1. úrávomoc- základné kritérium klasifikácie
2. kompetencia (pôsobnosť)
3. zloženie
4. spôsob ustanovovania osôb do funkcii
5. vzájomné vzťahy

Z hľadiska právomoci sa štátne orgány delia na:

1. ústavodarný a zákonodarný orgán
2. orgány výkonnej štátnej moci
3. súdy

Právomoc majú len štátne orgány, t. j. orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.

Štátny orgán má právo vydať právny akt, ale je povinný vydať ho takým spôsobom, ktorý stanovuje ústava a zákon.

Niektoré štátne orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty, t. j. všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, vládne nariadenia, vyhlášky a pod.), iné majú právomoc vydávať individuálne právne akty, t. j. rozhodnutia v konkrétnych veciach (rozhodnutie o vzatí do väzby, rozsudok o rozvode manželstva a pod.).

Z hľadiska kompetencii (vymedzenia okruhu subjektov, územia, času, vecí, na ktoré sa právomoc tohto orgánu vzťahuje) sa štátne orgány delia na:

1. územné (priestorové) –určuje územie, na ktorom príslušný orgán realizuje svoju právomoc;
   ústredné
   miestne
2. časové (temporálne) – vymedzuje obdobie výkonu právomoci príslušného orgánu;
   orgány s časovo neobmedzenou kompetenciou
   orgány s časovo obmedzenou kompetenciou
3. osobné (personálne) – vyjadruje okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje právomoc príslušného štátneho orgánu;
   so všeobecnou osobnou kompetenciou
   s osobitnou osobnou kompetenciou
4. vecné – vymedzuje druhy činností štátneho orgánu, v ktorých sa uplatňuje jeho právomoc;
   orgány so všeobecnou vecnou kompetenciou
   orgány s osobitnou vecnou kompetenciou
5. unkčné – vymedzuje rozsah pôsobnosti medzi štátnymi orgánmi pri vybavovaní tej istej veci po sebe;
   orgány vyššej inštancie
   orgány nižšej inštancie

Z hľadiska zloženia (početnosti) sa štátne orgány delia na:

1. monokratické
2. kolegiátne

Z hľadiska ustanovovania osôb do funkcii sa štátne orgány delia na :

1. volené
2. vymenované
3. dedičné

Z hľadiska vzájomných vzťahov sa štátne orgány delia na :

1. navzájom si zodpovedné a nezodpovedné
   ústavno – politická zodpovednosť (vzťahuje sa na celkovú činnosť tátneho orgánu. Je pre ňu charakteristický princíp odvolateľnosti príslušného tátneho funkcionára);
   právna zodpovednosť (zodpovednosť za porušnie práva)
2. nadriadené a podriadené
   nadriadenosť jedného štátneho orgánu nad druhým oprávňuje nadriadený
   orgán vydávať podriadeným orgánom záväzné pokyny, čomu korešponduje povinnosť podriadeného orgánu tieto pokyny rešpektovať. Záväzné pokyny sú obsiahnuté v normatívnych právnych aktoch, v organizačných pokynoch nadriadeného
   orgánu i v individuálnych príkazoch
3. kontrolné a kontrolované
   vzťahy kontrolných a kontrolovaných štátnych orgánov úzko súvisia s delením štátnych orgánov na nadriadené podriadené, pretože aj kontrolné orgány môžu vydávať kontrolovaným orgánom záväzné pokyny; 
   rozdiel medzi kontrolnými orgánmi a orgánmi nadriadenými je v tom, že záväzné pokyny kontrolujúceho štátneho orgánu smerujú len na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov
4. vyššej a nižšej inštancie
   vzťahy orgánov vyššej a nižšej inštancie bezprostredne súvisia s delením orgánov podľa ich funkčnej kompetencie
   

Štátna moc je najvýznamnejšia forma verejnej moci. Nevyhnutným prostriedkom štátnej moci je donucovací štátny aparát, ktorý zaisťuje všeobecnú záväznosť ústavy, zákonov a ostatných aktov, ktoré obsahujú právne normy a sankcionuje ich plnenie.