V demokratických štátoch pôsobia štátne orgány, respektíve mechanizmy, ktorých úlohou je v rôznej miere zaisťovať kontrolu činnosti moci výkonnej z hľadiska ochrany záujmov verejných i súkromných. Na prvom mieste je to kontrola parlamentná a to parlamentnými výbormi, komisiami atď. Ďalej významnými kontrolnými právomocami voči aktom moci výkonnej disponujú správne a ústavné súdy. V niektorých štátoch pôsobia prokuratúry. Tu sa jedná o tzv. všeobecný dozor prokuratúry
známi zvlášť z bývalých socialistických štátov. Samotní občania majú do istej miery možnosť sa podieľať na kontrole výkonnej moci buď kolektívne ( členstvo v rôznych nezávislých komisiách, výboroch a pod. ), alebo individuálne ( petície ). Relatívne novou inštitúciou je tzv. ombudsman.

Definícia ombudsmana :

Jeho charakteristika vyplýva najmä z fungovania demokratického parlamentarizmu a je určený na kontrolu určitých činností štátnych orgánov formou podanej žiadosti. Osoba vykonávajúca funkciu ombudsmana je úplne nezávislá od vládnej, ale aj od zákonodarnej moci. Plní tiež významnú funkciu v dohľade nad štátnou, či verejnou správou, alebo v súdnoprávnom dohľade a skúma zákonnosť administratívnych krokov. Ombudsmana volí parlament. Definícia ombudsmana bola prijatá v roku 1974 medzinárodnou asociáciou právnikov, vyjadruje mnoho z jeho podstaty. Znie takto „ Úrad stanovený ústavou, legislatívou, alebo
parlamentom, vedený nezávislým verejným činiteľom na vysokej úrovni, ktorý sa zodpovedá legislatívne parlamentu, ktorý prijíma sťažnosti od poškodených osôb voči vládnym agentúram, predstaviteľom a zamestnancom alebo koná na základe vlastného podnetu a má právo skúmať či odporúčať nápravné kroky a vydávať správy. “ V našom ponímaní by ombudsman mal slúžiť občanovi ako jednoduchá, nenáročná, ale relatívne účinná forma domáhania sa ochrany práv, zákonnosti v rozhodovaní a konaní orgánov verejnej správy.

Tento inštitút umiestnený mimo chierarchie štátnej správy a bez sankčnej právomoci, má za úlohu usilovať sa výlučne prostredníctvom odporúčaní o spravodlivosť a ľudskosť každého potupu zo strany štátu. Ombudsman má donucovaciu moc, jeho právo sa neopiera o žiadnu moc, je to nežné právo. Jeho účinnosť spočíva na osobnej autorite a presvedčovacej schopnosti. Za právom, ktoré ombudsman uplatňuje nestojí žiadna štátna moc, ale výlučne jeho autorita, t. j. nežné právo, veľmi humánne a demokratické. Ombudsman pomáha občanovi vždy v styku s verejnou správou, kladne pôsobí na zákonnosť v administratívnom konaní, z vlastnej iniciatívy, ale aj na základe podnetov či sťažností vykonáva svoju činnosť, má oprávnenia práva na pravdivé informácie pri plnení svojich úloh, pričom zainteresované orgány sú povinné poskytovať požadované informácie a doklady, má dôveru väčšiny parlamentných strán a poslancov, musí byť bezúhonný, objektívny, skúsený a odborne spôsobilý. Ombudsman je orgánom parlamentu, ktorý ho zvolil a jeho postavenie je spravidla zakotvené v ústave, kontroluje činnosť štátnej správy, jeho konanie nieje upravené osobitnými právnymi predpismi, ale je neformálne, nie je členom
parlamentu, je nezávislý na parlamente, ale musí rešpektovať zákony parlamentu, kontroluje rozhodnutia orgánov štátnej správy, má právo podávať odporúčania pre orgány štátnej správy a predkladať správy o nerešpektovaný ľudských práv v oblasti činnosti orgánov štátnej správy. Z prehľadu vyplýva, že jeho postavenie úlohy sú v zásade rovnaké a ich odlišnosti závisia od fungovania príslušného právneho systému každého štátu, čo je v konečnom dôsledku veľmi správne.

