Administratívnoprávne vzťahy
Administratívnoprávne vzťahy sú normami správneho práva upravené spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú, menia sa lebo zanikajú v oblasti verejnej správy, v týchto vzťahoch subjekty vystupujú ako nositelia práv a povinností, ustanovených normami správneho práva a zabezpečených štátnym aparátom. Sú právnymi vzťahmi, a to z dôvodu, že sa opierajú o právnu úpravu
spoločenských vzťahov v oblasti verejnej správy a sú zabezpečované Činnosťou orgánov štátu. Vznik, zmena a zánik administratívnoprávnych vzťahov nie Je pre všetky administratívnoprávne vzťahy rovnaký. Len malý počet vzťahov zaniká zo
zákona alebo iného právneho aktu, väčšina týchto vzťahov vzniká aplikáciou noriem správneho práva a to tým, že nastane určitá práva skutočnosť, s ktorú normy správneho práva spájajú určité právne následky, ako vznik, zmena alebo zánik konkrétnych právnych vzťahov a túto skutočnosť nazývame právnou skutočnosťou. Sú to konania určitých subjektov, ktoré sú prejavom vôle ľudí. Tieto právne skutočnosti môžu byť' aktívne alebo pasívne.
Druhy administratívnoprávnych vzťahov:
-podľa vecného obsahu práv a povinností:
- v oblasti ekonomickej správy,
- v oblasti sociálno-kultúrnej správy
- v oblasti administratívnoprávnej správy
- podľa právneho obsahu:
- hmotnoprávneho vzťahu - procesnoprávneho vzťahu
-z hľadiska subjektov vzťahov :
- stranami sú orgány verejnej správy
- stranami sú organy verejnej správy a FO, PO Predpoklady a prvky administratívnoprávnych vzťahov:
-Právne skutočnosti - skutočnosti s ktorými administratívnoprávnoprávna norma spája právne následky. Sú to skutočnosti predpokladané hypotézou administratívnoprávnej normy. Udalosti nastávajú nezávisle od vôle zúčastnených subjektov.
- Subjekty (účastníci ) právnych vzťahov — sú FO, PO, ktoré majú právnu spôsobilosť, organy verejnej správy.Účastníkom administratívnoprávneho vzťahu je subjekt, ktorý má administratívnoprávny status.
-Oprávnenia a právne povinnosti ( obsah právnych vzťahov ) obsah právneho vzťahu stanovuje právna norma vo svojej dispozícii.
-Objekty právnych vzťahov je to k Čomu smerujú vzájomné oprávnenia a právne povinnosti subjektov správneho práva. Sú to
veci, správanie ľudí, kultúrne a sociálne hodnoty, hodnoty ľudskej osobnosti.
Administratívnoprávne vzťahy je možné deliť podľa viacerých kritérií, ktoré vyplývajú z členenia verejnej správy. Podľa
obsahu ich Členíme na:
a) hmotnoprávne, ktoré sa realizujú v oblasti materiálnych právnych záujmov a potrieb príslušných subjektov,
b) procesnoprávne, ktoré sa realizujú medzi subjektami verejnej správy a ostatnými subjektami, kde predmetom sú
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, ktoré zakladajú ich vznik, zmenu alebo zánik.
Podľa funkcii verejnej správy
ich členíme. na:
a) ochranné, ktoré vznikajú za účelom predchádzania nežiaducim javom a slúžia na ochranu vzťahov existujúcich z minulosti a smerujú k zachovaniu žiaduceho právneho stavu, kde prostredníctvom ochranných vzťahov sa realizuje administratívnoprávna zodpovednosť;
b) regulačné sú také administratívnoprávne vzťahy, ktoré zakladajú kvantitatívne a kvalitatívne nový právny stav v oblasti verejnej správy;
c) podľa postavenia adresátov
- vonkajšie sú také administratívnoprávne vzťahy, ktoré sa realizujú pri výkone verejnej správy a vo vzťahu k adresátom administratívnoprávnych vzťahov a vyjadrujú zakončenie Činnosti verejnej správy;
- vnútorné sú také administratívnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú najmä v oblasti riadiacej a koordinačnej, ako aj kontrolnej činnosti verejnej správy;
d) podľa povahy povinností ako prvku administratívnoprávneho vzťahu
- administratívnoprávne vzťahy, ktoré závisia od aktívnej povinnosti subjektov týchto vzťahov,
- administratívnoprávne vzťahy závislé od pasívnej činnosti týchto subjektov (zdržať sa povinnosti alebo konkrétnej činnosti);
e) administratívnoprávne vzťahy subjektov nachádzajúcich sa vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti
- sú to vzťahy, ktoré vznikajú medzi org. VS, ktoré nie sú vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti,
- administratívnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi orgánmi verejnej správy a právnickými osobami,
- administratívnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi orgánmi verejnej správy a fyzickými osobami.
