný súd Slovenskej republiky so sídlom v Košiciach je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti a rozhoduje najmä o súlade právnych predpisov s Ústavou a inými predpismi v stanovenom rozsahu. Rozhoduje tiež o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd. Ústavný súd SR podáva výklad Ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná, rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy a tiež o overení alebo neoverení mandátu
poslanca NR SR. Správu Ústavného súdu SR uskutočňuje predseda súdu a jeho podpredseda.

V oblasti všeobecnej správy týchto súdov je možné uviesť, že úlohou riadenia a správy súdov je:

a) vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon súdnictva ( po stránke personálnej, organizačnej, hospodárskej, finančnej...)
b) v zákonom stanovených medziach dohliadať na riadne plnenie úloh, ktoré boli zverené súdom.

Riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Ide o negatívne vymedzenie uskutočňovania správy súdov, pri uplatňovaní zásady nezávislosti súdov a sudcov.


Štátna správa súdov

Ministerstvo spravodlivosti SR, funguje ako ústredný orgán štátnej správy vykonávajúci štátnu správu súdov. Túto správu vykonáva v oblasti:

a) personálnej( vedie zoznam preťažených súdov, určuje počty sudcov a ostatných zamestnancov súdov...)
b) finančnej( riadi tvorbu rozpočtov súdov, finančná kontrola súdov)
c) organizačnej( metodicky usmerňuje a kontroluje výkon správy okresných, krajských súdov a Špeciálneho súdu)
d) ekonomickej( spravuje a zabezpečuje centrálny informačný systém, usmerňuje výkon archívnictva)
e) v ďalších oblastiach, ak tak ustanovuje zákon


Predseda súdu:

a) zabezpečuje riadne obsadenie súdu zamestnancami súdu a vybavuje personálne veci sudcov a zamestnancov súdu
b) zabezpečuje chod súdu po stránke ekonomickej, materiálnej a finančnej
c) zabezpečuje poskytovanie informácií podľa príslušných predpisov
d) určuje počty prísediacich na príslušných súdoch
e) predseda krajského súdu ďalej tým, že zabezpečuje výber uchádzačov o funkciu sudcu a pripravuje podklady na ich vymenovanie za sudcov a pod.


Riaditeľ správy súdu:

Je ním štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere.
Zabezpečuje:

a) hospodárenie a nakladanie s rozpočtovými prostriedkami súdu
b) riadenie činnosti osobného úradu
c) chod archívu
d) výkon štátnej štatistiky
e) správu majetku štátu

Na riadení a správe súdov sa v zákone ustanovenom rozsahu podieľajú aj súdna rada a orgány sudcovskej samosprávy.

Zbor väzenskej a justičnej stráže

z.č. 4/2001 Z.z o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákonov č. 422/2002 Z.z., 166/2003 Z.z. a 537/2004 Z.z
z.č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( s účinnosťou od 1.1.2006)
z.č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby v znení zákonov č. 451/2002 Z.z., 171/2003 Z.z.


Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy na úseku:

a) výkonu väzby
b) výkonu trestu odňatia slobody
c) ochrany a stráženia objektov zboru
d) ochrany poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch


Pôsobnosť zboru:

Hlavným okruhom činnosti zboru je zabezpečenie výkonu väzby a trestu odňatia slobody, resp. ochrana a stráženie príslušných objektov.


ZVJS tvoria nasledovné zložky:

a) generálne riaditeľstvo
b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených
c) príslušníci zboru


ZVJS patrí z titulu svojej pôsobnosti pod ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR. Činnosť príslušníkov zboru by sa druhovo mohla rozdeliť do troch základných kategórií v závislosti od toho, či ide o činnosti vykonávané pri výkone väzby, prípadne trestu odňatia slobody, o ochranu a stráženie objektov zboru alebo o ochranu poriadku a bezpečnosti v súdnych objektoch. Pri súdnych objektoch-„justičná stráž.“


Právne postavenie notárov v Slovenskej republike

z. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej komore v znení zákonov 63/1993 Z. z., 232/1995 Z. z., 397/2000 Z. z., 561/2001 Z. z., 526/2002 Z. z., 527/2002 Z. z., 357/2003 Z. z., 514/2003 Z. z., 420/2004 Z. z., 562/2004 Z. z.

Inštitút notárstva, tak ako ho dnes poznáme, prešiel viacerými vývojovými štádiami. Notárska činnosť je inštitút, ktorého výkon sa v rôznych podobách objavoval na našom území už pred niekoľkými storočiami.

V zmysle Notárskeho poriadku je potrebné definovať niekoľko základných pojmov:

a) Notár – je štátom určená a splnomocnená osoba, ktorá vykonáva notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku.
1. je plne spôsobilý na právne úkony
2. má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (právo)
3. je bezúhonný
4. vykonal právnu, resp. notársku prax
5. zložil notársku skúšku
6. nemá uložené disciplinárne opatrenia (podľa §11 ods. 1 pís. f) a g) zákona 323/1992)

Sídlom notára je súd prvého stupňa, do obvodu ktorého bol notár vymenovaný.

b) Notárska činnosť –

1. spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch
2. osvedčovanie právne významných skutočností
3. konania vo veciach notárskych úschov
4. úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov

c) Ďalšia činnosť notára – napr. podľa OSP v rámci dedičského konania (notár vykonáva na základe poverenia súdu úkony v konaní o dedičstve), avšak do tejto činnosti notára môžeme zaradiť napríklad aj mediáciu (ako formu mimosúdneho urovnávania sporov).