História :

V roku 1809 Švédsko v súvislosti s vtedajšou zmenou ústavy ako prvá krajina na svete vytvorila parlamentný kontrolný orgán, ktorý dostal názov ombudsman. Príklad nasledovalo v roku 1920 Fínsko a až do polovice nášho storočia zostal tento stav nezmenný. Od vtedy sa však ombudsmanstvo rozšírilo po celom svete. Dnes jestvuje v 60 štátoch sveta. V nadnárodnej oblasti
vytvára funkciu podobnú funkcii ombudsmana Petičný výbor Európskeho parlamentu v Luxemburgu.

Druhy ombudsmanov :

Ombudsman býva často rôzne klasifikovaný k určitému modelu. Tak sa napríklad rozlišujú tri typy ombudsmanov :

Ombudsman moci zákonodarnej ( parlamentný či legislatívny ombudsman )
Ombudsman moci výkonnej
Zvláštny ombudsman

Najrozšírenejšiu skupinu tvorí zrejme klasický, historický najstarší ombudsman moci zákonodarnej. Jeho existencia je odvodená od najvyššieho zastupiteľského zboru, ktorý ho zvolí väčšinou na fixne stanovené funkčné obdobie a ku ktorému má tiež určité zákonom regulované vzťahy.

Ombudsman moci výkonnej je menovaný vládou, respektíve jeho predsedom, eventuálne hlavou štátu. Jeho väzba
na parlament je buď slabá alebo žiadna.

Špeciálny ombudsmani môžu mať povahu jak súčasti moci výkonnej, tak orgánu ustanoveného legislatívou. Zriaďujúcemu orgánu je ombudsman zodpovedný či priamo podriadený.

Môžeme sa domnievať, že vládny ombudsman rovnako ako aj zvláštny ombudsman má charakter ombudsmana nepravého. Obom chýba dôležitý znak, ktorý možno v danej inštitúcii považovať za profilujúci a to nezávislosť. Pre svoju podriadenosť vláde má táto forma ombudsmana skôr povahu internej vlastnej kontroly verejnej správy. Na základe toho môžeme ombudsmana rozdeliť na nepravého, teda podriadeného výkonnej moci a pravého - parlamentného, ktorého môžeme všeobecne rozdeliť na všeobecný a špeciálny. Všeobecných ombudsmanov možno ďalej rozdeliť predovšetkým podľa územného rozsahu pôsobnosti
na ústredných ( celoštátnych ), zemských ( štátnych ) a miestnych ( regionálnych, mestských ). Aj ombudsman špeciálny môže byť ústredný a eventuálne zemský či miestny. Napr. ombudsman špecializovaný na vojenskú oblasť. Zemský ombudsman sa vyskytuje len v štátoch zložených ( federáciách ) napr. Rakúsko, Nemecko, Austrália a spravidla pôsobia vedľa ústredných (
federálnych ) ombudsmnov. Obdobne ako ombudsman ústredný sa zaoberajú činnosťou ústrednej správy na zemskej úrovni. Miestny ombudsman pôsobí na určitej časti územia a zaoberá sa len sťažnosťami na miestne orgány. Existujú aj tzv. súkromní ombudsmani pôsobiaci síce mimo štátnej štruktúry, ale ich existencia býva niekedy zložená zákonom ( napr. V. Británii ). Britský model ombudsmana sa od škandinávskeho ombudsmana líši tým, že pokiaľ pri škandinávskom je osoba oprávnená sa na inštitúciu obracať priamo u britského modelu, u ktorého je charakteristický tzv. poslanecký filter t. j. že jednanie ombudsmana sa môže dovolať nepriamo, prostredníctvom podania k poslancovi.

Ombudsman neprijme :

anonymné žiadosti a žiadosti podané po uplynutí viac ako jedného roka od prijatia posledného rozhodnutia alebo posledného úkonu vo veci ( okrem prípadov kedy sťažovateľ zmeškal lehotu nie zo svojej viny alebo ak ide o závažnú otázku )
ak je obsahom petície ohováranie
alebo ak petícia predstavuje zneužitie práva odvolať sa nápravy

Ombudsman môže neprijať petíciu :

ak je z dostupného materiálu zjavné, že sa netýka porušenia ľudských práv alebo základných slobôd a nebola spôsobená krivda
ak je predložená žiadosť neúplná a to aj po nasledujúcej výzve o jej doplnenie v stanovenom termíne
ak sa záležitosťou súčasne zaoberá aj súdny orgán
ak sa záležitosťou súčasne zaoberá vyšetrovacia komisia Národného zhromaždenia
ak neboli vyčerpané všetky riadne stanovené prostriedky nápravy
ak je z petície zjavné, že ide o nepodstatnú vec, pre ktorú by i po ukončení prešetrovania nebolo možné zabezpečiť prijateľný výsledok

Voči tomu či ombudsman príjme žiadosť alebo nie nieje možné podať opravný prostriedok.