Popri uvedených klasifikačných kritériách e možný aj iný širší výber klasifikačných kritérií. Z uvedeného vyplýva, že vznik, zmena alebo zánik administratívnoprávnych vzťahov môže nastať len za predpokladu, ak nastanú skutočnosti predpokladané hypotézou administratívnoprávnej normy.
Skutočnosti predpokladané hypotézou administratívnoprávnej normy sú:
- akty vôle orgánov verejnej správy (napr. začatie konania),
- vôľové vyhlásenia fyzických alebo právnických osôb,
- konanie fyzických alebo právnických osôb,
- udalosti (administratívnoprávny vzťah vzniká bez toho, aby išlo o akt vôle).
Z uvedeného výkladu o administratívnoprávnych vzťahoch, pokiaľ ide o ich vznik, zmenu alebo zánik a druhý, možno zhrnúť do
týchto základných bodov:
- prvou základnou črtou je skutočnosť, že administratívnoprávny vzťah sa vytvára v oblasti verejnej správy a jeden zo
subjektov je vždy orgán, ktorý správu vykonáva (správny orgán); - správny orgán pôsobí a vystupuje v konkrétnom administratívnoprávnom vzťahu, a to vždy v rozsahu svojej pôsobnosti a právomoci. Platí to najmä pre aplikačné administratívno-právne vzťahy, v ktorých má správny orgán právomoc a pôsobnosť v určitej konkrétnej záležitosti pre druhý subjekt záväznej dispozície;
- v administratívnoprávnych vzťahoch je výrazná skutočnosť, že pre prevažnú časť týchto vzťahov nie je potrebný súhlas druhého subjektu, je možná alternatíva, keď administratívnoprávny vzťah vzniká proti vôli subjektu. Typickým príkladom sú organizačno-riadiace vzťahy správneho práva, ktoré môžu nastať z podnetu a z vôle riadiaceho subjektu a pre tieto vzťahy je charakteristické, že na rozhodovanie nie je potrebný súhlas riadeného subjektu, a riadiť a vykonávať opatrenia je možné aj proti vôli riadených subjektov;
- ďalšími skutočnosťami sú sporý o obsah a rozsah oprávnení a povinností medzi subjektami.
Rieši ich vprevažnej miere kompetentný (príslušný) správny orgán sám alebo jeho nadradený, pokiaľ nie je stanovené, že v spornej veci rozhoduje súd. O sporoch, ku ktorým dochádza v organizačných vzťahoch správneho práva medzi rôznymi správnymi orgánmi, rozhoduje kompetentný nadriadený orgán priamo jednostranným rozhodnutím (smernicou, príkazom);
- o sporoch, ku ktorým dochádza medzi správnymi orgánmi na Jednej strane a fyzickými alebo právnickými osobami na strane druhej, keď sa rozhoduje o obsahu a rozsahu práv a povinností, riešia spravidla správne organy v správnom konaní, a teda sú preskúmateľné rozhodnutím správneho orgánu. V niektorých, spravidla výnimočných prípadoch preskúmava rozhodnutie správneho orgánu súd, avšak v konkrétnom prípade povaha vzťahu správneho práva zostáva.
Charakteristickou črtou v administratívnoprávnych vzťahoch je administratívnoprávna zodpovednosť v prípade porušenia noriem
správneho práva jedným zo subjektov týchto vzťahov, pričom normy správneho práva stanovujú aj administratívnoprávne sankcie. Na rozdiel od občianskoprávnych vzťahov, pre ktoré je charakteristická vzájomná zodpovednosť obidvoch strán, v administratívnoprávnych vzťahoch prevažuje zodpovednosť voči štátu. Normy správneho práva však za určitých podmienok upravujú zodpovednosť štátu voči fyzickým a právnickým osobám, keď správne organy uplatňujú zodpovednosť štátu a ukladajú sankcie spravidla priamo samý bez toho, aby sa obracali na súd.