Listiny a osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti, ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené notárom pri činnosti súvisiacej s dedičským konaním sú verejnými listinami.


Minister spravodlisvosti:
  1. štátny dohľad nad činnosťou notárov a Notárskej komory SR
  2. vymenúva a odvoláva notárov
  3. určuje počet notárskych úradov
  4. môže preložiť notára (zákon)
  5. prijíma notársky sľub
  6. vybavuje sťažnosti na Notársku komoru SR
  7. podáva návrh na začatie disciplinárneho konania
Notárska komora Slovenskej republiky:
Ide o právnickú osobu, ktorá bola zriadená príslušným zákonom. Jej sídlo je v Bratislave. Ide o samosprávnu stavovskú organizáciu.
    • združuje všetkých notárov
    • chráni záujmy notárskeho stavu a dohliada na činnosť notárov
    • v prípade potreby ustanovuje zástupcu, resp. náhradníka notára
    • obstaráva ďalšie záležitosti
    • vedie Centrálny informačný systém
    • vybavuje sťažnosti na notárov

Právne postavenie znalcov a tlmočníkov v Slovenskej republike
z. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Znalca, tlmočníka a prekladateľa môžeme definovať ako fyzicku osobu splnomocnenú štátom na vykonávanie činností podľa zákona 382/2004 Z. z. a ktorá je zápísaná v príslušnom zozname. Nie je však vylúčené, aby v danej pozícií bola aj osoba, ktorá v takomto zozname zapísaná nie je, musí však spĺňať podmienky, aby za bola za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa
ustanovená. Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Výkon všetkých analyzovaných funkcií podlieha registračnému konaniu. Teda ak sú splnené všetky zákonné podmienky, MS SR má povinnosť do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti o zápis rozhodnúť. O tejto skutočnosti nevyhotovuje písomné rozhodnutie. MS SR rozhoduje aj
o vyčiarknutí zo zoznamu. O vyčiarknutí zo zoznamu sa vyhotoví písomné rozhodnutie.

Ministerstvo spravodlivosti SR môže znalcovi, tlmočníkovi a prekladateľovi pozastaviť výkon činnosti a to:

-fakultatívne (ak je trestne stíhaný za úmyselný TČ v súvyslosti s výkonom jeho povolania)
-obligatórne (ak viac ako 1 rok nevykonáva svoju činnosť)

MS SR vykonáva činnosti
o dohľadu
o vzdelávania a overovania odbornej spôsobilosti
o sťažností


Právne postavenie exekútorov v Slovenskej republike

z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákonov 211/1997 Z. z., 353/1997 Z. z., 235/1998 Z. z., 240/1998 Z. z.,280/1998 Z. z., 415/2000 Z. z., 291/2001 Z. z., 483/2001
Z. z., 32/2002 Z. z., 356/2003 Z. z., 514/2003 Z. z., 589/2003 Z. z., a 613/2004 Z. z., 125/2005 Z. z., 300/2005 Z. z., 341/2005 Z. z.

Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Exekútorom môže byť len občan, ktorý:

  1. je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu
  2. má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo
  3. je bezúhonný
  4. má aspoň 3-ročnú relevantnú prax
  5. zložil odbornú skúšku
  6. nie sú voči nemu uplatnené disciplinárne opatrenia podľa §10 ods. 1 písm. f) a g) Exekučného poriadku


Štátny dohľad nad činnosťou exekútorov vykonáva:

Ministerstvo spravodlivosti SR – sleduje dodržiavanie zákonnosti postupov exekútorov v jednotlivých veciach, uskutočňuje pravidelné a účelové previerky exekútorských úradov a spisov, zaoberá sa správami Slovenskej komory exekútorov. Taktiež
prijíma sťažnosti na Slovenskú komoru exekútorov.


Minister spravodlivosti:

o vymenúva a odvoláva exekútorov
o rozhoduje o zbavení exekútora mlčanlivosti
o môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania
o môže pozastaviť výkon funkcie exekútora za zákonom ustanovených podmienok
o prijíma sľub exekútorov....

Slovenská komora exekútorov – ako orgán samosprávy exekútorov môže na požiadanie ministerstva spolupôsobiť pri výkone štátneho dozoru. Sídlo komory je Bratislava a jej orgány sú konferencia exekútorov, prezídium komory, revízna komisia, disciplinárna komisia a vzdelávacia komisia. Komora tiež prešetruje sťažnosti proti činnosti exekútorov, pričom je povinná
sťažnosť vybaviť bezodkladne, najneskôr však do dvoch mesiacov od jej doručenia (podľa zákona je možné aj predĺženie tejto lehoty).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk