V každom kolektíve, vyvýjajúcom určitú spoločnú činnosť, existuje systém riadenia, systém pôsobenia na jednotlivcov za účelom zabezpečenia určitého stavu, za účelom zabezpečenia reprodukcie skupiny, ktorý nazývame moc.
Riadiacim systémom skupiny ľudí obývajúcich určité územie, ktorá má svoj vlastný systém riadenia, relatívne nezávislý od riadiacich systémov iných skupín obývajúcich iné územia, je verejná moc.
Verejná moc existovala a bude existovať v každej spoločnosti. V predštátnej organizácii splývala so spoločnosťou ako celkom, nebol potrebný osobitný mocenský aparát – vykonávateľ tejto moci.
Až nutnosťou spojiť, zosúladiť deľbami práce rozčlenenú spoločnosť a zabezpečiť jej reprodukciu, vznikla skupina ľudí, zaoberajúca sa len riadením – mocou. Moc sa teda vyčlenila zo spoločnosti ako samostatná spoločenská funkcia, ktorú vykonáva osobitná skupina ľudí. Vznikla štátna moc.
Funkcie štátnej moci:
- funkcia zabezpečenia reprodukcie mocenských štruktúr, ktoré štátna moc reprezentuje
- funkcia zabezpečenia reprodukcie celej spoločnosti – organizácia života celej spoločnosti (funkcia verejnej moci)
Reprodukcia štátnomocenských štruktúr sa uskutočňuje rôznymi formami:
- mocenskou (prostredíctvom zásahu ozbrojených zložiek, agresiou)
- ideologickou (prostredníctvom náboženstva, školstva, masovokomunikačných prostriedkov)
- ekonomickou (menovanou politikou, colnou politikou, daňovou politikou, úverovou politikou, dotáciami)
Funkcia verejenj moci, teda zabezpečenie reprodukcie celej spoločnosti sa taktiež uskutočňuje mnohými
formami:
- mocenskou (štátnou správou)
- ekonomickou
- sociálnou
- ekologickou činnosťou
- vzdelávaciou činnosťou
- kultúrnou činnosťou
- informačnou činnosťou
Funkcie i formy štátnej moci sa vzájomne ovplyvňujú a úzko súvisía s politickým systémom
V nedemokratickom štáte dochádza k preferovaniu funkcie zabezpečenia reprodukcie štátnomocenských štruktúr a opomínaniu, či zanedbávaniu funkcie verejnej moci.
Štátna moc sa vzťahuje na celé územie štátu a všetkých jeho obyvateľov. Jej charakteristickými znakmi sú:
- suverenita
- legitimita a legalita
- efektívnosť
Suverenita štátnej moci
Pod suverenitou štátnej moci sa rozumie nezávislosť štátnej moci na akejkoľvek inej moci a to ako v oblasti medzinárodných vzťahov tak aj vo veciach vnútorných.
Vo svojej nezávislosti navonok a samostatnosti vnútornej nie je štát obmedzený ničím, len suverénnymi právami iných štátov, všeobecným medzinárodným právom a dobrovoľne prijatými medzinárodnými záväzkami.
Vonkajšia suverenita
Vonkajšia suverenita štátu sa prejavuje v tom, že štát je plnoprávnym subjektom medzinárodného práva, t. j. má plnú spôsobilosť k právam a právnym úkonom podľa medzinárodného práva. Štát, ktorého spôsobilosť k právnym úkonom je právne
obmedzená, stráca suverenitu a stáva sa štátom polosuverénnym, závislým alebo stráca povahu štátu.
Nepovažuje sa za nedovolené obmedzenie štátnej suverenity, ak štát dobrovoľne a so súhlasom obyvateľstva prijíma právne záväzky voči iným štátom tým, že uzavrie medzinárodné zmluvy.
Prijatím povinností na základe medzinárodného práva štát prejavuje svoju suverenitu, pretože tým uplatňuje svoju spôsobilosť k právnym úkonom.
Nedostatok suverenity sa prejavuje v nespôsobilosti závislého štátu prijímať samostatne medzinárodno - právne záväzky vôbec alebo záväzky určitého druhu.
