Skutočnosti predpokladané hypotézou administratívnoprávnej normy sú:

- akty vôle orgánov verejnej správy (napr. začatie konania),
- vôľové vyhlásenia fyzických alebo právnických osôb,
- konanie fyzických alebo právnických osôb,
- udalosti (administratívnoprávny vzťah vzniká bez toho, aby išlo o akt vôle).

Z uvedeného výkladu o administratívnoprávnych vzťahoch, pokiaľ ide o ich vznik, zmenu alebo zánik a druhý, možno zhrnúť do
týchto základných bodov:

• prvou základnou črtou je skutočnosť, že administratívnoprávny vzťah sa vytvára v oblasti verejnej správy a jeden zo
  subjektov je vždy orgán, ktorý správu vykonáva (správny orgán);
• správny orgán pôsobí a vystupuje v konkrétnom administratívnoprávnom vzťahu, a to vždy v rozsahu svojej pôsobnosti a právomoci. Platí to najmä pre aplikačné administratívno-právne vzťahy, v ktorých má správny orgán právomoc a pôsobnosť v určitej konkrétnej záležitosti pre druhý subjekt záväznej dispozície;
• v administratívnoprávnych vzťahoch je výrazná skutočnosť, že pre prevažnú časť týchto vzťahov nie je potrebný súhlas druhého subjektu, je možná alternatíva, keď administratívnoprávny vzťah vzniká proti vôli subjektu. Typickým príkladom sú organizačno-riadiace vzťahy správneho práva, ktoré môžu nastať z podnetu a z vôle riadiaceho subjektu a pre tieto vzťahy je charakteristické, že na rozhodovanie nie je potrebný súhlas riadeného subjektu, a riadiť a vykonávať opatrenia je možné aj proti vôli riadených subjektov;
• ďalšími skutočnosťami sú sporý o obsah a rozsah oprávnení a povinností medzi subjektami.

Rieši ich vprevažnej miere kompetentný (príslušný) správny orgán sám alebo jeho nadradený, pokiaľ nie je stanovené, že v spornej veci rozhoduje súd. O sporoch, ku ktorým dochádza v organizačných vzťahoch správneho práva medzi rôznymi správnymi orgánmi, rozhoduje kompetentný nadriadený orgán priamo jednostranným rozhodnutím (smernicou, príkazom);

- o sporoch, ku ktorým dochádza medzi správnymi orgánmi na Jednej strane a fyzickými alebo právnickými osobami na strane druhej, keď sa rozhoduje o obsahu a rozsahu práv a povinností, riešia spravidla správne organy v správnom konaní, a teda sú preskúmateľné rozhodnutím správneho orgánu. V niektorých, spravidla výnimočných prípadoch preskúmava rozhodnutie správneho orgánu súd, avšak v konkrétnom prípade povaha vzťahu správneho práva zostáva.

Charakteristickou črtou v administratívnoprávnych vzťahoch je administratívnoprávna zodpovednosť v prípade porušenia noriem
správneho práva jedným zo subjektov týchto vzťahov, pričom normy správneho práva stanovujú aj administratívnoprávne sankcie. Na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov, pre ktoré je charakteristická vzájomná zodpovednosť obidvoch strán, v administratívnoprávnych vzťahoch prevažuje zodpovednosť voči štátu. Normy správneho práva však za určitých podmienok upravujú zodpovednosť štátu voči fyzickým a právnickým osobám, keď správne organy uplatňujú zodpovednosť štátu a ukladajú sankcie spravidla priamo samý bez toho, aby sa obracali na súd.