Ombudsman USA :

V USA sa začali problematikou ombudsmana zaoberať v 60-tych rokoch. V súčasnej dobe existujú inštitúcie, ktoré majú znaky ombudsmana. Daňový ombudsman pôsobí v rámci Oddelenia daní. Náplňou je prešetrovanie sťažností daňových poplatníkov.
Zaoberá sa sťažnosťami, ktoré boli postúpené členom kongresu.

Ombudsman pre dlhodobú opateru – prešetruje sťažnosti pacientov, ich príbuzných, pôsobí na federálnej úrovni.

Na štátnej úrovni pôsobia v súčasnosti štyria ombudsmani ( Havaj, Nebraska, Iowa, Aljaška ). Ombudsmana volí zastupiteľský orgán na 6 rokov, v Iowe na 4 roky, na Aljaške je volený 2/3 väčšinou na dobu 5 rokov a voľba podlieha súhlasu guvernéra. Podmienky pre výkon ombudsmana sú v rôznych štátoch USA rôzne. V Nebraske a Iowe sa predpokladá znalosť práva a verejnej správy, ale nemusí byť právnické vzdelanie, na Havaji a Nebraske nemôže byť ombudsman osoba, ktorá bola poslancom posledné 2 roky.

Ombudsman v SRN :

Základný zákon SRN hovorí, že každý má právo jednotlivo alebo spolu s inými adresovať písomné žiadosti príslušným orgánom alebo parlamentu. Na federálnej úrovni nemá Nemecko inštitút ombudsmana, hoci parlament má stály výbor pre prijímanie
petícii. Jednotlivé krajiny majú obdobné výbory. Pre rozličné spoločenské oblasti boli ustanovené funkcie komisárov porovnateľné s inštitúciou ombudsmana.

Ombudsman Talianskej republiky :

Taliansko prijalo model ombudsmana ako inštitúciu disponujúcu proti nesprávnosti postupu verejnej správy. Ombudsman sa označuje ako občiansky ochranca ( defensor ).

Funkcia ochrancu vo vzťahu k regionálnej verejnej správe je dvojaká :

ide o jednanie smerujúce k uspokojeniu individuálnych záležitostí o poskytnutie ochrany
ide o činnosť ovplyvňujúcu verejnú správu, aby zachovávala pravidlá jednania a rozhodovania

Defensor je volení regionálnou radou 2/3 väčšinou, sídlo ombudsmana je sídlo regionálnej rady. Do funkcie ombudsmana nemôžu byť volení členovia národného parlamentu, obecných rád, kontrolného výboru, správcovia verejných podnikov a tí,
ktorí sú s verejnou správou spojení zmluvami. Funkčné obdobie je 5 rokov.

Ombudsman vo Veľkej Británii :

Vo Veľkej Británii má ombudsman svoj špecifický názov a to Commissioner. Kde tu fungujú „ Parliamentary Commissioner for Administration “ a tiež niekoľký „ Local Commissioner “ a „ Health Commissioner“.

Parliamentary Commissioner môže konať len vtedy, keď dostane petíciu od niektorého člena parlamentu – funguje tu teda parlamentný filter.

Ombudsman vo Francúzsku :

u je ombudsman pomenovaný ako „Médiateur “, kde toto vyjadruje dôležitú sprostredkovateľskú úlohu, ktorú ombudsman
plní. Filter funguje aj tu, kde médiateur individuálne sťažnosti dostáva buď prostredníctvom poslanca alebo prostredníctvom senátora. Sprostredkovateľská úloha spočíva v schopnosti obudsmana zblížiť sporové strany, nenechať pôsobiť proti nim zákony, ale pomôcť im vytvoriť si taký vzájomný vzťah, ktorí pozitívne ovplyvní ich postoje.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Inštitút ombudsmana