Výklad Trestného zákona – je proces, v ktorom sa objasňujú jeho jednotlivé ustanovenia, vety a slová, zisťuje sa ich obsah a význam a mohli sa použiť pri riešení konkrétneho prípadu.
Výklad Trestného zákona nesmie byť formalistický, účelový a dogmatický. Naopak majú sa dodržiavať zásady zákonnosti, spravodlivosti ako i rovnosti pred zákonom.
Výkladom práva sa zaoberá veda právna hermeutika.
Prie výklade práva sa využíva len text uverejnený v Zbierka zákonov SR, prípadne pri skorších, ale doteraz platných predpisoch v zbierka zákonov ČSSR alebo ČSFR.
Podľa teórie práva rozlišujeme tri druhy výkladu zákona:
- Podľa toho, kto zákon vykladá ( subjektu )
- Podľa metódy, ktorá sa pri výklade používa
- Podľa dosahu výkladu ( vzťah medzi slovným textom a rozsahom právnej normy )
Podľa toho, kto výklad podáva poznáme:
- Legálny výklad – je všeobecne záväzný a podáva ho orgán, ktorému je táto právomoc zverená právnou normou ( čl. 128 Ústavy SR, Ústavný súd podáva výklad ústavy, ak je vec sporná )
- Autentický výklad – podáva ho štátny orgán, ktorý právny predpis vydal. Legálna definícia – vysvetlenie použitých pojmov priamo v zákone ( § 89,90 TZ )
- Výklad Najvyššieho súdu – stanoviská, ktoré nie sú právne záväzné podávajú kolégia i plénum Naj. súdu vo veciach občianskoprávnych i trestných. Rozhodnutia Naj. súdu v konkrétnej veci sú všeobecne záväzné.
- Výklad orgánu aplikujúceho právo – aplikuje ho OČTK pri riešení jednotlivých prípadov. Je súčasťou zdôvodnenia rozhodnutia orgánu v konkrétnej veci a je záväzný iba pre tento prípad.
- Vedecký / doktriálny / výklad – nie je právne záväzný. Je vo forme vedeckých prác, učebníc, publikovaných článkov ale i prednášok.
- Oficiálny / interný / výklad – je podávaný ústrednými aj miestnymi orgánmi št. správy a je záväzný iba v rámci organizácie, ktorá ho vydala ( polícia ).
Podľa metódy, ktorá sa pri výklade používa:
- Jazykovo – gramatický výklad – zisťuje zmysel jednotlivých slov podľa gramatických, morfologických a syntaktických pravidiel.
- Logický výklad – používa zásady a pravidlá logiky pri objasňovaní zákona.
- dôkaz o opaku
- dôkaz od väčšieho k menšiemu
- dôkaz od menšieho k väčšiemu
- dôkaz podľa podobného
- Systematický výklad – je to porovnávanie ustanovení TZ v sústave právneho poriadku ako celku.
- Historický výklad – porovnávajú sa skoršie a neskoršie právne normy, skúma podmienky v ktorých právny predpis vznikol.
Podľa druhu rozpoznávame výklad:
- Doslovný / deklaratórny )– dáva presný obsah jednotlivým znakom, pojmom, ustanoveniam ako celku. Je najpoužívanejší.
- Zužujúci / reštriktívny / - zužuje obsah pojmu, prípadne celého ustanovenia ( § 15 TZ – zbraň ako pištoľ )
- Rozširujúci / extenzívny /- dáva pojmu ustanovenia širší význam ( § 238 TZ – dom, myslia sa aj iné priestory k domu patriace ako priľahlá garáž, oplotený dvor pri dome a pod.)
Analógia v trestnom práve:
Vypĺňa medzeru zákona – určitý skutok, ktorého znaky nie sú v zákone uvedené sa subsumuje / podraďuje / pod zákonné ustanovenie, ktoré upravuje iný podobný prípad. V trestnom práve je analógia neprípustná:
- ohľadne rozširovania podmienok trestnej zodpovednosti
- v otázkach, ktoré tresty a ochranné opatrenia a za akých podmienok možno ukladať
Analógia v trestnom práve
- Účelom výkladu je zistiť pravý zmysel a obsah normy
- Účelom analógie je vyplniť medzeru zákona tak, že sa určitý skutok podraďuje pod zákonné ustanovenie, kt. upravuje iný prípad, najpodobnejší podradenému.
- Analógiou sa riešia sa prípady, kt. zákonodarca nepredvídal a preto neupravil
- V trestnom práve je však analógia neprípustná :
- ohľadne rozširovania podmienok tr. zodpovednosti
- v otázkach, kt. tresty a OO a za akých podmienok možno ukladať
