referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ladislav, Ladislava
Pondelok, 27. júna 2022
Teória štátu a práva
Dátum pridania: 24.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jano84
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 864
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 

Štátne orgány môžme rozdeliť podľa rôznych kritérií:
  1. úrávomoc- základné kritérium klasifikácie
  2. kompetencia (pôsobnosť)
  3. zloženie
  4. spôsob ustanovovania osôb do funkcii
  5. vzájomné vzťahy

Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na:

  1. ústavodarný a zákonodarný orgán
  2. orgány výkonnej štátnej moci
  3. súdy

Právomoc majú len štátne orgány, t. j. orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

Štátny orgán má právo vydať právny akt, ale je povinný vydať ho takým spôsobom, ktorý stanovuje ústava a zákon.

Niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty, t. j. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, vládne nariadenia, vyhlášky a pod.), iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty, t. j. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby, rozsudok o rozvode manželstva a pod.).

Z hľadiska kompetencii (vymedzenia okruhu subjektov, územia, času, vecí, na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na:

  1. územné (priestorové) –určuje územie, na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc;
    ústredné
    miestne
  2. časové (temporálne) – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu;
    orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou
    orgány s časovo obmedzenou kompetenciou
  3. osobné (personálne) – vyjadruje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu;
    so všeobecnou osobnou kompetenciou
    s osobitnou osobnou kompetenciou
  4. vecné – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu, v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc;
    orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou
    orgány s osobitnou vecnou kompetenciou
  5. unkčné – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe;
    orgány vyššej inštancie
    orgány nižšej inštancie

Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na:

  1. monokratické
  2. kolegiátne

Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcii sa štátne orgány delia na :

  1. volené
  2. vymenované
  3. dedičné

Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na :

  1. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné
    ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára);
    právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva)
  2. nadriadené a podriadené
    nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený
    orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny, čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch, v organizačných pokynoch nadriadeného
    orgánu i v individuálnych príkazoch
  3. kontrolné a kontrolované
    vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené, pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny; 
    rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom, že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov
  4. vyššej a nižšej inštancie
    vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie

Štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. Nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát, ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy, zákonov a ostatných aktov, ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie.



 

 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: Bárány Eduard: Štát a spoločnosť. Veda Bratislava 1988, Blahož Jozef: Štátne právo kapitalistických krajín. Obzor Bratislava 1989, Bröstl Alexander a kol.: Náčrt teórie štátu. PF UPJŠ Košice 1993, Bröstl Alexander a kol.: Náčrt teórie štátu. PF UPJŠ Košice 1993, Dojčák Pavol a kol.: Teória štátu a práva. Obzor Bratislava 1977, Krsková Alexandra a kol.: Základy teórie štátu. Bratislava 1998, Madara Zdeněk a kol.:Právnický slovník II. Panorama Praha 1978
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.