Výklad Trestného zákona – je proces, v ktorom sa objasňujú jeho jednotlivé ustanovenia, vety a slová, zisťuje sa ich obsah a význam a mohli sa použiť pri riešení konkrétneho prípadu.
Výklad Trestného zákona nesmie byť formalistický, účelový a dogmatický. Naopak majú sa dodržiavať zásady zákonnosti, spravodlivosti ako i rovnosti pred zákonom.
Výkladom práva sa zaoberá veda právna hermeutika.
Prie výklade práva sa využíva len text uverejnený v Zbierka zákonov SR, prípadne pri skorších, ale doteraz platných predpisoch v zbierka zákonov ČSSR alebo ČSFR.
Podľa teórie práva rozlišujeme tri druhy výkladu zákona:
- Podľa toho, kto zákon vykladá ( subjektu )
- Podľa metódy, ktorá sa pri výklade používa
- Podľa dosahu výkladu ( vzťah medzi slovným textom a rozsahom právnej normy )
Podľa toho, kto výklad podáva poznáme:
- Legálny výklad – je všeobecne záväzný a podáva ho orgán, ktorému je táto právomoc zverená právnou normou ( čl. 128 Ústavy SR, Ústavný súd podáva výklad ústavy, ak je vec sporná )
- Autentický výklad – podáva ho štátny orgán, ktorý právny predpis vydal. Legálna definícia – vysvetlenie použitých pojmov priamo v zákone ( § 89,90 TZ )
- Výklad Najvyššieho súdu – stanoviská, ktoré nie sú právne záväzné podávajú kolégia i plénum Naj. súdu vo veciach občianskoprávnych i trestných. Rozhodnutia Naj. súdu v konkrétnej veci sú všeobecne záväzné.
- Výklad orgánu aplikujúceho právo – aplikuje ho OČTK pri riešení jednotlivých prípadov. Je súčasťou zdôvodnenia rozhodnutia orgánu v konkrétnej veci a je záväzný iba pre tento prípad.
- Vedecký / doktriálny / výklad – nie je právne záväzný. Je vo forme vedeckých prác, učebníc, publikovaných článkov ale i prednášok.
- Oficiálny / interný / výklad – je podávaný ústrednými aj miestnymi orgánmi št. správy a je záväzný iba v rámci organizácie, ktorá ho vydala ( polícia ).
