Správa súdnictva

Správne právo by sme mohli definovať asi takto – je to odvetvie Slovenského práva upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré môžu
vznikať medzi fyzickou osobou a správnym orgánom, medzi právnickou osobou a správnym orgánom a takisto medzi správnymi orgánmi navzájom.

Slovenské správne právo doposiaľ nie je kodifikované a preto je upravované mnohými právnymi predpismi. Keďže správa
na úseku justície je jedna z oblastí, ktorú upravuje správne právo vo svojej osobitnej časti a konkrétne administratívnoprávna oblasť, ani táto časť nebude výnimkou. Medzi jej základné pramene právnej úpravy budú patriť nasledovné.

z. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
z. č. 371/2004 Z.z o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Tento článok v základnom zákone Slovenskej republiky nám hovorí o tom, že v Slovenskej republike existujú nezávislé a nestranné orgány- súdy na ktorých sa každý z nás môže domáhať svojho práva.

Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Ústava SR akcentuje právo každého domáhať sa súdnej, resp. právnej ochrany.

V každom právnom štáte existuje určitá podmienka, ktorá musí byť splnená, aby to právny štát bol. Je to existencia nezávislých štátnych orgánov na ochranu práv občanov. Takéto orgány sú súdy. Súdy musia byť nestranným a nezávislým štátnym
orgánom. Súdy plnia svoje funkcie v dvoch základných rovinách:

a) celospoločenská – všeobecne chápané ako dohľad nad dodržiavaním Ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
b) individuálna – keď sa do popredia dostáva činnosť súdov vykonávaná vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu – najmä v procese
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, resp. v procese rozhodovania o vine a nevine obžalovaného.


Existencia a fungovanie súdov má dva aspekty:

Výkon súdnictva zjednodušene sa dá povedať, že je to konanie, alebo súhrn úkonov justičných orgánov, ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.

Správa justície ( súdnictva ) budeme rozumieť najmä činnosť a rozhodovacie procesy oprávnených orgánov a subjektov, ktorých cieľom je zabezpečenie riadného fungovania súdov.

V Slovenskej republike môžeme hovoriť o dvoch základných kategóriách súdov. Budú to všeobecné súdy a súdy osobitné. Všeobecné súdy sa vyznačujú tým, že tvoria počtom najpodstatnejšiu zložku systému súdov v Slovenskej republike, majú vecne najširšie vymedzenú agendu a ich fungovanie sa týka podstatnej časti spoločnosti. Pri súdoch osobitných, je ich počet nižší, ich právomoci sú obmedzenejšie, ale špecfickejšie a ich konanie sa týka len vybraných subjektov a vecí.